Časť výrobcov mätie zákazníkov obsahom mäsa i vzhľadom.
Uhorská saláma má medzi tuzemskými spotrebiteľmi povesť poctivej a luxusnej údeniny. Nový test spotrebiteľskej organizácie dTest však ukázal, že časť výrobkov sa na túto reputáciu iba spolieha. Niektoré salámy totiž neobsahovali toľko mäsa, koľko sľubovali na obale, iné miatli i svojím vzhľadom.
dTest nechal v akreditovanom laboratóriu otestovať 13 vzoriek uhorských a „uhorsky ladených“ salám, či už v celku, alebo krájaných, pôvodných maďarských i napodobňujúcich českých, zakúpených v bežnej obchodnej sieti i online. Výsledky ukázali, že ani táto prémiová údenina sa nevyhne typickému problému údeninového trhu, a to nedodržaním sľubovaného obsahu mäsa.
Menej mäsa, než uvádza obal
Tri testované výrobky – Kostelecký uherák, Pikok Pure Uherák z Lidlu a Davelský uherský salám – úplne nesplnili to, čo sľubovali. Laboratórne rozbory preukázali, že obsahujú výrazne menej mäsa, než výrobca deklaroval.
„Zákazník má právo očakávať, že údaje na obale zodpovedajú realite. Pokiaľ saláma obsahuje menej mäsa, než je uvedené, ide o jasné klamanie spotrebiteľa,“ hovorí Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest.
Vo všetkých troch prípadoch išlo o krájané varianty uhorských salám.
„U krájaného Kosteleckého uheráku nás zarazila ešte jedna vec. Laboratórium v ňom totiž našla o dosť menej mäsa než u nekrájanej salámy tej istej značky (134 g/100 g výsledného výrobku oproti 162 g/100 g). Podľa etikety by pritom mali byť obe varianty rovnaké,“ približuje Hoffmannová.
Pleseň, ktorá chýba alebo je nevhodná
K charakteristickému vzhľadu uhorskej salámy patrí biely povrch tvorený ušľachtilou plesňou. Písecký uherák ani Polický uherák však žiadnu pleseň neobsahovali, biele zafarbenie ich črievka bolo len výsledkom použitej fólie.
„Plesňový povrch je známkou tradičného zrania. Pokiaľ je len nahradený farbou, ide o klamanie zákazníka,“ doplňuje Hoffmannová.
Laboratórium navyše odhalilo i problematický druh plesne pri troch salámach z dielne jedného z maďarských výrobcov. Všetky tri okrem ušľachtilej plesne obsahovali tiež mikroorganizmus, ktorý bežne napadá obilniny a môže produkovať zdraviu škodlivý ochratoxín A.
Éčka a pridané bielkoviny
Niektoré značky siahli i po zložkách, ktoré by v kvalitnej uhorskej saláme nemali byť – napríklad po glutamane sodnom, farbivách alebo živočíšnej bielkovine. Tie nielenže do tradičnej receptúry nepatria, ale v prípade pridanej bielkoviny tiež znemožňujú laboratóriu overenie skutočného podielu mäsa.
Naopak maďarské originály potvrdili, že kvalitnú salámu možno vyrobiť i bez zbytočných aditív, iba s využitím mäsa, soli a ušľachtilej plesne.
Luxusná cena, nie vždy luxusná kvalita
Uhorské salámy patria k drahším výrobkom na trhu. Jeden kilogram vychádza zhruba na 600 českých korún (≅ 24,7 €), čo je dvojnásobok oproti bežným trvanlivým salámam. Spotrebitelia tak právom očakávajú nadštandardnú kvalitu. Test ale ukázal, že vysoká cena nie je zárukou poctivého zloženia ani presných informácií na obale.
„Uhorská saláma by mala byť symbolom kvality, nie marketingového triku,“ uzatvára za dTest Hoffmannová.
„Spotrebitelia by sa nemali nechať zmiasť obalom ani nápisom ‚uhorský‘ alebo ‚uhorák‘. Vždy je dobré sledovať údaje o obsahu mäsa i pôvode výrobku a vyhnúť sa výrobkom, ktoré obsahujú zbytočné prísady.“
Kompletné výsledky testu uhorských salám, vrátane prehľadu zloženia a senzorického hodnotenia všetkých výrobkov, nájdete v októbrovom vydaní časopisu dTest alebo na stránke spotrebiteľskej organizácie dTest.
Autorka: Lucie Korbeliusová.