Kategórie
Humanizmus Knihy

Kde sú slovenskí humanisti?

Nedajme sa odradiť pojmovými zmätkami.

Časopis TV Oko č. 43/2012
Obálka časopisu TV Oko č. 43/2012.

V časopise TV Oko č. 43/2012 je téma: Kde sú slovenskí ateisti?

Neveriť v Boha je normálne. Ale nie byť ateistom

Neveriť v Boha je normálne a rozšírené, ale samotný ateizmus znie Slovákom podozrivo.

V článku, ktorý napísal Miloš Krekovič, sa píše:

„Základným nedorozumením je predstava ateistu ako každého, kto neverí v Boha. Skutočnosť je zložitejšia a vraví niečo iné – väčšina ľudí bez náboženskej viery nie sú ateisti, ale ‚iba‘ neveriaci.“

V čom ten rozdiel spočíva, vysvetľuje sociológ Miroslav Tížik:

„Ateista, na rozdiel od bežného neveriaceho, má vytvorený jasný, v modernej dobe najčastejšie materialistický svetonázor a dokáže ho vysvetliť. Takýchto presvedčených ateistov je v spoločnosti málo, napríklad podľa prieskumov sa na Slovensku za ateistu považuje len tri až päť percent ľudí.“

Krekovič pokračuje:

„Zvyšní neveriaci sú ľudia, ktorí sa k viere nehlásia, otázka Boha ich necháva ľahostajnými, v každodennom živote nemá pre nich význam. Čo je čosi, čo sa, napodiv, týka mnohých veriacich.“

„V prieskumoch sa deklarujú ako veriaci, pričom zároveň v živote neprikladajú dôležité miesto Bohu. Znie to trochu paradoxne? Možno, ak hovoríme o obyčajných ľuďoch,“ vraví Tížik.

„Spory o Boha sú záležitosťou intelektuálov a teológov, ale v bežnom živote také veci ľudia neriešia. Výnimkou býva zlomová životná udalosť. Vtedy sa stáva, že cítime potrebu udalosti vysvetliť, a človek sa prikloní buď na stranu vedy alebo náboženstva.

Príkladom je človek konfrontovaný so smrťou pri autonehode, ktorú si vyloží buď ako nešťastnú náhodu, alebo ako Boží zásah. Mimo takých výnimočných chvíľ však väčšina ľudí nejako zásadne nerozmýšľa o Bohu, nešpekuluje o jeho existencii. Necíti tú potrebu.“

Miroslav Tížik tvrdí:

„Ateista, na rozdiel od bežného neveriaceho, má vytvorený jasný… svetonázor…“

Tížik je vedecký pracovník, a tára? Ateista na to, aby bol ateistom, nemusí mať žiaden jasný svetonázor. Úplne stačí, ak z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bezdôvodne, odmieta uznať existenciu akýchkoľvek bohov!!! A k prípadnej existencii ktoréhokoľvek boha môže byť ľahostajný ako teista, tak i ateista!

Krekovič sa jednoducho mýli! Rovnako sa mýli aj Tížik! Ateista je definovaný ako človek, ktorý neverí v existenciu bohov. V existenciu akéhokoľvek boha. To je základ! A je úplne jedno, z akého dôvodu. Výraz „neveriaci“ je len nadbytočný pleonazmus. Prináša zmätok, pretože aj ateisti čomusi veria, pretože veriť znamená považovať niečo za pravdivé bez ohľadu na to, či má alebo nemá na to dôkaz. Ateista si nemusí uvedomovať, že je ateista. Môže mu byť dokonca nepríjemné, ak ho niekto bude považovať za ateistu len preto, lebo neverí v existenciu (všetkých možných) bohov. Ale ateista bude stále ateistom, kým nezmení svoj názor, a napríklad uzná existenciu bohyne Afrodity.

Pýtam sa však inakšie: Kde sú slovenskí humanisti?

Pretože základným porozumením je predstava humanistu ako každého, kto neverí v akéhokoľvek boha, i toho boha, čo ľudia zvyknú písať s veľkým počiatočným písmenom B. Nedávno som spomenul definíciu humanistického svetonázoru v článku Humanista a bezbožník.

Humanists International (predtým pod názvom Medzinárodná humanistická a etická únia) definuje humanistický svetonázor takto:

„Humanizmus je demokratický a etický svetonázor, ktorého vyznaním je zásada, že ľudské bytosti majú právo a zodpovednosť utvárať si svoj vlastný život a dávať mu zmysel, usiluje sa o formovanie humánnejšej spoločnosti na základe etiky budovanej na ľudských a iných prirodzených hodnotách, v duchu rozumu a slobody skúmania, prostredníctvom ľudských schopností. Tento svetonázor nie je teistický a neprijíma pohľad, ktorý vidí v skutočnosti nadprirodzenosť.“

Čítam:

„…väčšina ľudí bez náboženskej viery nie sú ateisti, ale ‚iba‘ neveriaci.“

Tak načo potom toľké šarapaty pri sčítaní ľudu, kde pre všetkých ľudí bez náboženskej viery sa ušlo len hromadné pomenovanie „bez vyznania“, kde už ani nebolo potrebné z vyššie spomenutého v zákone ani dodávať, že „bez náboženského vyznania“. [1]

Kým pri sčítaní v roku 2011 sa štatisti dopracovali k číslu 13,4 percent, tak sociológ sa dopracoval k číslu „len tri až päť percent“. Neviem, čo si Tížik myslí teraz, keď v roku 2021 uviedlo 1 296 142 ľudí, že sú bez náboženského vyznania, to je 23,79 percent.

