TOI-561 b má atmosféru navzdory pekelným podmienkam.
Výsledky pozorovania vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba naznačujú, že atmosféra môže existovať i tam, kde to fyzika zakazuje – na prastarej a žeravej exoplanéte TOI-561 b.
Astronómovia pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) objavili niečo, čo otriasa doterajšími predstavami o atmosférach cudzích svetov. Exoplanéta TOI-561 b – je malá, rozpálená a nesmierne stará. Pozorovanie JWST ale tiež odhaľuje, že tento rozpálený svet má najskôr hustú atmosféru. Pritom by podľa všetkých učebníc už dávno žiadnu mať nemala.
Hororový svet
TOI-561 b váži len asi dvojnásobok Zeme a obieha svoju oranžovú trpasličiu hviezdu tak blízko, že rok tam trvá menej než jeden deň. Povrchová teplota na nej presahuje 2 000 °C – dosť na to, aby sa na nej tavili horniny. Exoplanéta je navyše dvakrát staršia než Slnečná sústava.
Všeobecné pravidlo hovorí: veľké a chladné planéty atmosféru majú (alebo ju aspoň môžu mať), malé a horúce ju nemajú. TOI-561 b ale toto pravidlo búra. Vedci už predtým zaznamenali známky atmosféry na podobnej super-Zemi 55 Cancri e . Na rozdiel od TOI-561 b išlo ale o nedostatočne presvedčivé dáta.
Atmosféra, ktorá nemala existovať
TOI-561 b krúži okolo svojej materskej hviezdy vo viazanej rotácii (podobne ako napríklad Mesiac a Zem). Jej trvalo privrátená strana by preto vzhľadom k malej vzdialenosti od hviezdy mala doslova vrieť. Povrchová teplota, ktorú zaznamenal Webbov ďalekohľad je ale nižšia, než by mala byť.
Ako jediné zmysluplné vysvetlenie sa preto podľa vedcov ponúka, že chýbajúce teplo transportuje na jej odvrátenú stranu nejaký plyn. To by však znamenalo, že TOI-561 b disponuje nejakou formou atmosféry.
Z čoho sa táto hypotetická atmosféra skladá a ako mohla prežiť miliardy rokov v pekelných podmienkach, zatiaľ nie je jasné. Podľa jednej z hypotéz je možné, že plyn uniká priamo z roztaveného vnútra planéty – podobne, ako kedysi na mladej Zemi či Venuši. Pokiaľ tomu tak je, TOI-561 b by mohla byť živým oknom do pradávnych dôb, kedy sa formovali atmosféry planét v našej Slnečnej sústave.
Zdroje: časopis 100 + 1 a Tajomstvá vesmíru.
Autor: Martin Reichman.