Inak si nemožno vysvetliť skutočnosť, že na oficiálnom profile Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky informuje verejnosť o požehnaní priestorov Prezidentského paláca kňazom Rímskokatolíckej cirkvi.
Nevidím problém v tom, že prezident Pellegrini sa prezentuje ako príslušník rímskokatolíckej cirkvi. Na to má plné právo. Rovnako chápem aj to, že súčasťou jeho pôsobenia majú byť aj stretnutia s predstaviteľmi cirkví a rôznych náboženských komunít.
Nie je však v poriadku, ak svoje náboženské vyznanie a jeho obrady vnucuje ostatným zamestnancom svojho úradu. A už vôbec nie je v poriadku, keď prezident Pellegrini Prezidentský palác, ktorý je reprezentačným miestom všetkých občanov a občianok Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či majú náboženské vyznanie alebo sú bez náboženského vyznania, týmto liturgickým aktom odovzdáva do náboženskej pôsobnosti cirkvi, ktorá je síce najpočetnejšou, ale stále iba jednou z viacerých cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.
Takto zneužitý prejav náboženskej viery vôbec nepôsobí úprimne a primerane cieľu, ktorým požehnanie pre život veriacich je. Oveľa viac pôsobí ako symbolické obsadenie a privlastnenie si duchovného vplyvu nad úradom prezidenta republiky. Tým je zároveň vážnym porušením princípu náboženskej neutrality štátu vyplývajúcej z Ústavy, ktorou je prezident Pellegrini viazaný v prvom rade.
Mimochodom, táto prax sa v posledných mesiacoch týka aj množstva ďalších priestorov štátnych inštitúcií. Považujem to za príznak toho, že tu prebieha koordinované úsilie predstaviteľov štátu opustiť ústavnú zásadu náboženskej neutrality a prenechať priestor štátnych úradov prezentácii náboženského vplyvu v podobe konkrétnych liturgických úkonov.
Autor: Ondrej Prostredník, Progresívne Slovensko.