Odporúčam Ústavnému súdu SR pozastaviť účinnosť zákona o ochrane oznamovateľov.
Môže dôjsť k nezvratným dopadom najmä na slobodu prejavu oznamovateľov
Obrátil som sa na Ústavný súd Slovenskej republiky so stanoviskom, v ktorom som podporil návrh skupiny 63 poslancov a poslankýň Národnej rady SR na pozastavenie účinnosti nového zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Upozorňujem, že okamžitá účinnosť zákona môže viesť k nezvratným zásahom do základných práv a slobôd, najmä do slobody prejavu garantovanej článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva neoddeliteľnou súčasťou tejto slobody.
Neistota a oslabenie ochrany oznamovateľov
Kľúčovým problémom sú podľa môjho názoru nové ustanovenia zákona (§ 7a a § 7b), ktoré umožňujú kedykoľvek preskúmavať už udelenú ochranu oznamovateľa, a to aj na podnet zamestnávateľa.
Takýto mechanizmus vnáša do systému ochrany výraznú neistotu – nielen pokiaľ ide o podmienky získania ochrany, ale aj o jej trvanie.
Oznamovateľ sa môže ocitnúť v stave, keď si nebude istý, či mu ochrana zostane zachovaná. Takáto neistota má potenciál odradiť jednotlivcov od toho, aby upozorňovali na závažné porušenia práva.
Spätné zrušenie ochrany môže pôsobiť zastrašujúco, čo je v rozpore s európskymi štandardmi ochrany slobody prejavu a verejného záujmu.
Zmena pravidiel „za behu“
Zároveň poukazujem na to, že zákonodarca zmenil pravidlá spätne, čím oslabil dôveru tých, ktorí sa už v minulosti rozhodli oznámiť protispoločenskú činnosť v presvedčení, že štát im poskytne stabilnú a predvídateľnú ochranu. Štát pozýval oznamovateľov, aby mu dôverovali.
Nový zákon však vysiela signál, že táto dôvera môže byť spätne spochybnená. Novo prijatý zákon odkazuje takto dôverujúcim oznamovateľom z minulosti, že to pozvanie k dôvere nebolo myslené až tak vážne. Po novom, to celé môže skončiť inak, t. j., že dôjde k spätnému zrušeniu ochrany.
Ak by zákon nadobudol účinnosť v navrhovanom znení, hrozí, že ochrana oznamovateľov sa oslabí natoľko, že sa z nej stane len formálny sľub. Spätné preskúmavanie a rušenie ochrany považujem za opatrenie, ktoré môže mať zastrašujúci účinok a odradiť ľudí od uplatňovania ich slobody prejavu v záujme celej spoločnosti.
Z týchto dôvodov považujem za nevyhnutné, aby Ústavný súd SR pozastavil účinnosť zákona až do rozhodnutia o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami štátu.
Moje stanovisko si môžete prečítať na odkaze Stanovisko verejného ochrancu práv.
[Popis pre osoby so zrakovým znevýhodnením: Na fotke je nadpis a logo verejného ochrancu práv vo vizuálnej identite verejného ochrancu práv]
