Predstav si, nebo neexistuje – 10. kapitola

Posvätná krava: Temná strana Matky Terezy.

Rozhovor s Christopherom Hitchensom.

Matt Cherry, výkonný riaditeľ Rady pre sekulárny hu­ma­niz­mus, sa zhováral s Christopherom Hitchensom o jeho novej knihe Misionárska poloha: Teória a prax Matky Terezy (Verso, 1995) a o jeho televíznom vysielaní, kde prísne kritizoval Matku Terezu. V rozhovore sa re­ka­pi­tu­lu­jú všetky ničivé námietky proti jej činnosti. Jeden z naj­zná­mej­ších novinárov tu okrem toho podáva výrečný ob­raz o veľkej neochote masmédií v USA kritizovať ná­bo­žen­stvo a jeho predstaviteľov.

Christopher Hitchens je reportér so zvláštnym poslaním pre Vanity Fair (Trh márnosti), píše stĺpec Správa o men­ši­nách pre Nation a je častým hosťom televíznych diskusií o aktuálnych otázkach a komentátorom. Napísal početné knihy o medzinárodných aférach, napríklad Blood, Class and Nostalgia: Anglo-American Ironies (Krv, trieda a nos­tal­gia: anglo-americké irónie).

* * *

Free Inquiry: Podľa výskumov verejnej mienky je Matka Tereza najváženejšou ženou na svete. Jej meno je symbol nezištnej oddanosti v službách humanity. Prečo vlastne zabŕdate do tejto svätej starenky?

Christopher Hitchens: Čiastočne preto, lebo tento dojem je tak rozšírený. Ale aj pre samotný fakt, že sa to považuje za nediskutabilné, proti čomu protestujeme, lebo je to znak ľahkovernosti. Jeden z najnápadnejších príznakov ochoty ľudí uveriť hocičomu, ak sa to zaodeje do zdania svätosti, je nekritické prijatie myšlienky, že Matka Tereza je svätá osoba, aj ľuďmi, ktorí inakšie rozmýšľajú nor­mál­ne – možno niekedy lenivo – ako sekularisti alebo ra­cio­na­lis­ti. Inými slovami, je to v každom zmysle nepreverené tvrdenie.

Je nepreverené žurnalistami – ani jeden novinár sa ne­pozrie zblízka, čo robí. Nie je preverená ani odpoveď na otázku, prečo má stáť práve ona vo svetle reflektorov, keď je toľko nezištných ľudí, čo obetujú svoje životy pomoci trpiacim v tzv. „treťom svete“. Prečo sa nikdy nepovie, že jej zrejmý dôvod pre jej dielo je prozelytizácia, t. j. zís­ka­va­nie nových prívržencov pre náboženský fun­da­men­ta­liz­mus v rámci najextrémnejšej interpretácie katolíckej doktríny? Na otázku, či súhlasia s pápežom v otázke sve­to­vej populácie, vám väčšina ľudí odpovie, že sú skôr opačného názoru. Nuž, a životné dielo Matky Terezy je propagácia tej najextrémnejšej verzie pápežovho názoru.

To bol prvý motív. Druhý bola novinárska zvedavosť, prečo sa dosiaľ nikto nepozrel zblízka, ako je to s teóriou a praxou Matky Terezy. Veď, ak sa pozriem na jej prax, nemôžem si pomôcť a musí mi udrieť do očí, že bola na strane rodiny diktátora Duvaliera na Haiti; že prijala peniaze – vyše milión dolárov – od Charlesa Keatinga, bankového podvodníka, aj keď vedela, že to boli ukrad­nu­té peniaze; že bola vždy na strane najreakčnejších síl v Indii aj inde na svete; že sa zúčastnila kampane v Írsku, aby sa tam ako v jedinej krajine v Európe zachoval ús­tav­ný zákaz rozvodu; že jej návštevy a intervencie boli vždy tak načasované, aby v niečom podporili naj­kon­zer­va­tív­nej­šie a kruhy spoločnosti.

Free Inquiry: Myslíte si, že je taká šikovná, alebo je len naivná a druhí ju využívajú?

