Hudba je moja vášeň

Už od detstva som počúval tvrdšiu hudbu. Pesničky typu Elán, Žbirka či Nagy som nevedel stráviť.

Nepoznal som slovenské metalové či punkové hudobné skupiny, tak som počúval zahraničné. Je potrebné si uvedomiť, že som vyrastal počas socializmu, takže bolo pre mňa náročné dostať sa k hudobným nahrávkam. V tom čase sme počúvali hudbu na „kotúčakoch“ a „kazeťákoch“. Spomínam si, keď som prvý raz počul AC/DC, bol som uchvátený. Prišli nahrávky od KISS, Led Zeppelin, Deep Purple a Black Sabbath.

V 9. ročníku na základnej škole som sa prvý raz stretol s hudbou od Joan Jett. Jej pesničku „I Love Rock ‚N Roll“ z roku 1981 som pustil spolužiakom v škole. Priznávam, že len zopár žiakom sa páčila, čo ma veľmi mrzelo.

Potom prišiel boom v podobe heavy metalu. Skvosty ako Iron Maiden a Judas Priest. Na mňa zanechal hlboký dojem album „Pyromania“ od Def Leppard z roku 1983. Toto dnes mládež nepochopí, aké sme mali ťažkosti získavať metalové nahrávky počas socializmu. Normálne sa nedalo dostať k ničomu. Mal som šťastie, že som sa dozvedel, že jedno maďarské rádio občas pustí nejaký celý album. Kupoval som maďarské noviny Új Szó, pravidelne som sledoval programy v rádiu; až raz som si prečítal pamätnú vetu: „Az Metallica egyutteles felvételeiből.“ Keď to moderátor v rádiu vyslovil, zapol som na kotúčaku nahrávanie. Čo viem, bol som prvý v meste, kto mal na kotúčaku album „Ride The Lightning“ (1984) od skupiny Metallica. Bol to úžasný zážitok aj pre mojich kamarátov z partie. Pozval som ich k sebe domov, a pustil… Počúvali s nadšením. To sme prvý raz počuli thrash metal. Potom som ešte chytal poľské rádio. Prvú nahrávku som mal od skupiny Spider. Ich album „Rock ‚N‘ Roll Gypsies“ z roku 1982 ma unášal do snov. Veľká škoda, že sa tejto skupine nepodarilo presadiť.

A pamätám sa, ako som sa s kamarátmi vadil, že skupina Motörhead sa vyslovuje ako „motorhéd“ a nie „motorhíd“. A že AC/DC je skratka pre „alternating current/direct current“ (striedavý prúd/jednosmerný prúd). Podobne, ako som pomocou slovníka z knižnice zistil, že W.A.S.P. je skratka pre hmyz osa útočná (Vespula germanica). A neskôr som zistil, že ide o skratku pre White Anglo-Saxon Protestants (Bieli anglosaskí protestanti). Neviem, aspoň dodnes neviem, prečo si zvolili názov W.A.S.P., lebo to nechcú prezradiť.

K poriadnej dávke heavy metalu som sa dostal cez brata. Mal vyše 200 kaziet. Počúval som také skvosty ako Annihilator, Grave Digger, Accept, Anthrax, D.R.I., S.O.D., M.O.D., Death, Death Angel, Exodus, Krokus či Loudness. Ten výpočet by bol veľmi dlhý.

Prvý ozajstný koncert som zažil v Budapešti. Išli sme vlakom na koncert skupiny Metallica. Predstavili svoj nový album „…And Justice for All“ z roku 1988. Koncert bol úžasný, plný emócií.

Na pódiu postavili sochu spravodlivosti, ktorá vyzerala akoby bola zložená z ťažkých balvanov. Ako hrali, postupne sa socha otriasala, na zem padali kamene, až nakoniec sa celá socha zrútila. Na koncerte som sa prvý raz stretol s fanúšikmi, ako do kruhu bláznivo krúžili, udierali do seba, strkali sa navzájom.

Našťastie prišla Nežná revolúcia, a dali sa koncerty robiť aj na Slovensku. Avšak v tom čase som sa zoznámil s punkovými a hardcorovými kapelami. Oslovili ma kamaráti, ktorí si založili kapelu, že by chceli používať názov, ktorý som vymyslel. Hľadal som v meste hudobníkov, ktorí by sa chceli volať Sargon. A oni ma oslovili, čo ma veľmi potešilo. Na koncerte napríklad hrali pesničky od skupín ako Kreator a Sepultura. Koncertov bolo málo v mojom meste. Dokonca som zistil, že musím mať živnostenský list, aby som mohol robiť koncerty. Komédia bola, keď ma neskôr daňový úrad vyzval, aby som podal daňové priznanie. Prišiel som na úrad s kopou bločkov, a daňový pracovník na mňa, že to sa tak nerobí. Ale mal som šťastie na jednu pani, ktorá mi pomohla s podaním daňové priznania. Nakoľko som z koncertov nič nezarobil, neplatil som daň. Dokonca to bolo horšie, lebo z mojich príjmov z riadneho zamestnania som financoval náklady na koncerty.

