Nová štúdia autorského kolektívu z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV (ÚEP CSPV SAV, v. v. i.) a zahraničných spoluautorov prináša dôležité zistenia o negatívnych dopadoch dôvery v konšpiračné teórie.
Foto: canva.com.
Longitudinálny výskum ukazuje, že nielen pocity ohrozenia môžu zvyšovať náchylnosť veriť konšpiračným teóriám, ale platí to aj opačne – konšpiračné teórie môžu samy prispievať k tomu, že ľudia vnímajú svoj život ako čoraz neistejší.
Výskum s viac ako 900 účastníkmi, publikovaný v prestížnom vedeckom časopise British Journal of Social Psychology, skúmal vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie. Autorský kolektív využil longitudinálnu metódu – zber dát s tými istými účastníkmi prebehol trikrát v rokoch 2021 až 2023. Spomenutý prístup umožňuje sledovať nielen vzájomné vzťahy medzi premennými, ale aj to, ako sa menia v čase.
„Najzaujímavejším zistením našej štúdie je, že pocit neistoty – teda subjektívny pocit, že naše životy sú nestabilné a ohrozené – sa môže objaviť až po tom, čo začneme veriť konšpiračným teóriám. Konšpiračné teórie totiž nie sú len nepodložené presvedčenia, ale spôsob interpretácie reality. Učia nás vidieť svet ako miesto plné skrytých manipulácií, nepriateľských elít a zlomyseľných úmyslov,“ vysvetľuje spoluautorka štúdie Lena Adamus.
V takomto obraze sveta nie je nič náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak niekto verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, je veľmi ťažké zostať pokojný ohľadom vlastnej ekonomickej či osobnej budúcnosti.
Konšpiračné teórie tak fungujú ako šošovky, ktoré stmievajú realitu. Nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky – stačí, že zhoršia ich interpretáciu.
Významnú úlohu zohráva aj dôvera v inštitúcie. Výsledky ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je mimoriadne silný, stabilný v čase a obojsmerný. Nedôvera v inštitúcie môže posilňovať konšpiračné presvedčenia a tie následne ešte viac podkopávať dôveru v inštitúcie.
„V praxi to znamená, že sa môže vytvoriť začarovaný kruh: čím menej dôverujeme inštitúciám, tým ľahšie prijímame konšpiračné teórie – a čím viac im veríme, tým viac máme pocit, že inštitúciám nemožno veriť. To môže viesť k pretrvávajúcemu podozrievavému zmýšľaniu, kde sa nedôvera stáva predvoleným spôsobom uvažovania o svete,“ dodáva spoluautorka štúdie Eva Ballová Mikušková.
Výsledky naznačujú aj širšie spoločenské dôsledky. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a oslabujú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie. Nie je potrebné zničiť ekonomického či politického rivala – stačí podkopať dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna.
Konšpiračné teórie tak nie sú len príznakom kríz, ale môžu sa stať aj ich príčinou. Ovplyvňujú to, ako ľudia premýšľajú o svojej prítomnosti, budúcnosti, inštitúciách a samotnej demokracii.
Viac o výskume si môžete prečítať na blogu ÚEP CSPV SAV.
Odkaz na výskum:
Adamus, M., Šrol, J., Ballová Mikušková, E., Adam-Troian, J., & Chayinska, M. (2026). Longitudinal analysis shows possible distinct patterns of associations between conspiracy beliefs and either institutional distrust or the sense of precarity. British Journal of Social Psychology, 65, e70036.
Spracoval: Jozef Bednár.