Christopher Hitchens: Často sa ma to pýtali. Nemôžem odpovedať na základe osobnej známosti, lebo som sa s ňou stretol len raz. Ale podľa toho, čo som videl, nemyslím že by bola naivná. Nemyslím si ani, že by bola osobitne inteligentná alebo, že by rozmýšľala zložito; je však ur­či­tým spôsobom ľstivá.

Má veľmi dobrý inštinkt: akoby vedela, kedy a kde ju môžu potrebovať a kde sa má objaviť so svojím stále jednoduchým výzorom. Ale z Kalkaty na letisko Port au Prince na Haiti je dlhá cesta, a dlhá je aj z letiska do prezidentského paláca. Nie je možné len tak z ničoho sa tu naraz zjaviť v jednoduchom a so skromnými spôsobmi. Veľa vecí treba premyslieť, zosúhlasiť a pripraviť dopredu. Z jednoduchej prostej naivity nemôžete naraz preskočiť do prednášky o tom, že Duvallierovci majú radi chu­dob­ných. To vyžaduje vysokú úroveň plánovania a uva­žo­va­nia. Geniálne na tom je, že výsledok vyzerá veľmi jed­no­du­cho.

Jeden zo životopiscov Matky Terezy – skoro všetky knihy o nej napísali úplne nekritickí obdivovatelia – hovorí s pocitom absolútneho úžasu, že keď sa Matka Tereza po prvýkrát stretla vo Vatikáne s pápežom, prišla autobusom a oblečené mala sárí, ktoré stálo jednu rupiu. Ja by som také správanie sa označil za vystatovačné. Normálny človek by si pri takej príležitosti obliekol najlepšie šaty a prišiel by taxíkom. Urobiť to tak, ako ona, je predsa opak skromnosti – je to zrejme divadelné a vypočítavé. No jej okolie to s nadšením zaznačí ako prejav jej vrcholnej svätosti a oddanosti. Myslím, že súdny pozorovateľ nemusí byť veľmi cynický, aby túto hru prehliadol.

Free Inquiry: Už ste upozornili na skutočnosť, že hoci Matka Tereza veľmi otvorene vyzdvihuje katolicizmus, má svoju dobrú povesť medzi mnohými nekatolíkmi a do­kon­ca aj sekularistami. A že jej prestíž sa zakladá na jej charitatívnej činnosti v prospech chorých a umierajúcich v Kalkate. Čo tam vlastne robí? Aké tam má zariadenia na túto prácu?

Christopher Hitchens: Tie ošetrovne sú groteskne jed­no­du­ché: rudimentárne, nevedecké, na míle od moderných koncepcií súčasnej lekárskej vedy. Už vyšlo niekoľko člán­kov – od vyjdenia svojej knihy ich zbieram – o zlyhaniach a primitivizme jej liečby malomocenstva, vedúcej k umie­ra­niu pacientov, ako aj o jej postoji k liečbe a prevencii. Veľmi správne sa hovorí, že ju to tiahne k umierajúcim, lebo ak nerobíte nič iné, ako sledovať umieranie, ani ona nemusí toho poskytovať veľa.

To je zaujímavé z dvoch dôvodov. Po prvé, Matka Tereza vyhlasuje len to, že ľuďom zabezpečuje katolícke umie­ra­nie. Po druhé, sú tu tie peniaze, ktoré boli darované jej rádu; pri ich zbieraní sa veľmi nenamáhali. Nemali sme možnosť kontrolovať účty – nikto sa nikdy nepýtal, koľko peňazí išlo do jej pokladníc. S toľkými sumami mohla vybudovať aspoň jednu úplne novú modernú pe­da­go­gic­kú nemocnicu a náklady by nebola ani pocítila.

Jej dnešné ošetrovne sú také primitívne, ako boli na za­čiat­ku jej slávy; tam teda peniaze iste nešli.

Free Inquiry: Čo myslíte, koľko dostáva peňazí?

Christopher Hitchens: Mám svedectvo jednej veľmi aktívnej členky jej rádu, pracujúcej u nej dlhé roky; skončila v kanceláriách Matky Terezy v New York City. Nosila peniaze do banky. Odhaduje, že len na tomto konte musí byť 50 miliónov dolárov. Hovorí, že jedna z prvých vecí, ktorá vyvolala v jej mysli podozrenie, bol príkaz, aby sestry stále predstierali, že sú chudobné a že nesmeli použiť ani halier na niečo, čo by im uľahčilo ich po­sta­ve­nie. Pod pláštikom vyznávanej chudoby mali od mies­tnych obchodníkov mámiť dary, potraviny, pracovnú pomoc atď. Nezrovnávalo sa to s jej svedomím.

