Slovensko moje, otčina moja

V tebe som sa narodila.

V tebe stále hrdá som,
nič nenechám na pokoji,
zo všetkým som nespokojná.

Zem mi je nedajná,
nádej v lepší život,
verím stále, verím furt,
že zmení sa osud môj
a nájdem svoj
vysnený pokoj.

Nič,
iba ja , človek mnou nepoznaný a vzdialenosť medzi nami,
netúžim poznať, byť, cítiť,
netúžim nič,
jediné, čo túžim, je… zavrieť oči a snívať. A ponoriť sa do alter ega svojho bytia.

---

Autorka: Lesana Královičová je členka Únie ne­vi­dia­cich a sla­bo­zra­kých Slo­ven­ska (ÚNSS). Má rada divadlo, kultúru, knihy a cho­de­nie do prí­ro­dy. Písanie jej robí radosť.