A nevďačnosť za prítomnosť?

Prítomnosť si cením, lebo žijem len RAZ. Prítomnosť máme len jednu, tu a teraz.

Facebook ma šteklí náboženskými témami.

Existujú tri pasce Satana,
ktoré kradnú radosť a pokoj:
ľútosť nad minulosťou,
strach z budúcnosti a nevďačnosť
za prítomnosť.

sv. Anton Veľký

Už prvý prvok, Satan, je mi cudzí. Satan je vymyslená bytosť, ktorou teisti (kresťania) manipulujú verejnosť.

Kresťania si radi vymýšľajú rôzne pasce, ktorými sa snažia dostať ľudí, najmä slabých a dôverčivých, do svojich osídiel.

Našiel som na Wikipédii:

„Svätý Anton Veľký alebo svätý Anton Pustovník alebo svätý Anton Egyptský alebo Antonius Abbas (približne sa narodil v roku 251, Herakleopolis Magna – zomrel asi v roku 356, Veset) bol egyptský kresťanský mních, as­ké­ta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho ži­vo­ta. Prezývajú ho „Otec mníchov“ a bol prvý z tzv. púš­tnych otcov.“

Neraz trpím hladom, a aj by mi dobre padlo, keby som žil ako mních, zabezpečený dennou stravou.

Neľutujem minulosť, bola taká, ako bola. Prežil som ju.

Nemám strach z budúcnosti. Bude, aká bude. Ale kým minulosť už neviem ovplyvniť, budúcnosť áno. Môžem pracovať na tom, aby som nehladoval. Môžem začať rozumnejšie míňať svoje peniaze. Mám vždy najmenej dve rozhodnutia, čo na ďalší deň vykonám.

Budúcnosť? Život mám len jeden. Raz skončí. To je holý fakt, ktorý si možno ani tento mních nechcel pripustiť, preto toľko tára o strachu z budúcnosti.

Raz zomriem, to neviem nijako ovplyvniť. Môžem len oddialiť svoju smrť. Svojím spôsobom života. Niekto sa dožije šesťdesiatky, niekto zomrie skôr, niekto neskôr. Neviem, kedy zomriem. Ale kým žijem, budem mať den­no­den­nú starosť o to, čo je teraz a tu. Taká je podstata života!

Život mám len jeden! Musím ho žiť ako najlepšie viem.

Beriem na vedomie, že niekto sa oddá životu mnícha. Opakujem sa, prišiel by mi taký život aj vhod, nakoľko by som mal zabezpečenú dennú stravu. Hlad je pre mňa najhorší nepriateľ!

Uverejnil som viacero výziev, napríklad: Prosba o pomoc.

Chce sa mi žiť, aj keď už som vekom starší. Nenachádzam záľuby, koníčky. Môj život sa mi javí ako zbytočný. Aj keď zomriem, tak málokoho to bude zaujímať. Sledujem, keď zomrel môj obľúbený spevák a gitarista Lemmy Kilmister z hudobnej skupiny Motörhead, tak po jeho smrti sa ob­ja­vi­li rôzne R.I.P. príspevky. Aj ja som mu venoval spo­mien­ku: Boh nikdy nebol na tvojej strane.

Je to tak! Myslím si o sebe, že pokiaľ by existoval aspoň jeden jediný boh alebo bohyňa, neboli by na mojej strane. Žijem si svoj život ako sa dá. Neberiem vážne tie rôzne bájky, táraniny, o anjeloch, bohoch, bohyniach, mýtických bytostiach. Zatiaľ sa nepreukázali nijako svojou exis­ten­ciou. Jediné, čo pozorujem, sú ľudia, ktorí o nich vedia veľa tárať. OK, hovoriť. Ako chcete. Bohovia síce nie sú skutoční, ale zato hlad je neskutočne krutý! A ľudská naivita. Celý čas, dlhý čas, som si myslel, že racionalizmus je v pohode. Žiaľ pre mňa veľmi nie. Dobehla ma moja vlastná hlúposť. A už som v tom po uši namočený. Dlhov sa neviem zbaviť, pretože úroky a poplatky rastú ra­ke­to­vým tempom.

Neviem, ako sa zbaviť toho marazmu. Uverejnil som viacero článkov o bezdomovcoch, jeden za všetky, šta­tis­tic­ký: Ľudia bez domova ako spoločenský fenomén.

Nechcem byť bezdomovcom, ale je možné, že sa tak stane. Ako to vidím? Zanikne táto doména humanisti.sk. Možno si ju podchytia niektorí angažovaní humanisti. A pre­tvo­ria si ju na svoj obraz. A čo ja osobne? Neviem. Neviem, čo bude so mnou. Za svoju veľkú chybu tvrdo zaplatím.

Mám ešte aktívny transparentný účet. Kto mi vie pomôcť prekonať krízu, budem vďačný za každé oddlženie exe­kú­cie. Nechcem prísť o bývanie. Už som sa naučil stravovať veľmi skromne.

---

Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.