Keď som pred rokmi spomenul pred priateľmi na Slovensku či v Nemecku, že v Spojených štátoch amerických nadobúda nebezpečné formy diskusia o vývoji života, pozerali na mňa nedôverčivo až odmietavo: Také niečo je vraj pri našej európskej úrovni všeobecného vzdelania nemožné; veď aj pápež Ján Pavol II. už v roku 1996 uznal, že „súčasné vedecké poznatky svedčia, že evolučná teória je viac ako hypotéza“.
Myslel tým pravdepodobne, a pred Hawkingom to už dávno predtým vyslovil, že evolúcia môže byť pravdivá, ale za ňou stojí božia vôľa a boží plán. Kompromis, čo aj verejne nevyslovený; Hawking je vedec, neprotestoval, to je vec viery.
Prestáva to platiť. 7. júla sa z blízkej Viedne cez ďaleký New York ozval hlas vysokého cirkevného hodnostára, že to prekvapujúce pápežovo zmierlivé vyhlásenie je „dosť hmlisté a nedôležité“. Väčšiu váhu majú predchádzajúce vyhlásenia Jána Pavla II., napríklad z roku 1985, a učenie Katechizmu katolíckej cirkvi v otázke stvorenia a vývoja.
„Evolúcia v zmysle spoločných predkov môže mať pravdu, ale evolúcia v neodarvinovskom zmysle – ako bezcieľny, neplánovaný proces náhodných zmien a prirodzeného výberu – pravdivá nie je. Obrancovia ‚neodarvinovskej dogmy‘ nemajú právo hodnotiť pápežove slová ako súhlas katolíckej cirkvi s učením o evolúcii.“
Preklad Schönbornovho článku bol uverejnený v SME – FORUM 23. 7. 2005.
Nie je náhoda, že Schönborn uverejnil svoj názor v najväčších amerických novinách New York Times a Herald Tribune International. V politickom boji v USA stavajú extrémne konzervatívne kruhy predovšetkým na náboženstvo; tzv. kresťanská pravica, t. j. evanjelikáni (veľké protestantské cirkvi a nespočetné sekty) a katolícka cirkev už dávnejšie vytvorili alianciu v pálčivých otázkach prerušenia tehotenstva, výskumu kmeňových buniek a eutanázie. Schönbornovo stanovisko avizuje ochotu ku koalícii aj v otázke evolúcie, kde dosiaľ pre Rím platilo platilo stanovisko pápeža Jána Pavla II., od ktorého sa Schönborn a, zdá sa, aj nový pápež dištancujú. Ide o tzv. kreacionizmus – učenie, že Zem (dokonca v jej dnešnej podobe) a osobitne človeka (pre mnohých kreacionistov vyslovene Adama a Evu, pre umiernenejších aj v súčasnosti osobitne každú ľudskú dušu), stvoril a ďalej tvorí Boh. Najmodernejšia verzia kreacionizmu je učenie o tzv. inteligentnom dizajne a bohu ako dizajnérovi, čo je modernizácia Paleyovho dôkazu boha z prvotnej príčiny – hodiny sú tak zložité, že predpokladajú tvorbu hodinárom; dnes sa zástancom „nezjednodušiteľného komplexu“ javí ľudské oko také zložité, že sa nemohlo postupne vyvinúť. V praktickej aplikácii ide o výučbu evolúcie a kreacionizmu na školách všetkých úrovní; v niektorých prípadoch o uznanie ich rovnocennosti ako vied, teórií či hypotéz, v iných o výlučnú výučbu kreacionizmu na základných školách; často vášnivé debaty o tom, čo sa má učiť od septembra, prebiehajú t. č. v 15 štátoch USA.
Nie menej zaujímavá ako samotný text je história, ako sa Schönbornov text dostal do najchýrnejších svetových novín NYT a HTI, kde umiestniť článok nie je jednoduché. Na to treba PR agentúry (public relations) a agentov; NYT ich za pár dní prezradili. Ukázalo sa, že je to Creative Response Concept (Náčrt odpovede z kreácie) a jeho klient Discovery Institute (DI, Ústav objavov v Seattle), najaktívnejšie ustanovizne pre šírenie kreacionizmu od udalostí v Kansase, kde v roku 1999 škrtli učenie o evolúcii z učebných plánov; v roku 2001 sa tam vrátilo. Štátne centrum pre vedecké vzdelávanie vyslovilo dokonca domnienku, že Schönborn svoj komentár prevzal z domovskej stránky DI.
Viceprezidentom DI je Mark Ryland, ktorý je súčasne členom vedeckej rady pápežského Medzinárodného teologického ústavu pre štúdium manželstva a rodiny v dolnorakúskom Gamingu, ktorého „veľkokancelárom“ je arcibiskup Schönborn. Ryland priznal, že Schönborna naviedol článok napísať. Súvislosti sú zrejmé: americký kreacionizmus, ktorý je vo svojej podstate evanjelikálny, sa do Európy exportuje cez fundamentalistov katolíckeho Rakúska. Redakcii NYT Schönborn povedal, že uverejnenie článku neprerokoval s Vatikánom. S kardinálom Ratzingerom mal však krátko pred jeho zvolením za pápeža o tejto téme rozhovor a budúci pápež jeho úmysel schválil.
Nové vedecké objavy pridávajú evolučnej teórii na váhe a pre katolícku cirkev to zaváži najmä v oblasti vzdelávania a politiky. Zamýšľa cirkev v rámci aliancie s náboženskými konzervatívcami zaviesť do učebného plánu kreacionizmus? Dôjde k tlaku na univerzity, aby sa stali menej vedeckými, ale teologicky prijateľnejšími?
Vieme, že naše školstvo je na základe štátnej zmluvy s Vatikánom pevne v rukách katolíckej cirkvi. Treba sa obávať, že jej reprezentanti navrhnú/presadia elimináciu učenia „neodarvinovskej dogmy“ v prospech oveľa lepšej teórie „inteligentného dizajnu“? Ak ma považujete za alarmistu, prečítajte si ešte raz koniec Schönbornovho článku:
„V priebehu celej histórie cirkev bránila pravdy viery. V modernom veku je vo zvláštnej pozícii, keď musí rovnako pevne brániť rozum a hlásať, že imanentný plán, ktorý je v prírode zjavný, je skutočný.“
* * *
Napísané s použitím informácií z internetu.
Táto esej bola už uverejnená v ZH č. 51 zo septembra 2005. Považujeme ju za zaujímavú pre tých, čo kupujú len prílohu k ZH č. 53 (300 výtlačkov), venovanú názoru Americkej akadémie vied na problém vedy a kreacionizmu, a to s dodatkom o vývoji názorov kardinála Schönborna.
Kardinál Schönborn skoro zistil, že s jeho názormi nesúhlasia dokonca ani mnohí katolícki vedci; ostro zaprotestoval napríklad hlavný astronóm Vatikánu, jezuita George Coyne, S.J. Preto v sérii troch prednášok o evolúcii v Dóme sv. Víta vo Viedni od októbra 2005 kázal zmierlivo, že „vývojová teória je veľmi veľkým dielom intelektuálnej histórie ľudstva“. Vyznal, že verí aj v božské stvorenie, aj v evolúciu, pretože jedno je otázkou náboženstva a druhé otázkou vedy. Varoval však vedcov, aby neprekročili hranice vedy a nemiešali sa do otázok stvorenia! Súhlasíme, a prosíme teológov, aby sa nemiešali do otázok vedy.
Autor: Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 53 P v nedeľu 1. januára 2006.