Slovenská spoločnosť má nárok na humanistické vzdelávanie (3)

V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo pre­bie­ha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostred­ko­va­ná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti.

Etická a hodnotová výchova v pluralitnej spoločnosti – východiská, stav a perspektívy

V oblasti školskej výchovy a vzdelávania dlhodobo pre­bie­ha diskusia o tom, akým spôsobom má byť sprostred­ko­va­ná hodnotová orientácia žiakov v pluralitnej spoločnosti. Napriek tomu možno konštatovať, že systematicky roz­pra­co­va­ný humanistický prístup k etickej výchove zatiaľ nie je dostatočne obsahovo ani inštitucionálne ukotvený. Odborná diskusia sa objavuje len sporadicky a prevažne v publicistickej rovine, pričom chýba širšia metodická a pe­da­go­gic­ká základňa.

Doterajšie publikačné a metodické aktivity v oblasti hu­ma­nis­tic­ky orientovanej etickej výchovy mali skôr ob­me­dze­ný dosah. Vydané metodické materiály a preklady zahraničných príručiek síce predstavujú dôležitý základ, no ich šírenie naráža na personálne aj finančné limity. Ukazuje sa, že bez systematickej siete odborných spo­lu­pra­cov­ní­kov a inštitucionálnej podpory je rozvoj al­ter­na­tív­nych modelov etickej výchovy značne sťažený.

Etická výchova a náboženské vzdelávanie – potreba vecného rozlíšenia

Z pedagogického aj obsahového hľadiska je potrebné jas­ne rozlišovať medzi etickou výchovou a náboženským vzdelávaním. Hoci sa tieto oblasti môžu v niektorých témach prekrývať, ich východiská, ciele aj metodika sa líšia. Etická výchova môže byť koncipovaná ako sve­to­ná­zo­ro­vo otvorený predmet zameraný na rozvoj morálneho úsudku, sociálnych zručností a občianskej zodpovednosti. Náboženské vzdelávanie naopak vychádza z konkrétnej vieroučnej tradície.

Verejná diskusia niekedy prezentuje hodnoty ako výlučne náboženský fenomén. Z odborného hľadiska je však zrej­mé, že hodnotové systémy vznikajú a rozvíjajú sa aj v ne­ná­bo­žen­ských filozofických a humanistických tradíciách. Preto je vhodné, aby školský systém umožňoval viacero legitímnych prístupov k hodnotovej výchove.

Diskusie o obsahu a podobe hodnotového vzdelávania by mali byť vedené na základe analýzy učebných cieľov, me­to­di­ky a overiteľných pedagogických výsledkov. Kritické hodnotenie jednotlivých návrhov je prirodzenou súčasťou odbornej debaty, malo by sa však opierať o vecné ar­gu­men­ty a presné informácie o navrhovaných koncepciách.

Skúsenosti zo zahraničia – príklad Berlína a Brandenburska

Zaujímavý model predstavuje vývoj v Berlíne a Bran­den­bur­sku, kde od polovice 90. rokov minulého storočia pre­bie­ha odborná a politická diskusia o integrovanom pred­me­te zameranom na životné otázky, etiku a poznanie ná­bo­žen­stiev (model LER). Cieľom je poskytnúť všetkým žiakom spoločný základ v oblasti ústavných hodnôt, me­dzi­ľud­ských vzťahov, kultúrnej rozmanitosti a sve­to­ná­zo­ro­vej orientácie.

Podporovatelia tohto prístupu zdôrazňujú význam spo­loč­né­ho vyučovania pre všetkých žiakov bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Takýto model má posilňovať interkultúrny dialóg a sociálnu súdržnosť, najmä v pro­stre­dí veľkých miest s vysokou mierou názorovej a kul­túr­nej plurality.

Zároveň tam ostáva zachovaný priestor pre náboženské vzdelávanie organizované jednotlivými náboženskými a svetonázorovými spoločenstvami, hoci je do značnej mie­ry financované z verejných zdrojov. Model teda kom­bi­nu­je spoločný hodnotový základ s možnosťou osobitnej kon­fe­sij­nej výučby.

Verejné polemiky, ktoré tieto reformy sprevádzajú, bývajú často ostré. Z pedagogického hľadiska je však prínosnejšie sústrediť sa na hodnotenie konkrétnych modelov výučby, ich výsledkov a prenositeľnosti do iných podmienok, než na ideologické nálepkovanie.

Úlohy pre rozvoj humanistickej etickej výchovy

Ak má byť etická výchova rozvíjaná ako plnohodnotná a odborne podložená alternatíva, je potrebné systematicky pracovať najmä v týchto oblastiach:

• vytvorenie obsahovo ucelenej koncepcie etickej vý­cho­vy s jasnými cieľmi a kompetenčným rámcom,
• príprava učebníc, metodických príručiek a pracovných materiálov pre jednotlivé stupne škôl,
• systematická podpora prekladov a adaptácií zahra­nič­ných metodických zdrojov,
• budovanie odborných metodických pracovísk,
• vytvorenie systému prípravy a ďalšieho vzdelávania učiteľov etickej výchovy v spolupráci s vysokými ško­la­mi a odbornými organizáciami.

Takýto postup by umožnil posunúť diskusiu od vše­o­bec­ných deklarácií k prakticky realizovateľným pe­da­go­gic­kým riešeniam.

Širšie perspektívy humanisticky orientovaných služieb

Rozvoj humanistického prístupu sa nemusí obmedzovať len na školské prostredie. V niektorých európskych kra­ji­nách existujú modely humanisticky orientovaného po­ra­den­stva a sprievodných služieb počas celého životného cyklu — v zdravotníctve, sociálnej oblasti, krízových si­tu­á­ci­ách či v prostredí výkonu trestu. Ide o odborné služby založené na kombinácii psychológie, sociálnej práce a ap­li­ko­va­nej etiky.

Takéto profesie si vyžadujú špecializované vysokoškolské vzdelanie a jasne definované kompetencie. Predstavujú doplnok k existujúcim duchovným a sociálnym službám a reagujú na potreby svetonázorovo neviazaných občanov.

Záver

Pluralitná spoločnosť prirodzene vytvára priestor pre roz­ma­ni­té prístupy k hodnotovej orientácii a etickej výchove. Školský systém by mal túto rozmanitosť reflektovať a umož­ňo­vať odborne podložené, pedagogicky kvalitné a svetonázorovo otvorené formy vzdelávania. Vecná, od­bor­ná a rešpektujúca diskusia o modeloch etickej a hod­no­to­vej výchovy je dôležitým predpokladom ich ďalšieho rozvoja.

---

Pôvodný autor: Rastislav Škoda. Text značne upravil Ján Parada.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 50 vo štvrtok 7. júla 2005. Toto je tretia verzia so znač­nou úpravou.