Keď britský dramatik Harold Pinter v roku 2005 preberal Nobelovú cenu za literatúru, otvorene kritizoval vojenské zásahy, propagandu a zamlčiavanie pravdy. Jeho slová sú dnes rovnako aktuálne, keď sa svet opäť potýka s konfliktmi na Blízkom východe a rozporuplnými vyhláseniami lídrov, ako napríklad Donalda Trumpa.
Keď sa povie Harold Pinter, väčšina čitateľov si spomenie na jeho zvláštne, napäté divadelné hry. Postavy v nich hovoria málo, medzi vetami vznikajú dlhé tiché pauzy a význam sa často skrýva práve v tom, čo zostane nevyslovené. Kritici dokonca zaviedli pojem „pinterovská pauza“, ktorou označovali dramatické ticho medzi replikami.
Pinter však nebol iba dramatikom. Bol aj intelektuálom, ktorý sa nebál otvorene hovoriť o politike a o spravodlivosti.
Keď mu v roku 2005 udelili Nobelovu cenu za literatúru, bol vážne chorý a nemohol prísť do Štockholmu. Svoju prednášku s názvom „Art, Truth and Politics“ (Umenie, pravda a politika) nahral na video, ktoré bolo 7. decembra premietnuté v sále Börssalen Švédskej akadémie.
Pravda a politická moc
Pinter vo svojej prednáške rozlišoval medzi pravdou v umení a pravdou v politike. Podľa neho spisovateľ pri tvorbe často tápa, hľadá a pochybuje – literatúra môže ponúknuť rôzne pohľady na tú istú situáciu.
Politická moc však podľa Pintera robí presný opak: pravdu skrýva, prepisuje alebo nahrádza propagandou.
Jedna z najsilnejších viet jeho prejavu znie:
„Zločiny Spojených štátov amerických boli systematické, neustále a nemilosrdné, ale len veľmi málo ľudí o nich hovorilo.“
Tieto slová vyvolali silnú medzinárodnú diskusiu. Niektorí Pintera obdivovali za odvahu pomenovať to, čo mnohí tušili, no nehovorili. Iní ho kritizovali za jednostranný pohľad.
Isté je však jedno: jeho prednáška prekročila hranice literatúry a stala sa výzvou, aby sa spisovatelia aj intelektuáli nebáli poukázať na skutočné problémy sveta.
Úloha spisovateľa
Pinter veril, že spisovateľ nemá byť len pozorovateľom. Má sa pýtať, pochybovať a upozorňovať na to, čo zostáva skryté. Preto jeho hry často končia bez jasného vysvetlenia a význam si divák musí domyslieť.
Práve v tom spočíva sila jeho tvorby: pripomína nám, že pravda nie je vždy pohodlná – a že ju treba vysloviť aj vtedy, keď vyvolá nesúhlas.
Prečo je Pinter aktuálny aj dnes
.
Možno preto má jeho Nobelova prednáška stále rovnakú silu: pripomína nám, že bez odvahy pomenovať pravdu sa aj demokracia môže veľmi rýchlo zmeniť na pohodlnú lož.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.