Viete, že…
nie je pravda, že ohrozené druhy živočíchov a rastlín žijú „niekde ďaleko“? Žijú tu. V Tatrách. Na lúkach pri dedinách. V lesoch, kam si chodíme upratať myšlienky. Aj tam, kde sa stavia, ťaží alebo „vylepšuje krajina“.
A miznú.
Pomaly, systematicky a väčšinou bez toho, aby si to niekto všimol.
Nedramatizujeme Je to realita. Vždy v tretí májový piatok si vo svete pripomíname Medzinárodný deň ohrozených druhov. Len na Slovensku máme zhruba 200 kriticky ohrozených živočíšnych a 155 vyšších cievnatých rastlinných druhov. A to ešte nehovoríme o machoch či lišajníkoch.
Slovensko je biodiverzitne bohaté – a práve preto zraniteľné
Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne pestrou prírodou. Na pomerne malom území sa tu stretávajú horské ekosystémy, pralesy, lúky, mokrade aj riečne krajiny. Práve táto rozmanitosť však zároveň znamená aj veľkú zraniteľnosť. Čím viac prírodného bohatstva máme, tým viac môžeme stratiť.
Rys, hlucháň, syseľ — ich úbytok ako varovanie, o narušení prirodzenej rovnováhy krajiny
Rys ostrovid
Je to plachý predátor odkázaný na rozsiahle a pokojné lesy. Dnes však žije v rozkúskovanej krajine a ohrozuje ho pytliactvo aj neustále silnejší tlak ľudskej činnosti.
Foto: Tibor Bédi (Greenpeace).
Hlucháň hôrny
Hlucháň hôrny je viazaný na staré horské lesy, ktoré z krajiny postupne ustupujú alebo sa menia na intenzívne obhospodarované lesné porasty. V mnohých častiach Slovenska to viedlo k výraznému úbytku jeho populácie.
Svišť a kamzík tatranský
Patria medzi jedinečné druhy, ktoré žijú iba v Tatrách. Obe zvieratá sa prispôsobujú drsným podmienkam vysokých hôr, no práve tam sa dnes najvýraznejšie prejavujú dôsledky klimatickej zmeny aj rastúceho turistického tlaku. Kamzík tatranský je pritom jedným zo symbolov slovenských veľhôr a jeho populácia sa v minulosti ocitla na hranici prežitia.
Syseľ pasienkový
Kedysi bol bežnou súčasťou lúk a pasienkov na mnohých miestach Slovenska. Dnes prežíva už len na izolovaných lokalitách, najmä tam, kde sa ešte zachovalo tradičné pasenie či pravidelné kosenie. Zaujímavosťou je, že sysle si vytvárajú rozsiahle podzemné chodby a pri nebezpečenstve sa navzájom varujú typickým piskotom.
A rastliny? Ticho miznú spolu s nimi
Poniklec slovenský, vstavače, stepné a mokraďové druhy
Tieto rastliny patria k najcitlivejším druhom našej krajiny. Ich výskyt prezrádza, že prostredie si ešte zachovalo prirodzenú rozmanitosť a rovnováhu. Keď tieto druhy miznú, nie je to len strata niekoľkých vzácnych rastlín — je to signál, že krajina prichádza o pestrosť a postupne sa mení na jednoduchšie, jednotvárnejšie prostredie. Veľký podiel na tom má spôsob, akým do krajiny zasahujeme: intenzívne hospodárenie, vysušovanie mokradí či úbytok tradične obhospodarovaných lúk.
Prečo sa to deje? Dáta sú v tomto neúprosné
Podľa európskych hodnotení biodiverzity sú hlavné príčiny:
- strata a fragmentácia biotopov (cesty, výstavba, urbanizácia)
- intenzívne poľnohospodárstvo
- zmeny v lesnom hospodárení
- vysušovanie mokradí a regulácia tokov
- klimatická zmena
- priame rušenie človekom
Toto nie je „prírodný cyklus“, ako by sa niektorí snažili povedať. Je to dôsledok konkrétnych rozhodnutí, ktoré ničia to najcennejšie, čo doma máme.
A teraz nepríjemná časť: Biodiverzita neklesá „trochu“
Populácie voľne žijúcich druhov dlhodobo klesajú – u nás, v Európe, aj v celom svete. Potvrdzujú to aj správy IUCN a Európskej environmentálnej agentúry.
Príroda sa tak nestáva len „chudobnejšou“. Stáva sa tichšou. Všimli ste si?
Foto: Tibor Bédi (Greenpeace).
Toto nie je a nesmie byť koniec príbehu
Ešte stále vieme, čo funguje: ochrana starých lesov, obnova mokradí, návrat prírode blízkeho hospodárenia na lúkach, prepojenie biotopov (nie ďalšie narušenie súvislosti krajiny), skutočne chránené územia, a nie len na papieri. „Pozdravujeme“ na ministerstvo ničenia životného prostredia.
Tam, kde sa prírode nechá priestor, sa druhy vracajú.
Deje sa to však iba vďaka konkrétnym krokom.
Ohrozené druhy nie sú len symbolom divokej prírody či témou pre nás ochranárov a aktivistov. Veľa hovoria o stave krajiny, v ktorej žijeme. Ak z prostredia miznú citlivé rastliny a živočíchy, často to znamená, že sa narúšajú aj prirodzené procesy, od ktorých závisí fungovanie celých ekosystémov.
Slovensko si napriek všetkému stále uchováva mimoriadne cennú prírodnú rozmanitosť. Mnohé druhy, ktoré inde v Európe ustúpili alebo úplne zmizli, sa u nás ešte stále vyskytujú. Nie je však isté, dokedy.
Čo s tým?
Je veľmi dôležité, akým smerom sa krajina (a politiky, ktoré o nej rozhodujú) bude uberať ďalej – či budeme pokračovať v neustálom tlaku na prírodu, akoby jej možnosti boli neobmedzené, alebo začneme vnímať krajinu ako živý systém, ktorý má svoje hranice a potrebuje priestor na obnovu.
Podporte naše kampane, aby sme mohli chrániť to, čo je krehké a bez čoho nemôžete žiť ani vy. 💚
Chcem chrániť prírodu
Ďakujeme, že vám záleží.
Každé rozhodnutie, aj to malé, má svoj význam.
S vďakou
Magdaléna Kumpánová, Greenpeace Slovensko