Americký kresťanský misionár Daniel Everett odišiel do amazonskej oblasti Brazílie s cieľom obrátiť príslušníkov domorodého národa Pirahã na kresťanskú vieru. Strávil medzi nimi dlhší čas a snažil sa im vysvetliť kresťanské učenie.
Postupne však zistil, že jeho poslucháči od neho požadujú niečo, čo im nedokáže poskytnúť – priame dôkazy o existencii Ježiša a Boha. Ich otázky ho prinútili zamyslieť sa nad vlastnou vierou. Nakoniec dospel k presvedčeniu, že už neverí v Boha.
Z pôvodného rozhovoru pre Čiernu labuť [1] vyberám:
Indiánov mal obrátiť na vieru, namiesto toho sa stal ateistom
„Boli to tí najšťastnejší ľudia, akých som kedy videl. Mojou úlohou bolo ich presvedčiť, že sú stratení a potrebujú Ježiša,“ hovorí v rozhovore DANIEL EVERETT.
Ako reagovali ľudia z národa Pirahã, keď sa dozvedeli o Bohu?
Pirahovia nemali o Boha záujem, jedine ak zo zvedavosti. Povedali mi, že neveria v Boha tak ako Američania a nechcú o ňom počúvať. Jedného dňa, po tom, ako som v ich dedine žil s prestávkami 14 mesiacov, prišiel za mnou Kóhoi a povedal:
„Potrebujem s tebou hovoriť. Pirahovia vedia, že si opustil rodinu a vlastnú krajinu, aby si prišiel sem a žil s nami. Vieme, že to robíš preto, aby si nám povedal o Ježišovi. Chceš, aby sme žili ako Američania. Ale Pirahovia nechcú žiť ako Američania. Radi pijeme. Máme radi viac ako jednu ženu. Nechceme Ježiša. Ale máme radi teba. Môžeš s nami ostať. Ale už viac nechceme počuť o Ježišovi.“
Kultúra Pirahov je špecifická relatívnou absenciou akýchkoľvek rituálov a spoločensky podmienenou sústredenosťou na prítomnosť. Nenájdeme u nich mýty o stvorení, tradičné príbehy ani fikciu, inými slovami Pirahovia komunikujú iba o udalostiach, ktoré sú ukotvené v danom momente. Tento princíp priameho zážitku znamená, že pokiaľ niečo nezažijete na vlastnej koži, vaše príbehy o tom sú viac-menej irelevantné. Preto sú do veľkej miery hluchí voči snahám misionárov, ktorí zakladajú svoje učenie na príbehoch z dávnej minulosti. Akékoľvek mýty o stvorení nemajú možnosť ustáť ich požiadavku priameho dôkazu.
Ako som zistil, Pirahovia nemajú koncept najvyššieho stvoriteľa či Boha. Majú jednotlivých duchov, ale tvrdia, že týchto duchov pravidelne stretávajú. Keď som zisťoval, o akých duchov ide, dozvedel som sa, že títo duchovia, ktorých stretávajú, nie sú neviditeľní. Sú to entity, ktoré na seba berú podobu predmetov v ich okolí. Duchom nazvú jaguára alebo strom, v závislosti od vlastností, ktoré má. Duch u nich neznamená to isté, ako u nás a všetko, o čom rozprávajú, musia empiricky prehodnotiť.
Ak by som si našiel čas prečítať si o Pirahoch ešte predtým, ako som ich prvýkrát navštívil, dozvedel by som sa, že misionári sa ich snažili obrátiť na vieru posledných 200 rokov, za celú túto dobu nebol zaznamenaný jediný prípad „konvertovaného“.
Prečo ste začali prehodnocovať svoje misionárske zámery?
Foto: Tomáš Benedikovič.
Prehodnocoval som svoj misionársky postoj z dvoch kľúčových dôvodov. Po prvé, Pirahovia nevyzerali, že by z duchovného hľadiska niečo potrebovali – boli to tí najšťastnejší a psychologicky najzdravší ľudia, o akých som kedy počul. Mojou hlavnou misionárskou výzvou teda bolo presvedčiť šťastných, spokojných ľudí, že sú stratení a potrebujú Ježiša ako svojho osobného spasiteľa. Po druhé, Pirahovia vyžadovali dôkazy všetkého, čo som povedal – je to v ich kultúre dôležitá hodnota.
Keďže som nemal žiadnu priamu skúsenosť (alebo svedka) s Bohom či Ježišom, Pirahovia spochybňovali, či mám vôbec právo hovoriť s nimi na túto tému. Keď som im jedného dňa rozprával o svojej kresťanskej viere, pozorne počúvali a potom sa opýtali:
„Počuj, Dan, ako ten Ježiš vyzerá? Je tmavý ako my, alebo bledý ako ty?“
A ja som im odpovedal: „Nikdy som ho nestretol. Žil veľmi dávno. Ale mám jeho slová.“
A oni na to: „Ale Dan, ako môžeš mať jeho slová, keď si ho nikdy nepočul ani nevidel?“
A potom mi veľmi jasne povedali, že ak som v skutočnosti nikdy toho chlapíka nevidel (a to nie metaforicky, ale doslovne), potom ich nezaujímajú žiadne príbehy, ktoré im o ňom rozprávam. Bodka.
Teraz už viem, že je to preto, lebo Pirahovia veria iba v to, čo sami vidia. [2] Niekedy tiež veria vo veci, o ktorých im povedal niekto iný, ale to iba vtedy, ak daná osoba osobne bola svedkom toho, o čom hovorí.
A tak som s nimi súhlasil a uvedomil som si, že som svoje náboženské chápanie založil na niečom, pre čo neexistovali dôkazy, ktoré by uspokojili nepoverčivých ľudí, akými sú Pirahovia.
Toľko z rozhovoru.
* * *
Everett odišiel medzi Pirahov, aby ich presvedčil o pravdivosti svojho náboženstva. Ich otázky ho však priviedli k tomu, aby začal kriticky skúmať vlastné presvedčenie.
Dôležité odkazy:
- [1] Čierna labuť, Zuzana Labašová, 15. marca 2017.
- [2] „Pirahovia veria iba v to, čo sami vidia,“ myslí si Everett.
- Denník N, článok „Žil s rodinou v amazonskej džungli: Pirahovia sú šťastní, ich jazyk nepozná minulý ani budúci čas“, Martin M. Šimečka, 24. marca 2017.
- TASR, článok „Živica spustila vlastný názorový portál Čierna labuť“, 31. októbra 2015.
Spracoval: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.