Rozumieme rovnosti?
Už jedenásty rok si 11. februára pripomíname Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN s cieľom podporiť plný a rovný prístup žien a dievčat k vede a ich účasť na nej. Reaguje tak na historickú nedostupnosť vedy pre ženy a ich dlhodobú neviditeľnosť, ktorej dôsledky pretrvávajú dodnes — v podobe stereotypov, systémových bariér a nerovných kariérnych príležitostí.
Veda by mala byť založená na talente a schopnostiach, ale ženy a dievčatá stále čelia prekážkam v prístupe k rovnakým príležitostiam. Napriek tomu aj na Slovensku nachádzame viaceré úspešné vedkyne. Zatiaľ ide skôr o jednotlivé príklady než o systémový trend. Podpora rodovej rovnosti vo vede je pritom kľúčová nielen z hľadiska spravodlivosti, ale aj pre kvalitu výskumu. Diverzifikovanejšie výskumné prostredie prináša širšie perspektívy, lepšie otázky a inovatívnejšie riešenia.
Slovenská akadémia vied má od roku 2021 prijatý Plán rodovej rovnosti. Medzi jeho významné úspechy patrí návratová projektová schéma pre rodičov po materskej a rodičovskej dovolenke, ako aj zavedenie mechanizmu na nahlasovanie a riešenie sexuálneho obťažovania.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., sa v roku 2024 zameral na analýzu diskurzu o rodovej rovnosti vo vede — na pôde SAV aj ďalších akademických inštitúcií v regióne strednej a východnej Európy (Slovinsko, Rumunsko, Poľsko a Bulharsko). Výskum, ktorého výsledky sú už prijaté na publikovanie v časopise Gender, Work, and Organizations (Wiley) nadväzuje na spoluprácu v už ukončenom projekte H2020 ATHENA, zameranom na prípravu plánov rodovej rovnosti.
Čoskoro publikovaná štúdia, žiaľ, ukazuje, že v celom analyzovanom geopolitickom priestore nás ešte čaká dlhá cesta k hlbšiemu porozumeniu rodovej rovnosti. Stále dominuje presvedčenie, že rovnosť je najmä otázkou čísel — teda mať viac žien vo výskumných tímoch — alebo že ženy si „prirodzene“ vyberajú niektoré odbory častejšie než iné. Chýba však porozumenie toho, ako rodová socializácia už v ranom detstve a v školskom prostredí výrazne ovplyvňuje záujmy, sebavedomie a kariérne voľby dievčat a žien. Samotné výskumníčky a aj výskumníci opisujú skúsenosti s rôznymi formami bariér, obťažovania či bossingu, ktoré neúmerne viac zaťažujú ženy a mladých.
Len postupne sa presadzuje kritickejší diskurz, ktorý okrem rodových aspektov poukazuje aj na ďalšiu zásadnú výzvu akademického prostredia — naivnú vieru v meritokraciu. Všetci a všetky fungujeme v systéme, v ktorom máme „rovnaké príležitosti“ robiť kvalitný výskum a publikovať v prestížnych časopisoch. Skutočnosť je však často iná, a rôzne viditeľné aj neviditeľné bariéry, pavučiny vzťahov na pracovisku, ako aj nerovnomerné rozdelenie potrebnej, ale nehodnotenej „nevedeckej“ práce často zakrýva skutočnosť, že nastavenie na merateľné „výkony“ prehliada nielen obsahovú stránku výstupov, ale aj komplexnú, kolektívnu a vzťahovú prácu, bez ktorej by žiadny výskum a organizácie nemohli fungovať.
Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede je príležitosťou zastaviť sa a kriticky sa pýtať, ako sú nerovnosti vo vede každodenne vytvárané a udržiavané — a čo môžeme urobiť pre ich zmenu. Bez takejto reflexie sa budú diskurzy o „prirodzenej rozdielnosti“ alebo mýtus záruky úspechu vedy v meritokracii naďalej prehlbovať. Skutočne inkluzívne akademické prostredie si vyžaduje posun v uvažovaní: od jednoduchých otázok „udržania talentov“ k témam moci, spravodlivosti poznania a zodpovednosti inštitúcií. Zároveň je dôležité odolať ilúzii, že práca na rodovej rovnosti je už hotová.
Spracovali: Miroslava Šudila Žilinská, Gabriel Bianchi, Zuzana Očenášová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.
Výskum bude čoskoro publikovaný v časopise Gender, Work & Organization pod názvom Discourses of Gender Equality in Academic Institutions in Selected Central and Eastern European Countries.
Zdroj: Slovenská akadémia vied.