Ak toto platí pre jedno miesto, New York, a keďže vieme, aké obrovské sumy prichádzali od inštitúcií ako komitét Nobelovej ceny mieru, iné náboženské organizácie, se­ku­lár­ne podporné organizácie atď., musíme prísť k záveru, že keby sa boli tieto peniaze použili na zmiernenie utr­pe­nia, museli by sme nejaký účinok vidieť.

Free Inquiry: Teda tých 50 miliónov je len nepatrná časť celého bohatstva?

Christopher Hitchens: Myslím, že len celkom nepatrná časť a patrím medzi tých, čo volajú po audite tejto or­ga­ni­zá­cie. Z opatrnosti nedržia peniaze v Indii, lebo tam vláda vyžaduje, aby cudzie misionárske spoločnosti vyložili účty na stôl.

Myslím, že odpoveď na otázku po jej bohatstve dala Mat­ka Tereza sama v jednom rozhovore, keď povedala, že za­ložila kláštory a noviciáty v 120 štátoch sveta. To značí, že peniaze boli použité na väčšiu slávu jej rádu, a tak na bu­do­va­nie dogmatických náboženských ustanovizní.

Free Inquiry: Takže dáva všetko na svoj rád a svojim sestrám? A tento rád má dostať jej meno?

Christopher Hitchens: Obidve tieto myšlienky sú špekulácie, ale podložené špekulácie. Rád dostane jej meno až potom, keď bude vyhlásená za svätú, čo je isté. Jej kanonizácia už prebieha. Svätou by bola, aj keby sme nemali pápeža, ktorý vyrábal svätých po tuctoch; ka­no­ni­zo­val a beatifikoval viac ľudí ako jeho osem predchodcov spolu.

Free Inquiry: Odtiaľ asi názov vašej knihy: The Missio­na­ry Position (Misionárska poloha).

Christopher Hitchens: To niektorých ľudí rozčúlilo. Z tých pár, naozaj len pár ľudí, čo o mojej knihe napísali kritiku v USA, jeden či dvaja mali námietky proti tomuto titulu, lebo je vraj „sofomorický“ = bezcitný. Nuž, teda ja si myslím, že nájsť tri významy vyžaduje hodnú dávku ra­fi­no­va­nos­ti.

Free Inquiry: Nezabúdajme, že vaše vystúpenie v Spo­je­nom kráľovstve sa konalo pod názvom „Anjel pekla“.

Christopher Hitchens: Áno, to je oveľa viac, ako moje ná­miet­ky, lebo som si myslel, že toto meno nemá ani jeden význam. Chcel som to nazvať „Posvätná krava“. Kniha je to, čo sa vysielalo v televízii plus asi tretina. Program bol obmedzený na to, čo sme našli o aktivitách Matky Terezy vo filmových materiáloch. Veľmi som sa potešil, že toho bolo toľko. Našli sme tam napríklad aj scénu, keď vy­chva­ľu­je albánskeho diktátora Envera Hodžu. Alebo keď sa podlizuje Duvallierovcom: lízanie päty boháčovi, miesto umývania nôh chudobným. Ale „60 minút“ vyžadovalo sumu, ktorá by bola väčšia, ako náklady na celý ostatok produkcie; takže sme sa museli uspokojiť aj s fotografiami z filmov.

Free Inquiry: Ako sa mohla Matka Tereza stať takým veľkým symbolom dobročinnosti a svätosti?

Christopher Hitchens: Jej vstup na svetové javisko sa udial vtedy, keď si ju vybral Malcolm Muggeridge, veľmi pobožný britský politický a sociálny expert, za svojho miláčika. V roku 1969 nakrútil slávny film o jej živote; bola z toho aj kniha; volalo sa to Something Beautifull for God (Niečo prekrásne pre Boha); aj film aj kniha sú čisté hagiografie v tom zmysle, že ju líčia lepšou, ako v sku­toč­nos­ti bola.

