Kategórie
Zošity humanistov

Späť do veku temna – 2. časť

Benedikt XVI. – ďalší fundamentalistický pápež?

115 manekýnov – ako olovení vojačikovia v rovnakých uni­for­mách – tajne zvolilo radikálneho kon­zer­va­tív­ca Jozefa Ratzingera za pápeža bez verejnej diskusie, v ktorej by zazneli slová pre a proti.

Kardináli vstupujú do Sixtínskej kaplnky, kde sa 18. apríla 2005 začalo konkláve. Už na druhý deň bol za pápeža zvolený kardinál Joseph Ratzinger
Kardináli vstupujú do Sixtínskej kaplnky, kde sa 18. apríla 2005 začalo konkláve. Už na druhý deň bol za pápeža zvolený kardinál Joseph Ratzinger.
Foto – TASR/AP.

Poznáme jeho reputáciu ako obrancu ortodoxných ka­to­líc­kych dogiem; osobne bol zodpovedný za čistku medzi liberálnymi teológmi za vlády Jána Pavla II.: Hansa Künga vo Švajčiarsku, Leonarda Boffa v Brazílii, Matthewa Foxa a Charlesa Currana v USA a iných. „Papa Ratzi“ potláčal idey, ktoré považoval za nebezpečné. Hoci sa zúčastnil na príprave humanistických reforiem 2. vatikánskeho kon­ci­lu, neskôr ich ľutoval. V homílii tesne pred svojím zvo­le­ním napadol „sekularizmus“ ako hlav­né­ho ne­pria­te­ľa rím­sko­ka­to­líc­kej cirkvi; odmietol relativizmus, plu­ra­liz­mus, disent, toleranciu (ak prekrúca pravdu), aj „mo­der­nosť ako takú“.

Podľa najlepšej definície je fundamentalista ten, kto:

  1. verí v absolútnu pravdu;
  2. je si istý, že jeho sekta, náboženstvo či cirkev má mo­no­pol na pravdu a cnosť;
  3. verí, že oprávnenie na hlásanie tejto dogmy mu dal sám Boh či Ježiš ako jedinú cestu ku spáse.

Z tohto hľadiska sú iné náboženstvá a filozofie menej prav­di­vé. Protestanti a pravoslávni nezabudnú Ratzingerovi, že v roku 2000 im v dokumente Dominus Jesus odoprel štatút pravej cirkvi, keď napísal:

Len v katolíckej cirkvi je večná spása.

Svedčí to o ekumenickom duchu? (Aj Jána Pavla II., keď tieto riadky pripustil.)

Ratzinger napadol „diktátorstvo relativizmu“ a sub­jek­ti­viz­mus postmodernistov. Tu s ním treba súhlasiť, pretože vo vede a etike existujú objektívne štandardy; hoci po­zna­nie je relatívne, vo vzťahu k osobe hľadajúceho, existujú racionálne a empirické testy pre pravdu.

Osobitne sa treba obávať nástupu „diktátorstva ab­so­lu­tiz­mu“. Ratzinger verí, že osobitné zjavenie dáva pápežstvu absolútnu autoritu, s čím nemožno súhlasiť; v tom niet objektívnosti, to je čistá viera. Sekulárni humanisti ne­uz­ná­va­jú predpoklad katolicizmu, že Ježiš je syn boží, a že pápež je jeho zástupca na Zemi – to je politické, nie em­pi­ric­ké tvrdenie. Katolicizmus je ľudská ustanovizeň a ako taká podlieha ľudským záujmom. Nemá právo na au­to­ri­ta­tív­nu kontrolu slobody svedomia.

Je zaujímavé, že Ratzinger si vybral ako pápežské meno Benedikt. Americký obhajca ortodoxného katolicizmu upozornil v The Wall Street Journale na fakt, že v roku 529 bol v Taliansku založený veľký kláštor pre bene­dik­tín­skych mníchov (Monte Casino) a v tom istom roku bola v Aténach zrušená Akadémia, ktorú založil ešte Platón. Je síce pravda, že benediktíni nám dali dobrý likér (be­ne­dik­tín­ku), aj veľmi chutnú úpravu vajec (be­ne­dik­tín­ske), ale rozmach ich hnutia znamenal aj koniec veľkej helénskej civilizácie a začiatok veku temna, keď vzdelávanie a hľadanie boli na západe znemožnené na storočia. Až v čase talianskej renesancie sa rozhoreli uhlíky se­ku­la­riz­mu znovuobjavením veľkých klasikov pohanskej ci­vi­li­zá­cie (vďaka Averroesovi a iným moslimským vedcom); z to­ho vzišla protestantská reformácia a vedecké, demo­kra­tic­ké, priemyslové a informačné revolúcie, ktoré trans­for­mo­va­li moderný svet. Katolícka cirkev sa spravidla sta­va­la proti všetkým „novotám“.

V júni 2004 navštívil Vatikán prezident George W. Bush a aj u kardinála Ratzingera hľadal podporu pre svoju obnovenú kandidatúru za prezidenta. Tento poslal o týž­deň list americkým biskupom, v ktorom ich vyzval, aby politikom schvaľujúcim umelé prerušenie te­ho­ten­stva odmietli sviatosť prijímania; hierarchia váhala a dosiaľ o tom len diskutuje.

Militantní religionisti sú aj v USA aktuálnym ne­bez­pe­čen­stvom pre občianske slobody. Musíme otvorene obhajovať sekularizmus.


Autor: Paul Kurtz.

Prameň: Paul Kurtz, “Back to the Dark Ages, The Dei­fi­ca­tion of John Paul II” (Späť do veku temna, zbožštenie Jána Pavla II.) – 2. časť, Free Inquiry, 25/4, s. 5, 2005.

Pozri: Späť do veku temna – 1. časť.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 51 v piatok 16. septembra 2005.

Jedna odpoveď na “Späť do veku temna – 2. časť”

Napísať odpoveď pre Späť do veku temna – 1. časť – Humanisti.sk Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *