Kategórie
Humanizmus

Kňaz nepozná neveriacich?

Počuli sme slovo kňaza.

V rozhovore Rehoľný kňaz a spisovateľ Lovaš: Ľudia sa spovedajú málo, radšej sa vyrozprávajú u kaderníčky a v krčme sa kňaz Lovaš vyjadril:

Nepoznám neveriaceho človeka. Pokiaľ veríme v seba, vo svojich drahých, potenciálne sa otvárame aj tomu, čo nás presahuje. Čomu máme tendenciu dávať najrôznejšie mená. Vieru môžeme spojiť s náboženstvom. A nemusíme. Nebude menšou. Ani väčšou. Viera je podstata, ktorá nepotrebuje viac, ako má.“

emotikon

Kňaz vie málo o svete. Poznám mnohých neveriacich. Napríklad Peter Kupčík to o sebe sám zdôraznil v článku Identita neveriaceho.

Pri sčítaní v roku 2011 sa vyjadrilo 725 362 ľudí (13,4 %), že sú „bez náboženského vyznania“.

Situácia sa zlepšila, keď v roku 2021 pri sčítaní ľudu sa k nenáboženskému svetonázoru prihlásilo 23,79 percent (v absolútnom čísle 1 296 142).

Kňaz Lovaš nepozná milióny ľudí. Pravda, ani oni nemusia poznať jeho!!! Mal by si zobrať príklad od Zvolenského, ten pozná aj neveriacich.

Kňaz má jednu mentálnu chybu. Mieša hrušky s jablkami. Mieša všeobecný význam slova „viera“ s náboženským významom slova „viera“. To sú dve odlišné veci.

Keď kňaz Lovaš hovorí o svojich „veriacich“ (ovečkách), tak vari nemá na mysli „nábožensky veriacich“, čiže teistov, kresťanov?

Ak nepozná neveriacich, tak kto sú podľa neho tí, ktorí neveria teistickým ideológiám? Napríklad neveria kresťanskej ideológii, ktorej verí on.

Vari ľudia bez náboženského vyznania nie sú neveriaci v náboženstvá? Iste, takí ľudia majú nejaké všeobecné viery, ale tie nie sú náboženské.

Pripomeniem vyjadrenia Adama Romana, ktorý to dobre vysvetľuje. Nech sa Lovaš vzdeláva.

Viera je pozitívny postoj adresáta tvrdenia k autorovi, pri ktorom adresát považuje informáciu autora za pravdivú, opierajúc sa o akékoľvek dôvody. Alebo stručne: veriť, znamená považovať za pravdivé. Ak sú dôvody pre vieru rovnako dobre overiteľné každým, kto má o ne vážny záujem, je viera založená na dôkaze. Ak sa viera (v netriviálne fakty) o dôkazy neopiera, nazývame ju bezdôvodnou, alebo slepou. Keďže analýza dôkazov si vyžaduje isté intelektuálne vypätie, ktoré väčšina ľudí vníma ako nepríjemné, stretávame sa podstatne častejšie s vierou bezdôvodnou, než s vierou založenou na solídnych argumentoch. V kresťanstve sa viera bez akýchkoľvek dôkazov považuje dokonca za cnosť, či prednosť (pozri príklad neveriaceho Tomáša). Takýto postoj je pre skeptika úplne nepochopiteľný už len preto, že bez dôvodu možno veriť čomukoľvek, napríklad súčasne tvrdeniu aj jeho negácii, čo predstavuje najhrubšiu možnú logickú chybu.“

