Kategórie
Tlačové správy

COVID-19 zanecháva na pľúcach stopy

U starších prekonaných pacientov sa väčšinou vyvinie chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).

Pneumologička upozorňuje na to, že pľúcne ambulancie sú otvorené: „Príďte a zastavte tak progresiu svojho ochorenia.“

Žijeme v netradičnej dobe, počas ktorej riešime len COVID-19. A kvôli strachu z neho zabúdame na iné, tiež nebezpečné ochorenia. Jedným z nich je chronické obštrukčné ochorenie pľúc. Ide o nevyliečiteľné, ale liečiteľné , aj keď progredujúce ochorenie. Ak sa zachytí včas, pacient môže viesť pomerne normálny život. O aktuálnej situácii sme sa rozprávali s MUDr. Martou Hájkovou, CSc., MPH, pneumologičkou z nemocnice Ružinov v Bratislave.

MUDr. Marta Hájková CSc., MPH
MUDr. Marta Hájková CSc., MPH.

Ako teraz vyzerá váš bežný deň a je pravda, že pacienti s CHOCHP vás momentálne navštevujú menej?

„Môj pracovný deň sa v súčasnosti začína tak, že sa dopoludnia venujem pacientom s COVID-19 a robíme konzílium na reprofilizovanie lôžok. Okolo obeda a popoludní prichádza na rad tzv. biela medicína a viem, že aj mnohí ďalší ambulantný lekári pracujú do neskorých večerných hodín, aby ošetrili svojich pacientov. To, že pacienti s CHOCHP a inými pľúcnymi ochoreniami k nám chodia menej, je pravda, a je to spôsobené jednak tým, že dopoludnia, kedy boli zvyknutí chodiť na kontroly, sa venujeme pacientom s COVID-om a až potom prichádzajú na rad bežní pacienti.

Navyše majú strach, že by sa mohli nakaziť koronavírusom, a tak svoju liečbu odkladajú na neskôr. Ďalším problémom je, že noví pacienti potrebujú výmenný lístok od praktického lekára a aj existujúci musia prísť po určitom čase (väčšinou po pol roku) na kontrolu, na základe čoho dostanú odporúčanie na lieky, ktoré im môže predpisovať aj praktický lekár. A tu narážame sa zásadný problém, keďže k výmenným lístkom sa dá v súčasnej dobe dostať len veľmi ťažko.“

Pacienti majú strach, a tak svoje príznaky ospravedlňujú a hľadajú dôvody, ako neísť k lekárovi, praktickí lekári neordinujú alebo neprijímajú akútne prípady. Aké to môže mať dôsledky?

„Dopad to môže mať taký, že pacienti nebudú užívať svoju liečbu a pritom tá jediná dokáže zastabilizovať a udržať ich pľúcne funkcie a kvalitu života. Zlou správou preto je, že po skončení epidémie k nám začnú chodiť pacienti v neskorých štádiách, kedy im už budeme musieť nastaviť kyslíkovú liečbu. Toto sú, žiaľ, prípady, kedy sa už komplikácie nabaľujú tak, že môže prísť k úmrtiu pacienta.

V týchto štádiách už dochádza k respiračnému aj kardiálnemu zlyhaniu, keďže pri CHOCHP dochádza k preťaženiu pravého srdca. Už druhá vlna COVID-19 nám ukázala, že orientovať sa len na COVID pacientov je veľmi krátkozraké a nebezpečné. Aj preto chcem apelovať na ľudí, ktorí majú základné príznaky CHOCHP – a to zhoršovanie dýchavice, znižovanie tolerancie námahy a kašeľ, a veľké množstvo vykašľaného hlienu – aby išli za svojím praktickým lekárom a trvali na vyšetrení u pneumológa. Tieto príznaky nie sú v poriadku, nesúvisia s vekom, počasím a ani s ochorením COVID-19.“

Aké sú základné rozdiely medzi ochorením COVID-19 a CHOCHP?

„Ľahkú formu ochorenia COVID-19 sprevádza zapálené hrdlo, zvýšená teplota, nádcha a pacient nepotrebuje špeciálnu liečbu. Ak sa však budeme rozprávať o pacientoch s ťažšou a ťažkou formou, tak tam sa pridružujú vysoké teploty a najmä progredujúca dýchavica. Pri CHOCHP nemá dýchavica taký veľký progres a má dlhodobejší vývoj. Ide pritom najmä o pacientov nad 55 rokov, pretože toto je vek, kedy sa začína objavovať CHOCHP. Keď už pacient príde, vieme vyhodnotiť, či ide o akútny stav, alebo je to niečo, čo trvá dlhodobejšie.“

Je možné, že COVID-19 zhorší pacientom s CHOCHP stav a naopak, môže COVID-19 naštartovať CHOCHP?

„Pacient s CHOCHP má limitované pľúcne funkcie. Samotné prekonanie ochorenia COVID-19 aj s pridruženým obojstranným zápalom pľúc zanecháva veľké stopy na pľúcach, takže áno, toto ochorenie môže zhoršiť CHOCHP. Pokiaľ ide o starších pacientov, ktorí prekonali COVID-19, tak u viacerých sa vyvinie CHOCHP, pretože ich pľúcne funkcie sa napriek komplexnej liečbe nezlepšujú.“

Hovorili ste o tom, že pacienti majú strach z nakazenia sa, a tak vyšetrenia a kontroly odkladajú. Potom sú tu pacienti, ktorí ešte nemajú diagnostikované CHOCHP, keďže tiež čakajú na to, kedy prejde toto obdobie a sú aj pacienti, ktorí chcú riešiť svoj zdravotný stav, no nevedia sa dostať k výmennému lístku od praktického lekára. Existuje vôbec nejaké riešenie, aby sa k vám pacienti dostali, získali adekvátnu liečbu a nečakali, kým nebudú v najhorších štádiách ochorenia?

„My pneumológovia sme na 99 % zaočkovaní. Správame sa zodpovedne voči sebe, svojej rodine aj pacientom. Nemusia sa teda báť, že by sme boli centrom nakazenia. Ten strach tu však je a snažíme sa komunikovať s našimi pacientmi aspoň prostredníctvom e-mailu či telefonicky. E-mailová komunikácia by bola najideálnejším riešením, avšak CHOCHP postihuje najmä staršie ročníky.

A teraz si zoberte pacienta vo veku 65 rokov – má tlačidlový telefón a e-mail používať nevie. Keď telefonuje na pevnú linku, nemusí sa dovolať, pretože je preťažená a na mobil k doktorovi sa tiež často nedovolá, pretože sme zaneprázdnení. E-mailom by sme im pritom mohli predpísať lieky aj poradiť. Takto sa snažím pacientom, ktorí sa dlho neukázali aspoň zatelefonovať a zistiť, v akom sú zdravotnom stave. Nie je to však ideálny stav. Pracujeme neustále a ak pacient potrebuje, aby ho doktor videl a vyšetril, má prísť.“

A ešte tu máme situáciu s pacientmi, ktorí by aj prišli, ale nevedia sa dostať k výmennému lístku od praktického lekára.

„O tejto situácii veľmi dobre vieme a po druhej vlne som sa spoliehala na to, že poisťovne a VÚC budú výkon praktických lekárov veľmi tvrdo sledovať. Všetci sme ľudia, aj ja mám strach, pretože aj napriek tomu, že sa chránime, COVID-19 je aj medzi zdravotnými pracovníkmi realitou. Neznamená to však, že si vyvesím na dvere ceduľu s odporúčaním pre pacientov, aby navštívili iného lekára alebo inú nemocnicu, prípadne prišli až potom, ako sa vyliečia.

Z môjho pohľadu je takéto správanie katastrofálne a títo pacienti končia na centrálnych príjmoch veľkých nemocníc a na pohotovostiach. Dôsledkom toho je, že centrálne príjmy sú preplnené a pacienti nespokojní. Nálada a agresivita v spoločnosti a útoky na lekárov sú tu aj z toho dôvodu, že praktickí lekári neordinujú alebo neprijímajú pacientov v akútnom stave. Navyše, na Slovensku sú okresy, kde musí pacient cestovať za pneumológom aj 50 a viac kilometrov, a keď sa ich pýtam, prečo išli takú dlhú cestu kvôli liekom, ktoré im mohol predpísať praktický lekár, odpoveďou je, že neordinuje. Navyše je tu problém s PCR testmi. K nám na bežné vyšetrenie môže prísť pacient bez testu. V prípade pľúcnej diagnostiky vyžadujeme antigénový test a pri plánovanej hospitalizácií PCR test. V niektorých okresoch sa na jeho výsledok čaká tri až štyri dni.“


Rozhovor pripravila agentúra Accelerate.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.