Kategórie
Tlačové správy

Sklon k sebapotvrdzovaniu je problém, ale vieme sa pred ním brániť

Ľudia vyhľadávajú informácie, ktoré potvrdzujú ich presvedčenia a následne ich interpretujú tak, aby zapadli do ich vlastnej schémy poznania presvedčení. Aj tieto výsledky priniesol výskum vedkýň zo Slovenskej akadémie vied, ktoré skúmali duševné procesy formulujúce naše presvedčenia a názory na kontroverzné témy.

Čarodejnica na súde
Čarodejnica na súde (CartoonStock.com).

Sklon k sebapotvrdzovaniu je jav, ktorý nastáva v myslení ľudí pri uvažovaní o bežných, ale aj zásadných spoločenských otázkach. Experimentálne psychologičky zo Slovenskej akadémie vied ho opisujú na príklade ochoty a neochoty dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.

„Či už sme zaočkovaní alebo nie, sklonu k sebapotvrdzovaniu podliehame, zrejme, všetci približne rovnako. Ten, kto sa chce dať zaočkovať, si bude vyhľadávať informácie o prínosoch očkovania. Naopak, ten, kto očkovanie odmieta, bude vyhľadávať informácie o jeho vedľajších účinkoch a rizikách s ním spojených,“ vysvetľuje Dáša Vedejová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.

Výskum, ktorý uskutočnila spolu s kolegyňou Vladimírou Čavojovou potvrdil, že ľudia vyhľadávali a interpretovali informácie v súlade so svojím postojom.

„Napríklad, ak bol účastník štúdie proti trestu smrti, vyhľadával informácie, ktoré pojednávali o jeho nevhodnosti. To v podstate znamená, že už pri samotnom vyhľadávaní informácií ľudia vyselektovali tie, ktoré zapadali do ich schémy presvedčení a tým pádom neboli prístupní informáciám, ktoré by ich názory mohli ohroziť, či dokonca vyvrátiť,“ zdôrazňuje Dáša Vedejová.

Psychologičky upozorňujú, že problémom môže byť, ak sklonu k sebapotvrdzovaniu podľahnú aj odborníci ako právnici, psychiatri či lekári. Zdôrazňujú preto význam znižovania týchto kognitívnych odchýlok. Výskumne overili viacero metód a ponúkajú dve rady.

Prvou možnosťou, ako znížiť sklon k sebapotvrdzovaniu, je zmena prostredia.

„Skúsme vyhľadávať ľudí, ktorí nemusia nutne zdieľať podobné hodnoty a názory na danú tému. Rozprávajme sa s nimi. Pýtajme sa, čo ich viedlo k danému presvedčeniu. Snažme sa pochopiť druhú stranu,“ radí Dáša Vedejová.

Druhou možnosťou je využitie kognitívnych stratégií, ktoré sa vo výskumoch ukázali ako zatiaľ najefektívnejšie. Jednou z nich je tzv. kontrafaktové myslenie, teda myšlienky typu „čo by bolo keby“.

„Takéto uvažovanie by malo umožniť rozšíriť svoje obzory a zvažovať aj iné alternatívy než tie, nad ktorými práve premýšľame. Skúste si teda pri uvažovaní o téme, na ktorú už máte vytvorený názor, pomyslieť, čo by bolo, keby to bolo inak? Môžeme to aplikovať napríklad pred, počas, či po rozhovore s niekým, kto nezdieľa podobný názor ako my,“ uzatvára psychologička.

Viac o tejto problematike sa môžete dočítať aj v blogu Ústavu experimentálnej psychológie (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.).

Jedna odpoveď na “Sklon k sebapotvrdzovaniu je problém, ale vieme sa pred ním brániť”

Nad tým som ani neuvažoval, že už mám 3. dávku očkovania pre COVID-19. Je to rovnaké ako očkovanie proti chrípke, tetanu a podobne. V apríli mi príde čas na očkovanie proti tetanu.

Napísať odpoveď pre Lemmy Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.