Späť do veku temna – 2. časť

Benedikt XVI. – ďalší fundamentalistický pápež?

115 manekýnov – ako olovení vojačikovia v rovnakých uni­for­mách – tajne zvolilo radikálneho kon­zer­va­tív­ca Jozefa Ratzingera za pápeža bez verejnej diskusie, v ktorej by zazneli slová pre a proti.

Poznáme jeho reputáciu ako obrancu ortodoxných ka­to­líc­kych dogiem; osobne bol zodpovedný za čistku medzi liberálnymi teológmi za vlády Jána Pavla II.: Hansa Künga vo Švajčiarsku, Leonarda Boffa v Brazílii, Matthewa Foxa a Charlesa Currana v USA a iných. „Papa Ratzi“ potláčal idey, ktoré považoval za nebezpečné. Hoci sa zúčastnil na príprave humanistických reforiem 2. vatikánskeho kon­ci­lu, neskôr ich ľutoval. V homílii tesne pred svojím zvo­le­ním napadol „sekularizmus“ ako hlav­né­ho ne­pria­te­ľa rím­sko­ka­to­líc­kej cirkvi; odmietol relativizmus, plu­ra­liz­mus, disent, toleranciu (ak prekrúca pravdu), aj „mo­der­nosť ako takú“.

Podľa najlepšej definície je fundamentalista ten, kto:

1. verí v absolútnu pravdu;
2. je si istý, že jeho sekta, náboženstvo či cirkev má mo­no­pol na pravdu a cnosť;
3. verí, že oprávnenie na hlásanie tejto dogmy mu dal sám Boh či Ježiš ako jedinú cestu ku spáse.

Z tohto hľadiska sú iné náboženstvá a filozofie menej prav­di­vé. Protestanti a pravoslávni nezabudnú Ratzingerovi, že v roku 2000 im v dokumente Dominus Jesus odoprel štatút pravej cirkvi, keď napísal:

„Len v katolíckej cirkvi je večná spása.“

Svedčí to o ekumenickom duchu? (Aj Jána Pavla II., keď tieto riadky pripustil.)

Ratzinger napadol „diktátorstvo relativizmu“ a sub­jek­ti­viz­mus postmodernistov. Tu s ním treba súhlasiť, pretože vo vede a etike existujú objektívne štandardy; hoci po­zna­nie je relatívne, vo vzťahu k osobe hľadajúceho, existujú racionálne a empirické testy pre pravdu.

Osobitne sa treba obávať nástupu „diktátorstva ab­so­lu­tiz­mu“. Ratzinger verí, že osobitné zjavenie dáva pápežstvu absolútnu autoritu, s čím nemožno súhlasiť; v tom niet objektívnosti, to je čistá viera. Sekulárni humanisti ne­uz­ná­va­jú predpoklad katolicizmu, že Ježiš je syn boží, a že pápež je jeho zástupca na Zemi – to je politické, nie em­pi­ric­ké tvrdenie. Katolicizmus je ľudská ustanovizeň a ako taká podlieha ľudským záujmom. Nemá právo na au­to­ri­ta­tív­nu kontrolu slobody svedomia.

Je zaujímavé, že Ratzinger si vybral ako pápežské meno Benedikt. Americký obhajca ortodoxného katolicizmu upozornil v The Wall Street Journale na fakt, že v roku 529 bol v Taliansku založený veľký kláštor pre bene­dik­tín­skych mníchov (Monte Casino) a v tom istom roku bola v Aténach zrušená Akadémia, ktorú založil ešte Platón. Je síce pravda, že benediktíni nám dali dobrý likér (be­ne­dik­tín­ku), aj veľmi chutnú úpravu vajec (be­ne­dik­tín­ske), ale rozmach ich hnutia znamenal aj koniec veľkej helénskej civilizácie a začiatok veku temna, keď vzdelávanie a hľadanie boli na západe znemožnené na storočia. Až v čase talianskej renesancie sa rozhoreli uhlíky se­ku­la­riz­mu znovuobjavením veľkých klasikov pohanskej ci­vi­li­zá­cie (vďaka Averroesovi a iným moslimským vedcom); z to­ho vzišla protestantská reformácia a vedecké, demo­kra­tic­ké, priemyslové a informačné revolúcie, ktoré trans­for­mo­va­li moderný svet. Katolícka cirkev sa spravidla sta­va­la proti všetkým „novotám“.

V júni 2004 navštívil Vatikán prezident George W. Bush a aj u kardinála Ratzingera hľadal podporu pre svoju obnovenú kandidatúru za prezidenta. Tento poslal o týž­deň list americkým biskupom, v ktorom ich vyzval, aby politikom schvaľujúcim umelé prerušenie te­ho­ten­stva odmietli sviatosť prijímania; hierarchia váhala a dosiaľ o tom len diskutuje.

Militantní religionisti sú aj v USA aktuálnym ne­bez­pe­čen­stvom pre občianske slobody. Musíme otvorene obhajovať sekularizmus.

---

Autor: Paul Kurtz.

Prameň: Paul Kurtz, “Back to the Dark Ages, The Dei­fi­ca­tion of John Paul II” (Späť do veku temna, zbožštenie Jána Pavla II.) – 2. časť, Free Inquiry, 25/4, s. 5, 2005.

Pozri: Späť do veku temna – 1. časť.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 51 v piatok 16. septembra 2005.