Muggeridge bol natoľko ľahkovážny, že rozhlásil, že pri natáčaní filmu sa stal v kamere zázrak. Vypovedal, že okolo Matky Terezy sa objavilo tajuplné „milé svetlo“. Toto tvrdenie sa dá ľahko vyvrátiť svedectvom ka­me­ra­ma­na: ten udáva, že mal nejaký nový film značky Kodak, vyrobený pre ťažké svetelné pomery, prípadne pre prítmie; použil ho aj pri rozhovore s Matkou Terezou. Svetlé miesta na filme vyzerali skôr zle a kameraman chcel na to práve upozorniť, keď ho Muggeridge prerušil výkrikom: „Zázrak, božské svetlo!“

Free Inquiry: A tak sme všetci obeťami katolíckej pro­pa­gan­dy? Alebo sa Západ zmocnil Matky Terezy, aby si spa­sil svedomie?

Christopher Hitchens: Vo svojej otázke mi dávate hneď aj odpoveď. Dosť dlho si cirkev nebola istá, čo má s ňou robiť. Kým napríklad prebiehal v Ríme Druhý Vatikánsky koncil, konal sa v Bombaji rovnocenný míting indických katolíkov. Naraz sa tam objaví Matka Tereza a vyhlási, že ona je absolútne proti akejkoľvek zmene doktríny. Zdô­raz­ňu­je, že nepotrebujeme nijaké nové myslenie alebo úva­hy, že potrebujeme len viac pracovať a viac veriť. A tak ju indickí katolíci dlhý čas považovali za obťažnú a dog­ma­tic­kú ženu.

Myslím, že už vtedy boli v cirkvi takí, čo ju podozrievali z prílišnej ambicióznosti, že sa nepodriadi disciplíne, a že si chce založiť vlastný rád. Vždy sa snažila môcť odísť zo scé­ny a predviesť svoju vlastnú show. Cirkvi bola takáto pre­hna­ná horlivosť vždy podozrivá. Myslím, že jej sláva je cel­kom sekulárny prielom, sponzorovaný Muggeridgeom, ktorý vtedy nebol ani katolíkom.

Takže – nebol to výsledok propagandy Svätej stolice. No keď si katolícka cirkev uvedomila, že má v rukách vý­her­cu, bez meškania ho adoptovala. Matka Tereza je veľkým favoritom pre veriacich a veľmi dobrou reklamou na pri­vo­la­nie neveriacich a nekatolíkov. Pre súčasného pápeža je užitočnou zbraňou proti reformátorom a vyzývateľom vnútri cirkvi.

A že aj tí, čo sa normálne považujú za racionalistov alebo skeptikov, podľahli mýtu Matky Terezy, v tom je prvok postkolonialistickej blahosklonnosti; mnohí ľudia majú výčitky svedomia pre „tento biedny svet“ a sú radi, ak sa nájde niekto, kto to chce naprávať. Okrem toho je tu všeobecný problém dôveryhodnosti; ak raz niekto má dobré meno, posudzujú ľudia jeho činy skôr na základe jeho reputácie, ako na základe kvality jeho činov.

Free Inquiry: Prečo asi iné veľké masmédiá neodkryli Matku Terezu?

Christopher Hitchens: Prekvapuje ma to. Ešte väčšmi ma prekvapuje, že ani nikto z našej spoločnosti – humanistov, racionalistov, ateistov – na to nikdy nepomyslel.

Aj v mojom zamestnaní existuje určitá lenivosť, prípadne náchylnosť robiť chybu, ktorú som práve identifikoval ako posudzovať ľudí podľa reputácie. Uvediem vám príklad: Ak nazvete Saudskú Arábiu „umierneným arabským štá­tom“, bude takou pre účely reportérov. Nezáleží na tom, čo sa v Saudskej Arábii deje, ona je „umiernený štát“. Podobne je to s Matkou Terezou: stala sa raz symbolom cnosti a od tých čias či už je to v kreslených seriáloch alebo v anekdotách, vo filmoch alebo televíznych show, všade ja ako synoným pre nezištnosť a svätosť k dispozícii Matka Tereza.

Nepatrí sa, aby vám niekto ukradol príhodnú metaforu. Ak sa nakoniec rozhodnete a protestujete, značí to, že nepriamo priznávate, že vám to pri prvom, druhom, ale­bo mož­no aj pri treťom zneužití ušlo. Asi preto po­zo­ro­vať v mojom zamestnaní novinára silnú nechuť priznať, že niečo uniklo našej pozornosti, alebo že sme urobili chybu.