Slovom ‚veriaci‘ sa označuje človek, ktorý niečomu verí – v užšom zmysle človek, ktorý verí, že súbor tvrdení niektorého náboženského systému je pravdivý (pre taký prípad presadzujem vhodnejší pojem ‚teista‘). Pojem ‚veriaci‘ však nemá dobre definovaný význam. Predovšetkým nejestvuje objektívne kritérium, ktorým by sa dalo zistiť, či taká deklarácia človeka o ňom samom je pravdivá, alebo nie. Ako si možno napr. overiť, či konkrétny katolík verí, že Mária bola vždy panna? Overiť si možno nanajvýš to, že to ten človek hovorí a že prípadne vykonáva špecifické úkony (litánie, adorácie), ktoré by bez takej viery nemali zmysel, čo však nie je dôkaz. Naproti tomu, ak človek o sebe tvrdí, že je plavec, huslista, že vie hovoriť anglicky, ľahko nás o tom presvedčí. Ako však možno veriť mamonárovi, ktorého celý život je vyplnený honbou po majetku, že si berie k srdcu Kristovo varovanie ‚Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského‘? (Mt 19, 24; Mk 10, 25; Lk 18, 25). Ako možno veriť vrahovi, že je veriacim kresťanom, keď povinnosťou kresťana je milovať aj svojho nepriateľa? Len preto, že sa po vražde ‚kajal‘ zo svojho zločinu? Pojmu ‚veriaci‘ treba v najlepšom prípade priznať nezvyčajnú ‚pružnosť‘.“

A Bertrand Russell povedal:

„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“

Hádanka pre Lovaša, a jemu podobných: Kto sú tí, ktorí neveria kresťanskému náboženstvu?

emotikon

Kňaz Lovaš nepozná alebo ignoruje, čo sa píše v biblii.

„Ježiš povedal: ‚Neveriace a skazené pokolenie…‘“ (Mt 17, 17)

A v evanjeliu podľa Marka sa to opakuje (Mk 9, 19). Aj podľa Lukáša v 9, 41.

„Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých…“ (Lk 1, 17)

„Ale niektorí z vás neveria.“ (Jn 6, 64)

V Jn 8 pred 21. vetou je nadpis: Výstraha neveriacim Židom. Lovaš môže hlboko premýšľať nad týmto nadpisom, lebo on nepozná neveriacich.

Ježiš povedal neveriacemu Tomášovi: ‚A nebuď neveriaci, ale veriaci!‘“ (Jn 20, 27)

„…aby ma zachránil pred neveriacimi…“ (Rim 15, 31)

Takže neveriacich je viacero, len Lovaš nepozná „slovo Božie“.

„Ale brat s bratom sa súdi – a to pred neveriacimi?!“ (1Kor 6, 6)

V „Pavlovskom privilégiu“ sa 5× spomínajú neveriaci, ako žena, tak i muž.

„Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. No, ak neveriaci chce odísť, nech odíde.“ (1Kor 7, 12 – 15)

„Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu.“

S neveriacimi sa to v biblii ako keby vrece roztrhlo.

„A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich; ale pre veriacich. Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete? Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci…“ (1Kor 14, 22 – 24)

„Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.“ (2Kor 4, 4)

V 2Kor 6, 14 – 15 sú slovom „neveriaci“ označení ľudia s iným náboženským vyznaním, napríklad veriaci v bohov ako Zeus, Poseidón, Hádes, Apolón, Jupiter, Mars…

„Neťahajte jarmo s neveriacimi!“ (2Kor 6, 14)

„Aký podiel má veriaci s neveriacim?!“ (2Kor 6, 15)

„Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (1Tim 5, 8)

„Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté…“ (Tit 1, 15)

Škaredé vyjadrenie, ale čo narobím, taká je už biblia.

„Pre vieru nezahynula neviestka Rachab s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.“ (Hebr 11, 31)

Neviestka je eufemizmus pre prostitútku. Podľa kňaza Lovaša sú prostitútky a prostitúti len veriaci, keďže neveriacich nepozná.

„Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?!“

V pohode, žiaden strach, žiadna panika. Humanisti nemôžu predsa brať vážne náboženské taľafatky.

V Zjavení 21, 8 sa dokonca neveriacim vyhrážajú smrťou v tzv. pekle.

„Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“ (Zj 21, 8)

Archív:

Citácia slov kňaza Lovaša
Citácia slov kňaza Lovaša.

Autor: Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *