Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) vyzýva Slovenskú komoru exekútorov na zmeny.
Efektivita exekútorov na Slovensku za ostatných 24 mesiacov naďalej klesla o 16,5 %. Tento pokles bol zaznamenaný už štvrtý rok za sebou. Najhoršia situácia je v Trnavskom a Bratislavskom kraji, kde sa dvojročná efektivita prepadla o 19,26 %, prípadne 18,2 %.
Vyplynulo to z najnovšej analýzy [1] Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá preskúmala viac ako 240-tisíc exekučných konaní začatých od roku 2018. Na Slovensku neexistuje žiadna obdobná analýza efektivity.
Celková efektivita vymáhania naďalej klesá
Dáta [1] skúmajúce efektivitu exekútorských úradov v roku 2024, ktoré prezentuje asociácia ASINS, priniesli niekoľko zaujímavých postrehov. Medziročne bolo zaznamenaných až o 56 % menej podaných prípadov v porovnaní s rokom 2023. Veritelia vzhľadom k nízkej efektivite boli nútení k vyššej selekcii odovzdávaných prípadov a vyberali prednostne tie bonitnejšie. Taktiež bolo v rámci krajov zrušených niekoľko neefektívnych exekútorských úradov, ktoré boli následne aj s prípadmi prevzaté pod efektívnejšie úrady. Aj napriek týmto zmenám evidujeme i naďalej celkový pokles [1] efektivity vymáhania.
„Treba dodať, že za rok 2024 evidujeme v niektorých krajoch aj mierny medziročný nárast efektivity vymáhania. Je to pravdepodobne spôsobené odovzdaním menšieho počtu bonitnejších prípadov (22.344 /2024 v porovnaní s 50.942/2023). Taktiež niektoré neefektívne exekútorské úrady ukončili v roku 2024 svoju činnosť, čo sa okamžite premietlo do celkovej efektivity. Na úrovni celej krajiny však efektivita v období dvoch rokov naďalej klesla o 16,5 %,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Je tiež veľmi dôležité poukázať na výrazné rozdiely v efektivite jednotlivých exekútorských úradov. Najlepšie úrady tak vymáhajú v priemere dvojnásobok toho ako tie najslabšie pri rovnakom počte prípadov v rámci kraja.
Až 63 % obyvateľov je za vlastný výber exekútora
Dôležitým faktorom v tejto problematike je spokojnosť bežných občanov, ktorí využili služby exekútora. Viac ako 63% opýtaných by využilo vlastný výber exekútora [2].Tento údaj pochádza z kvantitatívneho prieskumu [2] a odráža realitu nefunkčného systému, v ktorom štát náhodne prideľuje exekútorov k jednotlivým prípadom. Veritelia tak dávajú menej podnetov na exekúciu a snažia sa pôsobiť voči svojim dlžníkom preventívne. Pôžičky sú tak menej dostupné, majú vyššie úrokové sadzby, prípadne fyzické osoby peniaze prestávajú požičiavať z obavy o ich budúce vrátenie.
„Výrazne nižší počet začatých exekúcií (o 56 %) za nás signalizuje významný pokles dôvery verejnosti voči exekútorom. Toto tvrdenie sa nám potvrdilo aj vo výsledkoch najnovšieho kvantitatívneho prieskumu z februára 2025,“ dodáva Peter Dvornák, viceprezident ASINS.
Výzva pre Slovenskú komoru exekútorov
Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) publikuje dáta o efektivite vymáhania už štvrtý rok po sebe. Slovenská komora exekútorov však doposiaľ nesprístupnila a neprezentovala žiadne komplexné, relevantné a overiteľné štatistiky, týkajúce sa efektivity vymáhania pohľadávok a práce exekútorov.
„Túto analýzu predkladáme verejnosti už štvrtý rok. Slovenská komora exekútorov však doteraz na svoju obhajobu neprezentovala žiadne dáta. Naše otázky na komoru tak ostávajú stále rovnaké. Ako je možné, že posledné 2 roky súkromní veritelia evidujú medziročný pokles efektivity exekúcií až o 40 % a 16 %? Prečo reálne existujú obrovské rozdiely v efektivite exekútorských úradov v rámci jedného kraja? Ako chce Slovenská komora exekútorov zastaviť výrazný pokles nápadu nových exekúcií, keďže veriteľom sa ekonomicky neoplatí využívať služby exekútora? Ako chce Slovenská komora exekútorov zefektívniť kontrolu činnosti exekútorov, aby nedochádzalo k porušovaniu exekučného poriadku?“ pýta sa Martin Musil, prezident ASINS.
Zámerom Asociácie slovenských inkasných spoločností, ktorá združuje najväčšie slovenské, licencované, inkasné spoločnosti a zasadzuje sa za etické inkaso a za férovú legislatívu, nie je útočiť, ale otvoriť odbornú diskusiu s profesijnými organizáciami a orgánmi štátnej správy a pomáhať hľadať najoptimálnejšie riešenie, ktoré by bolo prospešné tak pre exekútorov ako aj pre veriteľov, dlžníkov i štát.
Nevyhnutné zmeny
ASINS prichádza aj s vlastnými návrhmi, ktoré by podľa nej prispeli k zlepšeniu momentálnej situácie.
„Za asociáciu navrhujeme niekoľko nevyhnutných zmien, ktoré je potrebné vykonať. Súkromní veritelia by mali mať možnosť výberu vlastného exekútora. Potrebujeme tiež znížiť celkový počet exekútorov jednak zvýšeným tlakom na tých najmenej efektívnych, prípadne zaviesť vekový cenzus ako je to u notárov. Taktiež je potrebné zaviesť funkčný systém kontroly a jednotný formát správy nad exekútorskou činnosťou, ktoré umožnia lepšie informovanie veriteľov. Na záver je potrebné zabezpečiť vyššiu motiváciu exekútorov k vymoženiu pohľadávok, súčasný stav totiž exekútorov nemotivuje k aktívnemu riešeniu prípadov,“ uzatvára Pavol Jakubov, viceprezident ASINS.
[1] Interný prieskum spoločnosti ASINS.
[2] Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1 000 respondentov z celého Slovenska od 15. 2. 2025 – 28. 2. 2025.
O Asociácii slovenských inkasných spoločností (ASINS)
ASINS je záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2010. Zasadzuje sa za etické inkaso na národnej aj európskej úrovni a za férovú legislatívu v oblasti správy pohľadávok. Reprezentuje tiež záujmy veriteľov, ale aj dlžníkov s cieľom nastaviť etické štandardy vymáhania a definovania účinnejšej a férovej legislatívy pre všetky zúčastnené strany. Cieľom je zakotvenie tzv. inkasného zákona, ktorý by jasne reguloval oblasť vymáhania nesplatených pohľadávok. Je aktívnym členom FENCA (Európskej federácie národných asociácií inkasných agentúr) a Republikovej únie zamestnávateľov.
Autor: Martin Musil, prezident ASINS.
Správu zaslal Vladimír Pabiš, PR manažér NEOPUBLIC.