Kategórie
Osobné

Som v DNA Rusín, ale vlastenec Slovák

Mám predkov Rusínov.

Môj syn si dal urobiť genetický test, a vyšlo mu, že na 90 % je potomkom Rusínov.

Ja som sa nikdy nesnažil o nejaký genetický test, pretože som mal vedomosti, že v pokolení sme všetci Rusíni.

Národný buditeľ Rusínov Alexander Vasilievič Duchnovič povedal:

„Я Русинъ былъ, есмь, и буду,
Я родился Русиномъ.“

Po slovensky:

„Rusínom som bol, som, i budem,
narodil som sa ako Rusín.“

Pekná myšlienka pre Rusínov.

Môj osud bol však iný. Otec v detstve trval na tom, aby sme sa naučili hovoriť peknou ľubozvučnou slovenčinou. Ako sme deti rástli, tak sme sa naučili žiť duálnym spôsobom komunikácie. Veľmi dobre sme rozumeli, keď niekto hovoril po „rusnácky“. Pritom sme odpovedali vždy spisovným slovenským jazykom. Áno, občas sa nám na jazyk priplietol nejaký výraz z „gadžovského“ prostredia, to je nárečie, ktorým sa hovorí na Zemplíne. Oblasť Michalovce a Humenné. Sem tam ušlo nejaké slovo, ktoré pochádza zo sotáckeho nárečia, to je niečo medzi rusinštinou a východniarskym nárečím.

Východ Zemplína (Humenné a okolie) je dosť zmiešaný. Hovorí sa tu viacerými dialektmi. Ale všetci sa naučili rozumieť tomu druhému.

Čo mi vadilo, boli posmešky Rusínov v dedine, ktorí sa posmievali z toho, že hovorím po slovensky. Najviac ma urážal ich výraz „fakov“, ktorý znamená, že si síce potomok Rusínov, ale hovoríš po slovensky.

To sa mi vrylo až do DNA. V podstate som pochopil, že pre Rusínov som odrodilec.

Rozumiem veľmi dobre rusínskemu jazyku, ani si ho v mysli neprekladám, ale reagujem čistou slovenčinou.

Pri sčítaní ľudu som uviedol, že som Slovák, a ako druhú národnosť som uviedol: rusínska.

Informácie zo stránky Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021.

Piatou najpočetnejšou skupinou obyvateľov podľa uvedenej národnosti sú obyvatelia s rusínskou národnosťou (0,4 %; 23 746 obyvateľov). Rusíni sa na našom území usídlili vo východnej časti Slovenska pozdĺž svahov Karpát. Čo potvrdili aj výsledky SODB 2021, keď mal Prešovský kraj najviac obyvateľov s rusínskou národnosťou (82,5 %; z celkového počtu obyvateľov SR; 19 601 obyvateľov). V rámci tohto kraja ich podiel predstavoval 2,4 %. Čím sa stali hneď po obyvateľoch so slovenskou a rómskou národnosťou treťou najpočetnejšou skupinou obyvateľov podľa uvedenej národnosti v Prešovskom kraji. S väčším odstupom nasledovali obyvatelia Košického kraja, kde si rusínsku národnosť uviedlo 2 323 obyvateľov (9,8 %; 2 323 obyvateľov). V rámci kraja ich podiel predstavoval 0,3 %. Najmenej obyvateľov s rusínskou národnosťou malo západné Slovensko. Konkrétne Trenčiansky kraj, v ktorom si rusínsku národnosť zvolilo 129 obyvateľov (0,5 % z celkového počtu obyvateľov SR s rusínskou národnosťou) a Trnavský kraj mal 150 obyvateľov s rusínskou národnosťou (0,6 % z celkového počtu obyvateľov SR s rusínskou národnosťou). Celkovo v štyroch okresoch SR sa sčítala vyše polovica obyvateľov s rusínskou národnosťou. Z toho najvyšší počet mal okres Medzilaborce (3 459 obyvateľov). Celkovo v 1 879 obciach, t. j. vo vyše 64 % obcí v SR, si žiadny obyvateľ neuviedol rusínsku národnosť. Z toho najviac ich bolo na západnom Slovensku (740 obcí). Najvyšší podiel obyvateľov s rusínskou národnosťou mala obec Ondavka (66,7 %; 10 obyvateľov).

Z celkového počtu obyvateľov hlásiacich sa k ďalšej národnosti si ako ďalšiu národnosť rusínsku uviedlo 39 810 obyvateľov (13 %). Čím sa rusínska národnosť stala treťou najpočetnejšou skupinou v rámci ďalšej národnosti. V tomto prípade predbehla maďarskú i českú národnosť. V rámci SR najvyšší podiel obyvateľov s ďalšou národnosťou rusínskou malo trvalý pobyt v Prešovskom kraji (75,9 %; 30 203 obyvateľov). V rámci kraja podiel predstavoval 30,1 %. Len viac obyvateľov si uviedlo ako ďalšiu národnosť rómsku. Nasledoval Košický kraj so 14,9 % z celkového počtu obyvateľov SR, ktorí si uviedli ako ďalšiu národnosť rusínsku (5 929 obyvateľov). V rámci kraja podiel predstavoval 8,8 % z celkového počtu obyvateľov kraja hlásiacich sa k ďalšej národnosti. Spomedzi okresov SR najvyšší podiel obyvateľov s ďalšou národnosťou rusínskou mali obyvatelia žijúci na východnom Slovensku (okres Snina, Medzilaborce, Stropkov). Päť okresov bolo takých, v ktorých si viac ako polovica všetkých obyvateľov, ktorí si uviedli ďalšiu národnosť, zvolili rusínsku. Konkrétne to sú okresy Snina, Medzilaborce, Stropkov, Humenné a Svidník. Z celkového počtu obyvateľov, ktorí si uviedli ako ďalšiu národnosť rusínsku, najmenej obyvateľov malo trvalý pobyt v Trenčianskom (285 obyvateľov) a Nitrianskom kraji (288 obyvateľov). Okresy Rimavská Sobota a Komárno mali najnižší podiel obyvateľov, ktorí si uviedli ako ďalšiu národnosť rusínsku. Oba okresy mali podiel obyvateľov s ďalšou národnosťou rusínskou pod 0,5 %. V týchto okresoch si obyvatelia skôr volili ako ďalšiu národnosť rómsku alebo maďarskú. Celkovo v 1 489 obciach, t. j. vo vyše 50 % obcí v SR, si žiadny obyvateľ neuviedol ďalšiu národnosť rusínsku. Z toho najviac obcí bolo na západnom Slovensku (626 obcí). V 21 obciach SR si všetci obyvatelia, ktorí využili možnosť prihlásiť sa k ďalšej národnosti, uviedli rusínsku.

Ako ďalšiu národnosť rusínsku si najčastejšie uvádzali obyvatelia, ktorí si zvolili slovenskú národnosť (97,4 %; 38 764 obyvateľov). S väčším odstupom nasledovali obyvatelia s ukrajinskou (1,7 %; 694 obyvateľov) a rómskou národnosťou (0,3 %; 133 obyvateľov).


Autor: Ján Parada, žije v Medzilaborciach.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.