Kategórie
Humanizmus Zošity humanistov

Harold Pinter: Nobelova reč, ktorá varuje pred klamstvami moci – aj dnes

Keď britský dramatik Harold Pinter v roku 2005 preberal Nobelovú cenu za literatúru, otvorene kritizoval vojenské zásahy, propagandu a zamlčiavanie pravdy. Jeho slová sú dnes rovnako aktuálne, keď sa svet opäť potýka s kon­flik­tmi na Blízkom východe a rozporuplnými vyhláseniami lídrov, ako napríklad Donalda Trumpa.

Keď sa povie Harold Pinter, väčšina čitateľov si spomenie na jeho zvláštne, napäté divadelné hry. Postavy v nich hovoria málo, medzi vetami vznikajú dlhé tiché pauzy a význam sa často skrýva práve v tom, čo zostane ne­vy­slo­ve­né. Kritici dokonca zaviedli pojem „pinterovská pau­za“, ktorou označovali dramatické ticho medzi replikami.

Pinter však nebol iba dramatikom. Bol aj intelektuálom, ktorý sa nebál otvorene hovoriť o politike a o spra­vod­li­vos­ti.

Keď mu v roku 2005 udelili Nobelovu cenu za literatúru, bol vážne chorý a nemohol prísť do Štockholmu. Svoju prednášku s názvom „Art, Truth and Politics“ (Umenie, pravda a politika) nahral na video, ktoré bolo 7. decembra premietnuté v sále Börssalen Švédskej akadémie.

Pravda a politická moc

Pinter vo svojej prednáške rozlišoval medzi pravdou v umení a pravdou v politike. Podľa neho spisovateľ pri tvorbe často tápa, hľadá a pochybuje – literatúra môže ponúknuť rôzne pohľady na tú istú situáciu.

Politická moc však podľa Pintera robí presný opak: pravdu skrýva, prepisuje alebo nahrádza propagandou.

Harold Pinter

Jedna z najsilnejších viet jeho prejavu znie:

„Zločiny Spojených štátov amerických boli sys­te­ma­tic­ké, neustále a nemilosrdné, ale len veľmi málo ľudí o nich hovorilo.“

Tieto slová vyvolali silnú medzinárodnú diskusiu. Niektorí Pintera obdivovali za odvahu pomenovať to, čo mnohí tušili, no nehovorili. Iní ho kritizovali za jed­no­stran­ný pohľad.

Isté je však jedno: jeho prednáška prekročila hranice literatúry a stala sa výzvou, aby sa spisovatelia aj in­te­lek­tu­á­li nebáli poukázať na skutočné problémy sveta.

Úloha spisovateľa

Pinter veril, že spisovateľ nemá byť len pozorovateľom. Má sa pýtať, pochybovať a upozorňovať na to, čo zostáva skryté. Preto jeho hry často končia bez jas­né­ho vy­svet­le­nia a význam si divák musí domyslieť.

Práve v tom spočíva sila jeho tvorby: pripomína nám, že pravda nie je vždy pohodlná – a že ju treba vysloviť aj vtedy, keď vyvolá nesúhlas.

Prečo je Pinter aktuálny aj dnes

.

Možno preto má jeho Nobelova prednáška stále rov­na­kú silu: pripomína nám, že bez odvahy pomenovať pravdu sa aj demokracia môže veľmi rýchlo zmeniť na pohodlnú lož.


Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *