20. novembra 1910 zomrel Lev Nikolajevič Tolstoj.
Zdroj: Bux.sk.
Lev Nikolajevič Tolstoj nebol iba veľkým spisovateľom, ale aj človekom, ktorý celý život premýšľal o zmysle života, ľudskej morálke a medziľudských vzťahoch.
Myšlienka vyjadrená v citáte na obrázku pripomína, že neustále hľadanie dokonalosti môže viesť k nespokojnosti. Možno práve schopnosť prijať nedokonalosť života a ľudí okolo nás je jedným z predpokladov spokojnejšieho života.
Ruský prozaik, filozof a mysliteľ dokázal vo svojich dielach mimoriadne presvedčivo zachytiť ľudskú psychiku, medziľudské vzťahy, morálne dilemy aj spoločenské pomery svojej doby.
Jeho meno sa spája predovšetkým s veľkolepými románmi Vojna a mier a Anna Kareninová, ktoré dodnes patria k vrcholom svetovej literatúry.
Kým prvý zachytáva osudy niekoľkých šľachtických rodín na pozadí napoleonských vojen, druhý skúma lásku, neveru, spoločenské predsudky a tragické dôsledky ľudských rozhodnutí.
Tolstoj však nebol iba spisovateľom. Celý život premýšľal o zmysle existencie, viere, morálke, spravodlivosti a vzťahu človeka k druhým. V neskoršom období sa čoraz výraznejšie odkláňal od aristokratického spôsobu života, kritizoval majetkové rozdiely, násilie, vojny a spoločenskú nespravodlivosť. Jeho myšlienky ovplyvnili aj Mahátmu Gándhího a jeho filozofiu nenásilia.
Prečo bol Tolstoj exkomunikovaný?
Zvláštnu pozornosť vyvolal jeho román Vzkriesenie, v ktorom Tolstoj odhalil spoločenské príčiny a dôsledky prostitúcie a poukázal na pokrytectvo spoločnosti. Dielo obsahovalo aj výraznú kritiku cirkevných pomerov.
Jeho konflikt s pravoslávnou cirkvou však mal hlbšie korene. Tolstoj postupne dospel k presvedčeniu, že oficiálne cirkevné učenie sa vzdialilo od pôvodného morálneho posolstva Ježiša Krista. Odmietal viaceré náboženské dogmy, cirkevné obrady a predstavu, že pravdu o živote a morálke možno určovať prostredníctvom cirkevnej autority.
V roku 1901 preto ruská pravoslávna cirkev prostredníctvom svojho Svätého synodu vydala vyhlásenie, ktorým oznámila, že Tolstoj sa svojimi názormi vzdialil od pravoslávneho učenia a už nepatrí do cirkevného spoločenstva. Toto rozhodnutie sa bežne označuje ako jeho exkomunikácia, hoci samotný Tolstoj spochybňoval, či išlo o formálne platnú exkomunikáciu podľa cirkevných pravidiel. [4] a [5]
Zaujímavé však je, že Tolstoj neodmietal vieru v Boha. Mal však vlastné, osobité chápanie božstva, ktoré sa výrazne odlišovalo od učenia pravoslávnej cirkvi. Boha spájal predovšetkým s duchovným princípom, láskou a morálnym zákonom, podľa ktorého by mal človek žiť. Odmietal náboženské dogmy a obrady, ktoré považoval za vzdialené skutočnému duchovnému a morálnemu životu.
Jeho postoj teda nebol jednoduchým popretím náboženstva. Bol predovšetkým zásadnou kritikou organizovaného náboženstva, cirkevnej moci a dogmatizmu.
Nenásilie ako morálny princíp
Mňa osobitne oslovuje Tolstého postoj k násiliu a vojne.
Veľmi silnou črtou jeho filozofie bola myšlienka neprotivenia sa zlu násilím. Nešlo mu iba o odmietanie vojny ako takej, ale o presvedčenie, že násilie nemožno odstrániť ďalším násilím.
Tolstoj zastával názor, že skutočná zmena spoločnosti sa musí začínať v človeku, v jeho správaní a v schopnosti rešpektovať ostatných. Odmietal vojenskú službu, štátne násilie a predstavu, že zabíjanie môže byť ospravedlnené vlastenectvom alebo politickými záujmami.
Jeho myšlienky ovplyvnili viacerých pacifistov vrátane slovenského lekára Alberta Škarvana. [3] Mimoriadne významný bol jeho vplyv na Mahátmu Gándhího, ktorý Tolstého myšlienky nenásilného odporu rozvíjal a uplatňoval v boji za občianske práva a nezávislosť Indie.
Tolstoj si s Gándhím dokonca vymenil niekoľko listov. V jednom zo svojich posledných listov z roku 1910 zdôrazňoval, že nenásilie je prejavom lásky a solidarity medzi ľuďmi. [1] a [2]
Jeho pacifizmus tak nepredstavoval iba odmietanie ozbrojených konfliktov. Bol súčasťou širšieho morálneho presvedčenia, podľa ktorého by mal človek žiť v súlade s láskou, súcitom a rešpektom k ostatným.
Čo má Tolstoj spoločné s humanizmom?
Pri čítaní o Tolstého živote som sa zamyslel aj nad tým, ako blízke môžu byť niektoré jeho myšlienky dnešnému humanistickému svetonázoru.
Samozrejme, Tolstoj nebol sekulárnym humanistom v dnešnom zmysle slova. Jeho filozofia vychádzala z osobitého náboženského presvedčenia a z vlastného výkladu kresťanstva. Napriek tomu nachádzam v jeho dôraze na lásku k ľuďom, súcit, spravodlivosť, nenásilie a dôstojnosť človeka hodnoty, ktoré sú blízke aj humanizmu.
Myslím si, že veľa ľudí má v sebe humanistické postoje, hoci sa za humanistov nepovažujú a možno ani netušia, že existuje humanistický svetonázor.
Aj ja som sa počas života osobitne nezaoberal náboženstvami. Žil som medzi kresťanmi a nepociťoval som potrebu riešiť, či niekto verí v Boha alebo nie. Až v roku 1993 som sa zoznámil s občianskym združením Spoločnosť Prometheus. Vtedy som postupne zistil, že môj vlastný pohľad na život, človeka a spoločnosť sa v mnohých ohľadoch zhoduje s humanistickým svetonázorom.
Uvedomil som si, že človek nemusí byť nábožensky založený, aby mal morálne zásady, cítil zodpovednosť za druhých a usiloval sa o spravodlivejšiu spoločnosť. Ľudskosť, solidarita a úcta k životu nepotrebujú náboženské zdôvodnenie.
Práve preto mi je Tolstého dôraz na mier a nenásilie taký sympatický. Bez ohľadu na to, z akých filozofických alebo náboženských východísk človek vychádza, odmietanie zbytočného utrpenia a snaha o pokojné spolužitie patria medzi hodnoty, ktoré by sme mali rozvíjať.
Myšlienky, ktoré nestrácajú aktuálnosť
Tolstoj zomrel pred viac ako storočím, ale otázky, ktorými sa zaoberal, sú stále aktuálne.
Stále žijeme vo svete, v ktorom sa vojny ospravedlňujú politickými záujmami, mocenskými ambíciami či náboženskými presvedčeniami. Stále existuje spoločenská nerovnosť, pokrytectvo a snaha presadzovať vlastné predstavy prostredníctvom moci a násilia.
Jeho odkaz nám pripomína, že skutočná morálka sa neprejavuje tým, ku ktorej cirkvi sa hlásime, akú ideológiu vyznávame alebo aké vznešené zásady verejne deklarujeme. Dôležitejšie je, ako sa správame k ostatným ľuďom.
Nemusíme súhlasiť so všetkými Tolstého filozofickými a náboženskými názormi, aby sme dokázali oceniť jeho odvahu kritizovať mocné inštitúcie a jeho úsilie o svet, v ktorom by ľudia nemuseli riešiť svoje spory násilím.
Jeho myšlienka nenásilia je podľa mňa jedným z najcennejších odkazov, ktoré nám zanechal.
Z Tolstého odkazu si môžeme vziať predovšetkým to, čo má všeobecnú ľudskú hodnotu: odmietanie násilia, úctu k životu, súcit s trpiacimi a úsilie o spravodlivejšiu spoločnosť.
Podľa môjho názoru ľudskosť, mier a úcta k druhým ľuďom nepotrebujú náboženské hranice. Človek nemusí veriť v Boha, aby konal dobro, a nemusí patriť k žiadnemu náboženstvu, aby pociťoval zodpovednosť za osud ostatných.
Rovnako však platí, že človek s náboženským presvedčením môže byť humanisticky zmýšľajúci a svojím konaním prispievať k lepšiemu svetu.
O ľudskej hodnote nerozhoduje to, čomu človek verí, ale predovšetkým to, ako sa správa k ostatným.
* * *
Odkazy:
[1] 7A. From Count Leo Tolstoy.
[2] What Tolstoy wrote in his letters to Gandhi, influencing his path toward Ahimsa.
[3] Škarvan bol významným propagátorom Tolstého učenia a pod jeho vplyvom odmietol vojenskú službu. Potvrdzuje to aj odborná štúdia Slovenskej akadémie vied. Odkazy: Dvojčíslo časopisu Jazyk a literatúra a Slovenské literárne centrum.
[4] Chapter 12 – The “Excommunication” and Its Aftermath.
[5] My Reply to the Synod’s Edict of Excommunication and to Letters Concerning It.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.

Jedna odpoveď na “Lev Nikolajevič Tolstoj – spisovateľ, ktorý sa postavil cirkevnej autorite a hlásal nenásilie”
Tolstoj zomrel 7. novembra podľa vtedy používaného juliánskeho kalendára.