Myslím, že to zohralo svoju rolu aj pri mojej knihe. Keďže sa tu premietal aj film, sprevádzali knihu pomerne dobé recenzie, kým v USA sa zdá, že kniha si nezaslúži po­zor­nosť. Nemôže to byť z bežného dôvodu, že téma je príliš tajuplná a mysteriózna, že je kniha určená len pre malý okruh čitateľov, alebo že meno dosť nehovorí.

Pripúšťam, že do úvahy prichádza aj jedna verzia mul­ti­kul­tu­ra­liz­mu. Povedať, že niekto je v Amerike katolíkom, znamená, že môže patriť do jednej z dvoch komunít: do obce veriacich alebo do spoločnosti katolíkov. Do tejto druhej patria veľké počty Írov, Talianov, Chorvátov a iných v prvom rade etnických skupín, ktoré hlasne pro­tes­tu­jú, že ich to uráža, ak sa verejne spochybňuje nejaký článok ich viery. Tak sa ľahko dostanete do sporu s mno­hý­mi ľuďmi, ak sa opovážite kritizovať ich náboženstvo. podľa jednej interpretácie pravidiel multikulturalizmu to nie je kóšer: nesmiete to robiť, lebo to môže urážať nie­kto­rých ľudí v ich najvnútornejšej identite. Tento názor za­stá­va­jú aj niektorí se­ku­la­ris­ti.

Uvediem vám zaujímavý príklad: Walter Goodman, televízny kritik New York Times, videl môj film a napísal, že nerozumie, prečo sa nevysielal v americkej televízii. Vyzval televíziu, aby ho divákom ukázala. Dlho bolo ticho, no potom sa telefonicky ozvali spolupracovníci Connie Chunga z New Yorku. Potešili ma, keď povedali, že o ná­me­te plánujú dlhšiu reportáž s ukážkami z filmu, s roz­ho­vo­rom so mnou a rozoberajúc spor, ktorý zo všetkého vznikol. Samozrejme chceli radšej zvaliť zodpovednosť za kritiku Matky Terezy na mňa, ako sami sa k nej priznať – už vopred plánovali nápravu škôd.

Nič sa nevysielalo. Prišli k názoru, že keby to dali na program, obžalovali by ich zo židovstva a napadli tým spôsobom, ako sa to stalo pri vysielaní The Last Temp­ta­tion of Christ (Posledné pokušenie Krista); že by to mohlo podnietiť katolícko-židovské nepriateľstvo v New Yorku. Bolo čestné, že sa k svojmu názoru priznali. Vedeli si predstaviť, čo by sa asi povedalo a ako by sa to vyvíjalo a uzatvárali z toho, že to za toľko nestojí.

Free Inquiry: Takže sa váš film v USA nikdy nepremietal?

Christopher Hitchens: Nie, a ani sa nikdy nebude. Túto predpoveď robím s absolútnou istotou a môžete teraz dumať, čo to asi znamená.

Free Inquiry: Aký bol ohlas na vaše podanie Matky Terezy v Spojenom kráľovstve? Veľmi vás kritizovali?

Christopher Hitchens: Vysielanie vyvolalo najväčší po­čet telefonátov od divákov, aké kedy stanica dostala. To sa ostatne očakávalo. Očakávalo sa aj, že reakcie budú vy­ka­zo­vať určité podobnosti. Čítal som tie záznamy; mnohí ľudia hovorili to isté a dokonca tými istými slovami. Myslím, že to bolo organizované.

Väčšmi nás prekvapilo, že to bol súčasne najväčší počet súhlasných reakcií, aké stanica dostala. To sa stáva zried­ka; k telefónu siahajú zvyčajne tí, ktorí nie sú spokojní; tí, ktorým sa vysielanie páčilo, nezvyknú volať. Tento fe­no­mén je v branži dávno známy a na nikoho to veľmi ne­pô­so­bí, ak je centrála zablokovaná protestujúcimi te­le­fo­nát­mi. Vie sa, že nevolajú nadšenci a vie sa, že je to or­ga­ni­zo­va­né.

