Z tuctov článkov o umelom živote a syntetickej baktérii z ostatných dní mám pred sebou dva s diametrálne odlišnými závermi.
Zdroj: J. Craig Venter Institute.
Biológ-biochemik Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV píše v •týždni s dátumom 28. mája:
„Nevieme, čo je umelý život, ba ani čo vlastne život je. Nikto nestvoril umelú bunku a život už tobôž nie. Ten je tu od stvorenia času.“
Vstupuje do koncertu teológov a ich veriacich, trvajúcich na mystériu života (prípadne existencie duše vrátane posmrtného života), ktoré vyhlasuje za ležiace mimo dosahu ľudského dôvtipu čo do schopnosti činu aj chápania jeho dosahu. Kristovi pripisuje vetu „Ja som svetlo, pravda a život“ a dedukuje z nej, že bez Boha sme mŕtvi. Zvykli sme si na tento kresťanský, ale aj iné, hluché dogmatizmy, ale vo vede pre ne nevidíme miesto a v praktickom živote sa bez nich zaobídeme.
Arthur Caplan, profesor bioetiky na Pensylvánskej univerzity, píše v Nature.com:
„Tí, čo po tisícročia pevne verili, že život sa nedá vysvetliť mechanistickými, redukcionistickými pojmami, svoj boj prakticky prehrali. Život sa dá urobiť.“
Syntetická biológia produkuje od osemdesiatych rokov minulého storočia užitočné mikróby podľa plánu. Doteraz sa to dialo na základe jednotlivých génov (syntéza humánneho inzulínu v E. coli), odteraz je to možné na základe celého genómu, a to je rozdiel. Je pravda, že Craig Venter použil ako nádobu pre svoj umelo zostavený kompletný dedičný materiál protoplazmu inej baktérie; spomenutých teológov a bioteológov to zvádza povedať, že v skutočnosti nestvoril úplne nový život; že realizoval len technický, nie koncepčný pokrok. Že naďalej platí Harveyovo diktum Omne vivum ex ovo.
„Platí,“ komentuje aj kalifornský biotechnológ Deamer, „ale nie na dlho.“
Na Leksovom článku sa mi osobitne nepáči študentov zavádzajúci nepravdivý údaj, že (obilné) zrno na dlani nie je živé. Parabola do nedeľnej kázne.
Caplan to vidí inakšie. Pri monumentálnom diele hľadí na celok, t. j. metabolizujúcu (dobre jediacu a tráviacu) a verne sa rozmnožujúcu baktériu, nie na jej podružné enzýmy. Myslím si, že tak to vidí aj väčšina špecialistov syntetickej biológie a bioetiky, ako do dosvedčuje napríklad všetkých osem komentárov odborníkov v Nature (v. 465, 27. mája 2010, s. 422 – 424). Uznávajú, že život sa dá vytvoriť a že treba počítať s tým, že je predo dvermi čas, keď sa budú živé formy vytvárať na 100 % z neživého materiálu, ako to pred 4 rokmi predpovedal Richard Dawkins v Delúzii Boha.
„Z bočnej čiary pozorujem s napätou zvedavosťou, čo sa deje a nebol by som prekvapený, keby za pár rokov chemici hlásili, že pôsobili ako pôrodné asistentky pri novom vzniku života v laboratóriu.“ – Zošity humanistov č. 63, 4. kapitola: Prečo skoro iste nieto Boha, s. 19, 2007.
Čo poviete potom, slovenskí biológovia? Predpokladám, že v desiatkach laboratórií celého sveta sa vedci zanietene púšťajú do opakovania, kompletizovania a zdokonaľovania toho, čo im ukázal ako možné Craig Venter.
Iný obraz sa mi vynára pred očami v súvislosti s Leksovým zrnom. Pred takými osem až desať tisícmi rokov zohrialo jarné slnko čistinku čerstvo naplavenej zeme na brehu Eufratu a skupina ľudí, akí tam vtedy žili, tu žuje zrná, podobné dnešnému jačmeňu, nazbierané na blízkej vyschnutej lúke. Jeden z nich si za pár týždňov všimol, že na čistine vyrástli samé rovnaké rastliny, nesúce cenené plodiny. Opakoval roztrúsenie zŕn, teraz úmyselne, a zrodilo sa roľníctvo so stovkami odvetví podobných činností. Možno sa to udialo inakšie. Na podrobnostiach nezáleží. Ale to je obdoba Venterovho veľkého objavu v mojej mysli.
Poznámka: Táto esej sa už nezmestila do tlačeného vydania Zošitov humanistov č. 83.
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 83 v sobotu 5. júna 2010.
Jedna odpoveď na “Umelý život syntetickej baktérie”
Sú články ako Človek umelo vyrobil živý organizmus, Vytvorili umelú baktériu s najnižším počtom génov, má ich len 473 alebo Syntetická biológia už má svoje „hviezdy“ a smery.