V tom čase som už poznal bratislavskú skupinu Lues de Funes. Vydali album „The Great Hard-Core Odrb“, čo je narážka na album „The Great Rock ‚n‘ Roll Swindle“ od skupiny Sex Pistols. Cestoval som z Humenného do Bratislavy, aby som dohodol podmienky. V tom čase ešte nebola e-mailová komunikácia. Všetko sa riešilo cez telefonáty alebo listy cez poštu. Nakoniec sme sa dohodli, že prídu na koncert 4 kapely. Okrem luesov prišli hrať aj Skimmed, S.R.K. a, žiaľ, už si dnes nepamätám názov 4. kapely. (Ach, zabudol som dodať, že všetky tie hudobné skupiny hrali zadarmo. Chceli len peniaze na benzín.) Luesáci prišli na starej škodovke, ktorá bola silne pomaľovaná (grafity). Susedia sa len čudovali. Prespali u mňa, rozložili sa na zem matrace, ale oni boli spokojní. Môj otec s nimi do noci viedol družný rozhovor.

Potom som robil koncert skupiny Serious Music z Česka. Prezentovali svoj album „Bahno společnosti“ z roku 1991. Mám na nich milú spomienku. Ako boli u mňa doma, tak sa aj pilo. A jeden z hráčov sedel na parapete na schodoch. Z výšky asi 2 metre spadol a zavadil hlavou o železné zábradlie. Zázrak, že sa mu nič vážne nestalo. Vysvetlili sme si to tým, že ho zachránil alkohol. A smiali sa z celej udalosti.

Raz som spravil v Humennom husársky kúsok. Vymyslel som názov, ktorý znel nejako takto (pamäť je slabšia): „The crossover jam session“. Na pódiu v ten deň vystúpilo až 14 hudobných skupín. Zopár punkových, z okolia (zo Sniny napríklad), viac metalových (jedna až z Košíc) a fanúšici si prišli na svoje aj s jednou takmer hardcorovou kapelou. Spevák nespieval, len vydával rôzne pazvuky. Bola to čistá improvizácia.

Veľmi dobré zážitky mám z koncertu, ktorý som spravil v Košiciach. Prišla skupina Smelly Gambas zo Švajčiarska. Sála bola úplne plná. Boli veľmi skromní, chceli len peniaze na benzín, aj to len časť, do miesta na ďalší koncert kdesi v Bratislave alebo Brne. Už sa nepamätám na detaily. Mám 56 rokov, a postupne zabúdam. S koncertmi som musel skončiť, keď som sa oženil. Musel som investovať do rodiny.

Ono so mnou je to tak, že čím som starší, tým viac inklinujem k počúvaniu hudby z 80. a 90. rokov. Tam som sa zasekol. Napríklad od skupiny Metallica dokážem počúvať len ich prvé 4 albumy. A z novších len jednu pesničku „Lux Æterna“ z albumu 72 Seasons. Teraz už väčšinou počúvam hudbu len z mobilu. Mám tam nahrávky vo formáte FLAC o veľkosti 50 GB. Pravda, už nemám dobrý sluch, takže neviem rozpoznať kvalitu vo FLAC od MP3. A samozrejme, počúvam, čo mi ponúkne YouTube. Dnes už nie je núdza o hudbu, ako to bolo počas socializmu. Dnešná mládež má plný prístup k hocijakej hudbe. Aj keď toto je metalový magazín, musím spomenúť, že často počúvam punk rockové pesničky. Napríklad som nadšený z punkovej skupiny Dropkick Murphys. Ich album „11 Short Stories of Pain and Glory“ z roku 2017 považujem za hymnický album v punk rocku.

Moje obľúbené veci prezentujem v kategórii „Súboj titanov“ na stránke Humanisti.sk, pretože teraz rád porovnávam pôvodnú tvorbu s cover verziami. Niekedy mám pocit, že niektoré cover verzie znejú lepšie ako originálne pesničky.

---

Autor: Ján Parada.