Napodiv veľa ľudí volalo, aby vyjadrili spokojnosť, že bol najvyšší čas vysielať niečo také. Záznamy doslova za­chy­cu­jú telefonáty a zistil som, že jazyková úroveň angličtiny a uvažovania súhlasných telefonátov boli také vysoké, že to vzbudzuje nádej, že možno všetko nie je stratené.

Okrem bezprostrednej telefonickej reakcie divákov došlo v nasledujúcich dňoch aj ku kontroverzii v tlači a obidve stránky mali možnosť vyjadriť sa. Nepríjemne ma pre­kva­pi­lo, koľkí ľudia mali námietky nie proti tomu, čo sa po­ve­da­lo, ale že sa to vôbec povedalo. Aj medzi sekularistami som sa stretol so začudovaním, ako keby som sa bol čo­ho­si dopustil. Niektorí akoby hovorili „Tento Christopher HITCHENS udáva, že Matka Tereza to ťahá s diktátormi“ a podobne a počúva sa to tak, že to nebolo dokázané. No dosiaľ ani jeden kritik, ani ten najnepriateľskejší, ne­po­ve­dal, že by niečo z toho, čo som o nej povedal, nebola prav­da. A nikto nič z toho nevyvrátil.

Najrozumnejší komentár vyšiel v anglickom katolíckom mesačníku Tablet. Bol to dlhý, seriózny a celkom sym­pa­tic­ký článok od niekoho, kto zrejme spolupracoval s cir­kvou a poznal Matku Terezu. Priznal, že jej dielo a ideo­ló­gia predstavujú pre vieru určité problémy.

Free Inquiry: Ale v Amerike sa presadil názor, že Matka Tereza je posvätná krava, ktorú neslobodno kritizovať, takže vaša kniha a vaša kritika nikdy neuzrú svetlo sveta.

Christopher Hitchens: Pravdepodobne. Americké re­cen­zie sú závislé od New York Times Book Review. Moja kniha bola spomenutá len v rámci krátkych oznamov na konci. Ak vezmeme do úvahy, že v tom čase vyšla aj kniha od Matky Terezy, nepovažujem to za normálne. Každý nor­mál­ny vydavateľ recenzií o nových knihách by bol vzal obidve knihy, našiel si kritika zaujímajúceho sa o ná­bo­žen­stvo a požiadal by ho, aby napísal porovnávajúcu esej s vyzdvihnutím kontrastov. Robil som recenzenta, pra­co­val som v redakcii a viem, čo sa kedy dá očakávať. Že sa to nestalo, núti rozmýšľať, hľadať príčinu – a zarmucuje to.

Free Inquiry: Mýtus Matky Terezy vyžaduje od Indov, aby hrali rolu nešťastných obetí. Čo si oni myslia o Matke Tereze a o obraze Indie, ako ho ona sprostredkuje?

Christopher Hitchens: Dostal som kopu pošty z Indie, kde moju knihu uverejnili. Recenzie sú prevažne priaznivé. Treba brať do úvahy, že to prichádza v čase, keď India prežíva veľkú krízu v súvislosti so se­ku­la­riz­mom a fundamentalizmom.

Mnohí Indovia nesúhlasia s obrazom ich spoločnosti a ich ľudí, ako sa tu podáva. Podľa Matky Terezy a jej fanúšikov musíte mať dojem, že v Kalkate je len špina a bieda; že ľudia majú sotva dosť energie, aby si zahnali muchy z očí, kým otŕčajú žobrácku misku. V skutočnosti je to hrubá urážka fantasticky zaujímavého, udatného, vysoko vy­vi­nu­té­ho, kultúrneho mesta s jeho univerzitami, filmovými školami, divadlami, kníhkupectvami, literárnymi ka­viar­ňa­mi a vibrujúcou politikou. Samozrejme je tam veľký problém chudoby a preľudnenia, ale napriek tomu tam nie toľko toho žobráctva. Ľudia vás neťahajú za rukáv a nežobrú. Sú hrdí, že to nerobia.

Príčinou strastí a biedy Kalkaty je ohromná preľudnenosť, ktorú cirkev nepovažuje za problém, a hromadný príliv utečencov zo susedných oblastí, devastovaných ná­bo­žen­ský­mi a sektárskymi vojnami v mene boha. Takže tí, čo veria, dlhujú Kalkate veľa času, ktorý by mali venovať práci na náprave toho, za čo sú zodpovední. Predstierať, že to robia, je obyčajný podvod.