V bežnom živote ľudia neriešia ani rasizmus. Výnimkou býva zlomová životná udalosť, keď sa vám napríklad na pozemok nasťahujú Rómovia, alebo keď vám začnú znepríjemňovať život susedia, ako to robili Oskarovi Dobrovodskému.

Keď je pre politiku potrebné, tak si politici (a iní rečníci) vystačia s pomenovaním „bez vyznania“. Keď treba, ateisti zrazu nie sú neveriaci. Zrazu máme ateistov, asi aj bežných ateistov, presvedčených ateistov (tí nie sú bežní).

Potom máme bežných neveriacich, a asi aj nebežných neveriacich, zrejme to budú tí presvedčení neveriaci. Z reči sociológa som vyrozumel, že existujú obyčajní ľudia, a potom takí, ktorí rozmýšľajú, a riešia aj náboženské otázky alebo spory. Podľa sociológa sú to asi intelektuáli. Zrejme iba tých je „len tri až päť percent“. Aj keď sociológ presvedčuje verejnosť, že to oni sú presvedčení ateisti.

A všetci sú síce to isté, ale nie sú to tí istí. Každý nech si vyberie, čo sa mu hodí, pretože ateista a neveriaci sú synonymá, ak čitateľ uvažuje v kontexte, že v prípade „neveriacich“ sa hovorí len ako o opaku „nábožného“ (veriaceho).

emotikon

Aká škoda, že nespomenuli v článku agnostikov. To bude asi téma na ďalší článok.

emotikon

Humanista sa nepotrebuje zaoberať náboženskými táraninami, môže ale nemusí. Ani u cirkevníkov radový laik neovláda nejaké podrobnosti ohľadom povedzme cirkevnej hierarchie, kánonických predpisov a podobne tak dobre ako vyštudovaný kňaz. Rovnako ani humanista sa nemusí zaoberať, a doslova strácať čas náboženskými dogmami. Je dobré, ak má o tom všetkom aký taký prehľad, ale nie je potrebné, aby sa tomu venoval do hĺbky.

Ani každý občan sa nezaoberá právom tak ako právnik, alebo chorobami ako lekár. A ešte aj medzi takými ľuďmi nájdete odborníkov, špecialistov a znalcov.

Humanista sa môže, ale nemusí zaoberať tým, že ako je možné, že židia a kresťania považujú za pravdivé, že prvá žena Eva vznikla z rebra prvého muža Adama. A odkiaľ sa vzala Kainova žena? To nie je teologická otázka, to je otázka zdravého rozumu.

Naopak, detinské argumenty používajú tí, ktorí všetky také bájky maskujú do symboliky alebo do obraznosti.

Neostáva mi nič iné, len neustále pripomínať myšlienku, ktorú už v roku 1928 vyslovil Bertrand Russell:

„Ohromná väčšina intelektuálne významných ľudí neverí kresťanskému náboženstvu, no skrýva túto skutočnosť pred verejnosťou, pretože sa bojí, že stratí svoje príjmy.“

V Antológii moderného ateizmu, ktorú zostavili Adam Roman a Rastislav Škoda, sa píše:

„Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: Človek nepotrebuje boha vôbec na nič. Nepotrebuje ho na vysvetlenie žiadneho prírodného javu, na dosahovanie žiadnych cieľov, ani na podporu morálky. Boh je podľa ateistu jednoducho zbytočná hypotéza, ktorá opis sveta iba komplikuje.

Naproti tomu teizmus (protiklad ateizmu a základné filozofické východisko každého náboženského svetonázoru) zastáva názor, že človek boha potrebuje – aspoň na niečo. Dnes ho vraj ešte potrebuje na vysvetlenie niektorých prírodných javov (napr. vzniku života a vedomia), na odvracanie či zmierňovanie chorôb a pohrôm (prostredníctvom verejných a súkromných modlitieb a náboženských obradov), na udržiavanie morálky – údajne až do tej miery, že bez boha by sa spoločnosť morálne úplne zvrhla (čomu majú napodiv čeliť také banálne opatrenia, ako je zákaz nedeľného predaja či povinná náboženská výchova, ktorú ľudská spoločnosť zušľachťovala v Európe po dve tisícročia so známymi výsledkami). Teista teda postuluje okrem hmotného sveta aj existenciu akéhosi (bližšie nešpecifikovaného) nehmotného princípu, ktorý si zvyčajne predstavuje ako osobu. Čestne však priznáva, že o mechanizme účinkovania tohto princípu na svet a spoločnosť dokopy nič nevie. A má obrovský problém: existenciu priam zástupov takto postulovaných bytostí nevie ničím hodnoverne dokázať.“


[1] – platilo pri sčítaní v roku 2011; v roku 2021 už Štatistický úrad SR uznal svoju chybu a uvádzal „bez náboženského vyznania“ (alebo len reagoval na zmenu v zákone)


Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 22. 10. 2012. Článok bol mierne aktualizovaný.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.