Rady od psychiatričky.
Zdroj: Tree Clinic.
„Deti nemajú slová pre svoje trápenia. Hovoria telom a správaním. A my ich často nepočujeme.“
MUDr. Andrea Efremova, Ph.D.; detská psychiatrička.
Deti nepovedia: „Trápi ma úzkosť.“ Povedia to tým, že nemôžu zaspať. Že sú „neposlušní“. Že ich bolí bruško.
Mnoho dospelých čaká, až dieťa samo povie, čo ho trápi. Ale malé deti často ani nevedia, čo sa v nich deje. Nevedia to pomenovať. Nevedia to vysvetliť.
A tak hovoria inakšie:
- zrazu sa hnevá kvôli maličkostiam (malichernostiam)
- má problémy so spánkom a sústredením
- sťažuje sa na bolesť, ktorú lekári „nevidia“
- alebo stíchne, prestane rozprávať, zmizne (odíde z miestnosti, kde sú rodičia)
Skutočná pozornosť nezačína u slov. Začína pri vnímaní.
Možno vaše dieťa nie je „neposlušné“. Možná vás volá.
Autor: z Facebooku.