Aký je význam slova dezolát?
Obrázok vytvorila umelá inteligencia ChatGPT.
Slovo dezolát sa v ostatných rokoch výrazne rozšírilo v slovenskej spoločenskej a politickej diskusii. Dnes ho môžeme stretnúť najmä v internetových komentároch, kde sa používa ako hanlivé označenie človeka, ktorého názory alebo postoje chce niekto zosmiešniť či odmietnuť.
Aby sme však tomuto slovu lepšie porozumeli, treba sa pozrieť na jeho jazykový základ.
Slovníky slovenského jazyka zaznamenávajú predovšetkým prídavné meno dezolátny, ktoré znamená žalostný, zúfalý, neutešený alebo spustnutý. Hovoríme napríklad o dezolátnom stave budovy či o dezolátnej situácii.
Podstatné meno dezolát sa v súčasnom používaní ustálilo ako expresívne, pejoratívne pomenovanie človeka. Jeho význam sa však nedá jednoducho odvodiť iba od významu prídavného mena dezolátny. V dnešnej spoločenskej komunikácii získalo osobitný, často politicky zafarbený význam.
Odkiaľ k nám prišlo slovo dezolát?
Pôvod a používanie tohto výrazu približuje aj jazyková rubrika Rádia Regina. Novinárka a pedagogička Terézia Rončáková v rozhovore vysvetľovala, že podstatné meno dezolát sa do slovenského prostredia dostalo pravdepodobne z češtiny.
V češtine sa výraz používal už predtým, najmä na označenie človeka na okraji spoločnosti alebo človeka v biednom stave. Postupne sa jeho význam posúval a začal sa spájať aj s ľuďmi, ktorí veria konšpiračným teóriám alebo odmietajú spoločensky uznávané autority.
Na Slovensku sa slovo výraznejšie rozšírilo v období pandémie ochorenia COVID-19. Používalo sa pri debatách o očkovaní, protipandemických opatreniach, dezinformáciách a politických postojoch.
Jeho dnešné používanie teda predstavuje príklad toho, ako sa význam slov môže v spoločnosti meniť a nadobúdať nové odtiene.
Keď sa slovo zmení na nálepku
V internetových diskusiách sa často stáva, že niekto vyjadrí svoj názor a namiesto vecnej odpovede dostane jednoduchú reakciu:
„Si dezolát.“
Takáto odpoveď však sama osebe nič nevysvetľuje. Nehovorí, ktorá časť názoru je nesprávna, aké dôkazy mu odporujú ani v čom spočíva prípadná chyba.
Slovo sa v takej chvíli nepoužíva na vysvetlenie problému, ale na označenie človeka. Namiesto posudzovania konkrétneho tvrdenia sa pozornosť presúva na osobu, ktorá ho vyslovila.
Je to pohodlný spôsob, ako sa vyhnúť argumentácii. Stačí prilepiť nálepku a diskusia sa môže skončiť bez toho, aby ktokoľvek objasnil podstatu sporu.
Samozrejme, nie každý, kto použije slovo dezolát, ho používa v rovnakej situácii alebo s rovnakým zámerom. Rozhodujúci je kontext. V politickej a internetovej komunikácii však často funguje ako urážka, ktorá má druhého človeka znevážiť.
Čo nám o tom môže povedať sémiotika?
Zaujímavý pohľad na túto tému ponúka sémiotika, teda náuka o znakoch a ich význame. Skúma, ako znaky a slová sprostredkúvajú význam a akú úlohu zohrávajú v ľudskej komunikácii.
Slovo nie je iba súbor hlások alebo písmen. Je nositeľom významu, ale v konkrétnej komunikačnej situácii môže plniť aj ďalšie funkcie.
Keď niekto napíše druhému človeku „Si dezolát“, nejde mu nevyhnutne o presné pomenovanie jeho vlastností. Takýmto výrokom môže vyjadrovať pohŕdanie, odmietnutie alebo snahu zaradiť druhého do skupiny ľudí, ktorých názory považuje za neprijateľné.
Z pohľadu sémiotiky je preto dôležité všímať si nielen to, čo slovo znamená, ale aj to, čo ním človek v komunikácii robí.
V tomto prípade môže slovo prestať slúžiť na opis a vysvetlenie a zmeniť sa na nástroj spoločenského označovania. Namiesto výmeny názorov vzniká rozdeľovanie ľudí na „nás“ a „tých druhých“.
Nálepka nie je argument
Ak niekto vysloví nepravdivé tvrdenie, máme možnosť upozorniť na jeho nesprávnosť a doložiť to dôkazmi. Ak namiesto toho použijeme iba označenie „dezolát“, vyhneme sa podstate problému. Nevyvrátime tvrdenie, neponúkneme vysvetlenie a neprispejeme k lepšiemu porozumeniu.
Kritické myslenie sa neprejavuje schopnosťou rýchlo niekoho uraziť, ale schopnosťou rozpoznať chybu, pomenovať ju a zdôvodniť, prečo je niečo nesprávne.
To, že s niekým nesúhlasíme, ešte neznamená, že ho musíme urážať. Rovnako ani odlišný názor automaticky nedokazuje, že jeho autor nemá schopnosť samostatne uvažovať.
Rozumná diskusia si vyžaduje ochotu rozlišovať medzi človekom a jeho tvrdením. Človek môže mať v jednej otázke pravdu a v inej sa mýliť. Ak chceme dospieť k lepšiemu poznaniu, mali by sme posudzovať predovšetkým jeho konkrétne tvrdenia, nie ho vopred odsúdiť podľa nálepky.
Argumenty majú väčšiu hodnotu než urážky
Slovo dezolát je zaujímavým príkladom toho, ako sa jazyk vyvíja a ako sa pôvodný význam výrazu môže posunúť pod vplyvom spoločenských udalostí a politických sporov.
Nemusíme zakazovať jeho používanie ani predstierať, že v komunikácii nemá svoje miesto. Mali by sme však vedieť rozpoznať okamih, keď sa z pomenovania stáva iba urážka.
Kultúra rozumnej diskusie neznamená, že sa musíme so všetkými stotožniť alebo že sa máme vyhýbať kritike. Znamená, že svoje nesúhlasné stanoviská dokážeme vysvetliť, podložiť a obhájiť bez zbytočného ponižovania druhých.
Ak chceme bojovať proti hlúposti, nemali by sme sa sami vzdávať rozumných argumentov.
* * *
Použité zdroje:
- Rádio Regina – Odkiaľ k nám prišlo a čo označuje slovo dezolát – rozhovor o pôvode a súčasnom používaní výrazu. Zdroje: Odkiaľ k nám prišlo a čo označuje slovo dezolát (Rádio REGINA západ) a Kancelária Rady pre mediálne služby.
- Krátky slovník slovenského jazyka – heslo dezolátny – význam prídavného mena. Pozri: Kancelária Rady pre mediálne služby.
- Hana Mžourková: Dezolát – odborná jazykovedná štúdia o význame a používaní slova v češtine. Zdroj: Hana Mzourkova, The Czech Academy of Sciences.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu. Od roku 2026 aj unitár.