Free Inquiry: Vo svojej knihe píšete, že Náboženská pra­vi­ca i fundamentalistickí protestanti, obidve tradične silne protikatolícke hnutia, využívajú Matku Terezu ako symbol náboženskej svätosti v boji proti sekulárnym humanistom.

Christopher Hitchens: Iste, predstavuje posterové dievča pravicového hnutia Právo na život. Ako príklad kres­ťan­ské­ho idealizmu a rodinných hodnôt, skrátka všetkého dobrého, ju predstavuje Ralph Reed, čelný muž šíkov Pata Robertsona. To je symptóm oveľa širšieho problému, kto­rý nazývam „reverzným ekumenizmom“; je to opor­tu­nis­tic­ká aliancia medzi extrémnymi katolíkmi a extrémnymi protestantmi, ktorí sa kedysi navzájom vylučovali a po­va­žo­va­li za pravé opaky jeden druhého.

V súkromí má Pat Robertson len pohŕdanie pre iné kres­ťan­ské cirkvi, vrátane mnohých iných extrémne pro­tes­tan­tských. Ale vo verejnosti zdôrazňuje jeho Kresťanská koalícia, že je veľmi, veľmi rozumné ísť do koalície s ka­to­lík­mi. Medzi náboženskými extrémistami existuje po­vrch­ný, prázdny ekumenizmus a Matka Tereza je dobrovoľne a spokojne v jeho službách. Sama dobre vie, pre koho a s kým spolupracuje. Myslím si, že najšťastnejšia je, keď mô­že ísť do Írska a intervenovať v referende o rozvodoch, ako to urobila nedávno.

Mimochodom, je tu jeden zaujímavý fakt, o ktorom sa dosiaľ nepísalo. V priebehu nedávneho referenda o roz­vo­de v Írsku katolícka cirkev hrozila rozvedeným ženám, že im odoprie sviatosť manželstva, keby sa chceli znovu vy­dať. Bez výnimky; aj keď bol prvý muž alkoholik, ak bil svoju ženu a zneužíval svoje deti; ani vtedy sa nesmie dať druhá príležitosť, a to ani na tomto svete, ani na bu­dú­com. Matka Tereza vystupovala v Írsku na podporu ta­ké­ho­to stanoviska.

Zmeňme javisko. Matka Tereza bola akoby spovedníkom princeznej Diany. Stretli sa veľa razy. Vzájomné záujmy boli zreteľne viditeľné: nie som si istý, kto koho viac po­tre­bo­val. Raz oslovil Matku Terezu Ladies Home Journal (Domov žien), ktorý čítajú milióny Američaniek. V roz­ho­vo­re poznamenala Matka Tereza, že počula, že princezná Diana sa ide rozvádzať, a že jej praje, aby takto bola šťastnejšia. To značí, že existuje odpustenie, ale uhádnite komu. Odpoveď nemôže byť ľahšia. Aj mňa to omráčilo, lebo si myslím, že Matka Tereza má popri viacerých negatívnych stránkach aj niektoré pozitívne vlastnosti. Nakoniec sa dá uvažovať tak, že bola nútená vyhlásiť, že manželstvo je božie dielo, že je nerozlučiteľné a všetku tú omáčku okolo toho; ale keď mohla hovoriť od srdca, ve­de­la rozvod odpustiť.

Free Inquiry: Jedna poznámka vo vašej knihe kritizuje Matku Terezu, že vám odpúšťa, že ste o nej natočili taký film.

Christopher Hitchens: Povedal som, že som ju nepýtal o odpustenie a nevedel som, že bude trvať na jeho udelení. Zo všetkých skutočností v celej knihe sa táto stretla s naj­ne­pria­teľ­skej­ší­mi komentármi – aj od priateľov a od ľudí, čo inakšie so mnou súhlasia. Pýtajú sa ma, prečo mám proti tomu námietky a čo je zlé na odpustení. Od­po­ve­dám, že by to bolo O. K., keby odpustila každému. Keď prišla do Bhopalu po priemyselnej katastrofe v to­vár­ni Union Carbide s tisícmi mŕtvych, stále opakovala „Odpusť, odpusťte, odpusť!“ Podľa nej je teda O. K., ak sa továrni Union Carbide odpustí nedbanlivosť majúca za následok tisíce mŕtvych, ale žene, ktorá sa rozvedie v Írsku od mu­ža alkoholika, znásilňujúceho svoje deti, ktorých má de­sať, ale ani o jedno sa nestará – pre takúto ženu niet od­pus­te­nia ani na tomto svete ani na onom. Ak sa rozvedie princezná Diana, tej sa odpustí.

