Biela holubica znamená pokoj, mier. A svet je farebný, čo sa týka svetonázorov. Myslím, že je viac dobrých ľudí ako zlých. Moja skúsenosť.
Čierne pozadie vo mne evokuje, že na svete je ešte stále veľa zla. Ale na pozadí je vidno lúče, lúče nádeje, že raz bude lepšie. Nebuďme negativisti, aj keď každý deň je vo svete nejaký vojnový konflikt.
Pritom osobne sa nemôžem sťažovať, pretože mne v núdzi pomáha veľmi veľa dobrosrdečných ľudí, za čo im veľmi ďakujem, že mi pomáhajú prekonať krízu. Psychickú i finančnú krízu.
Medzi teistami je veľmi veľa dobrých ľudí. Pre mňa to síce nie je dôvod, aby som sa kvôli tomu stal teistom, ale fandím im, za ich snahu, láskavosť, za všetku pomoc. Medzi humanistami rátam len na jednej ruke pomocníkov, darcov. Drvivá väčšina sú kresťania. Preto si ich vážim, za dobrovoľnícku činnosť. Oni síce používajú slovo charita, ale to je to isté, ako humanistické slovo dobročinnosť.
Mnohí humanisti na Slovensku sa mi javia ako egoisti. Mnohí, nie všetci. (To len aby nedošlo k nedorozumeniu.) Kým teisti (presnejšie kresťania) sú altruisti. Unavil som sa, starnem. Unavil som sa myšlienkovo. Kým kresťania sa aspoň snažia byť dobrými, užitočnými, tak humanisti (explicitne ateisti) sú skôr snobi. Len rýpu do kresťanstva. Pre mňa je odteraz kritika len tzv. odtiaľ potiaľ. Nemožno kritizovať dobré skutky. A kresťania majú tých dobrých skutkov neúrekom. Stačí len ich sledovať, čo hovoria, a čo robia. Bigotných fanatikov je málo. Už ma ani netrápia.
Buďte, naučte sa, humanisti, byť lepšími, dobrosrdečnými, láskavými. Pomáhajte ľuďom v núdzi. Robím, čo môžem. Ako hovorili o Stachanovi, robím na 100 %, ak nie viac. Vložil som do propagácie humanizmu maximum. To, čo vidíte na stránke Humanisti.sk alebo napríklad na stránke AdamRoman.sk, je moje maximum. Na viac nemám!
Mal som posedenie s priateľom. Pýtal sa ma, či som v kontakte s humanistami v Medzilaborciach. Vysvetlil som mu, že tu žijem ako vlk samotár. Nepoznám humanistov v Medzilaborciach, ani v okolí. Zvykol som si.
Humanisti? To je podobný pojem ako teisti. Teisti sú polyteisti a monoteisti. Na Slovensku zvyčajne monoteisti, kresťania.
Humanisti sú: agnostici, ateisti, etici, materialisti (vo filozofickom význame), naturalisti, racionalisti (tam patrím aj ja), voľnomyšlienkari (to sa týka aj mňa), a mnohí ďalší, ktorí nemajú náboženský svetonázor. Humanizmus je totiž nenáboženský svetonázor. Zároveň aj nenáboženská ideológia. Niektorým ateistom naskakuje husia koža, keď poviem, že ide o ideológiu.
Slovo „ideológia“ znie dnes tak negatívne ako slovo „ateista“.
Uverejnil som Hymnu lásky. Naschvál. Lebo Feldek udrel na moju strunu (na moje city).
Tak som tam pod článok pridal svoj komentár. Kresťan sa pôjde vyspovedať zo svojimi emóciami ku kňazovi, a ja sa viem vyspovedať takto. Každý má nejaký rituál!
Nie som dokonalý, mám mnoho chýb, neraz mi zlyhá logické uvažovanie, často som naivný, lebo som ľuďomil, a dôverčivý. Učím sa síce na vlastných chybách, ale vo veku 58 rokov by som sa už nemal učiť na vlastných chybách. Neraz doplatím na svoju naivitu, že ľudia sú dobrí. Ublížia mi, a ja im odpustím.
Jednotlivci z radov humanistov mi občas veľmi pomôžu. Lenže pomáhajú mi aj kresťania. Napríklad veľkým množstvom potravín. Banány, jablká, hrušky. Konzervy: rybacie, morca della, kukurica nakladaná, hrášok. Cestoviny: špagety, krútené cestoviny do polievky, rezance. Vreckové polievky, tzv. čínske. Pečivo. Dokonca aj sladké šišky. Som diabetik, tak som šišky posunul ďalej, k susedke.
Aj keď som v hmotnej núdzi, či už kresťania alebo jednotlivo humanisti, pomôžu mi ako môžu.
Poznámka: Som v hlbokej depresii. To, čo tu píšem, nemusí zajtra platiť. Som náladový. Som 100% invalidný dôchodca, tak ma berte s veľmi veľkou rezervou. Musel som to dostať zo seba, vyrozprávať sa.
Vyspovedal sa: Ján Parada.