Kategórie
Tlačové správy

Vývoj na trhu práce po Covide-19

Trh práce momentálne na Slovensku nie je téma. Pri pohľade na vývoj miery nezamestnanosti sa zdá, že pacient je stabilizovaný. Za ostatný pol rok vzrástla miernym tempom z 8,14 na 8,47 %. Ak sa objavujú nejaké správy o trhu práce, tak sú témou neobsadené voľné pracovné miesta a nedostatok zamestnancov. Tento pohľad z lietadla však skresľuje skutočný vývoj.

Rast mzdy

Od novembra 2020 do mája 2021 na Slovensku pribudlo 15-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Pričom viac ako 2/3 z nich boli z troch krajov. Asi nie je potrebné pripomínať z ktorých (keby niekto váhal, áno, sú to Košický, Prešovský a Banskobystrický). Za pripomenutie však stojí 10 okresov, v ktorých si hľadá zamestnanie 40 % všetkých prepustených ľudí na Slovensku za posledného pol roka, pričom v nich žije len 16 % všetkých obyvateľov. Ide o okresy Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Vranov nad Topľou, Košice-okolie, Michalovce a Trebišov. Tieto okresy dlhodobo patria medzi ekonomicky zaostávajúce regióny.

V týchto 10 okresoch od novembra 2020 do mája 2021 stratilo zamestnanie 6 000 ľudí. To je akoby tento rok zrušila svoje závody napríklad automobilka PSA PEUGEOT CITROËN v Trnave aj s hŕstkou jej dodávateľov. V skutočnosti je to ešte horšie, pretože v Trnavskom okrese je miera nezamestnanosti 4,9 % a väčšina tu prepustených ľudí by si časom našla prácu. To sa však nedá povedať o 10 spomínaných okresoch, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje v rozpätí 10 – 18 %.

Čo je príčinou tohto prepúšťania? Jedným z dôvodov je určite aj pandémia a s ňou spojené reštriktívne opatrenia. Avšak rovnaké opatrenia boli aj vo zvyšku Slovenska. Tie rovnako platili aj vo zvyšných 4 krajoch, kde stratila prácu len 1/3 zo všetkých prepustených. Alebo vo zvyšných 69 okresoch, kde stratilo prácu 60 % prepustených ľudí v SR.

Za jednu z hlavných príčin neúmerného rastu nezamestnanosti vo vybraných okresoch považujeme dlhodobé, rýchle a plošné zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku. A toto zvyšovanie pokračovalo aj v pandemickom roku 2020, kedy sa produktivita práce prepadla o 0,6 % a rast priemernej mzdy spomalil na 3,8 %. Popri tom však minimálna mzda v roku 2020 vzrástla o rekordných 11,5 %. Išlo o druhý najvyšší rast minimálnej mzdy spomedzi krajín EÚ.

Rast mzdy

Napriek varovaniam odborníkov a ekonómov z širokého spektra rôznych verejných a nezávislých inštitúcií, rýchly rast minimálnej mzdy pokračoval aj v roku 2021. Minimálna mzda tento rok vzrástla o 7,4 % na úroveň 623 eur.

Ekonomická teória a empíria ukazujú, že takýto vysoký nárast minimálnej mzdy v časoch ekonomického prepadu má významný podiel na náraste počtu nezamestnaných v ekonomicky zaostalých okresoch. A navyše brzdí následný rozbeh tvorby nových pracovných miest. Tento negatívny nezamýšľaný dôsledok zvyšovania minimálnej mzdy musí byť varovaním pre vládu pri tohtoročnom rozhodovaní o výške minimálnej mzdy.

Jednoznačne navrhujeme zmrazenie výšky minimálnej mzdy minimálne na jeden rok. A spolu s tým navrhujeme zavedenie odvodovej úľavy pre zamestnancov s nízkymi mzdami vo forme odvodovej odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov. Táto úľava by zvýšila čisté mzdy nízkopríjmovým zamestnancom a kompenzovala vysoký nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.