Free Inquiry: Existuje doktrína rímsko-katolíckej cirkvi o vykúpení duše utrpením. Tá sa uplatňuje v diele Matky Terezy: hlása, že utrpenie je dobrá vec, nepoužíva na svo­jich klinikách prostriedky na zmiernenie bolesti atď. Má ten istý postoj aj k svojmu vlastnému zdraviu? Žije podľa toho, čo hlása?

Christopher Hitchens: „Váhal som, či to dať do mojej kni­hy, ale potom som sa rozhodol, že musím uverejniť jej tvrdenie, že utrpenie chudobných je prekrásna vec, a že celému svetu sa ušľachtilosťou tohto príkladu biedy a utrpenia veľmi pomôže.“

Free Inquiry: Strašná vec, povedať niečo také!

Christopher Hitchens: Veru, veľmi zlá. Žiaľ, ne­dá sa po­ve­dať, že je to nekresťanské. Škoda, že si mnohí ľudia ne­u­ve­do­mu­jú, že praví kresťania tomu veria. Podľa mňa je to vrcholne nemorálny názor a malo by sa o tom viac ho­vo­riť.

Matka Tereza je už stará a viackrát bola chorá; išla vždy do tých najdrahších a najlepších nemocníc na Západe. Váhal som, či to dať do mojej knihy, lebo sa to môže zdať ako útok ad hominem, prípadne ad feminam (osobný útok na muža, prípadne na ženu) a nemám vo zvyku robiť to. Som presvedčený, že náuka prikazujúca nenávidieť hriech, ale milovať hriešnika, je hlúpo nezmyselná, lebo stavia falošné antitézy, no jedna jej verzia sa dá morálne obhajovať. Je isté, že pri argumentovaní sa predpokladá, že argumentujúci napáda len argumenty, a nie osobu, ktorá ich uvádza. No v tomto prípade sa kontrast zdá byť obrovský.

Nejde o to, že by nemocničné zariadenia Matky Terezy neboli dosť dobré; ukázalo sa, že to vôbec nie sú ne­moc­nič­né zariadenia. Medzi nimi nebolo miesta, kam by ako chorá mohla ísť; pokiaľ viem, ich účelom nie je liečba. Tre­ba jej čestne uznať, že sama naozaj nikdy nepovedala, že ide o liečbu chorých. Hoci prijíma dary od ľudí, ktorí sa oddávajú ilúzii, že ide o liečbu, nestretol som sa s prí­pa­dom, že by bola falošne informovala o svojom diele. Zod­po­ved­nou ju možno činiť len za to, že vedome prijíma peniaze, darované na základe falošného dojmu.

Free Inquiry: Ale ak ľudia prichádzajú do jej kliník um­rieť a pomohlo by im lekárske ošetrenie, pošle ich na správ­ne miesto?

Christopher Hitchens: Podľa svedectva početných sved­kov – nie. Uverejnil som výpovede viacerých svedkov, ktoré som mal možnosť overiť a mám veľa ďalších údajov od dobrovoľníkov v Kalkate a v iných misiách. Všetci boli priam šokovaní, keď už pri príchode zistili, že tu chýbajú mnohé základné zariadenia, a keď potom videli, že ľudia, ktorí prišli v nádeji, že tu dostanú lekárske ošetrenie, a neliečia, sú zanedbávaní a nedostanú ani dobrú radu. Inými slovami: každý, kto tam ide v nádeji, že sa mu v jeho ťažkom chorobnom stave pomôže, sa veľmi mýli.

Mám toľko svedectiev od bývalých spolupracovníkov Matky Terezy, ktorí sa so mnou spojili po napísaní mojej knihy, že by som skoro mohol napísať druhú.

---

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 73 v stredu 6. júla 2011 v rubrikách Knihy a Predstav si, nebo neexistuje.