Kategórie
Humanizmus

Stredoeurópske humanistické fórum 2021

Humanizmus a jeho hodnoty ako riešenie problémov spoločnosti v 21. storočí.

18. júna 2021 sa v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná konferencia. Konferenciu otvoril predseda Spoločnosti Prometheus – združenia svetských humanistov Roman Hradecký. Po ňom predniesol pozdrav od Európskej humanistickej federácie (EHF) prezident EHF Michael Bauer. Z jeho prejavu najviac zarezonovala myšlienka:

„Humanizmus je filozofia šťastia a slobody.“

Pokračoval poľský racionalista Jacek Tabisz témou „Je humanizmus potrebný v 21. storočí?“

Jacek Tabisz zdôraznil, že „človek potrebuje humanizmus a racionalizmus“. Podľa neho by v ideálnom prípade organizovaný humanizmus s jeho aktivitami a združeniami nemal byť potrebný. Súčasný človek má príliš veľa vedomostí na to, aby sa stal humanistom úplne prirodzeným spôsobom na základe vlastných pozorovaní. Takáto samostatná cesta by bola tiež najviac kompatibilná s individualizmom jednotlivca, podporovaná a postulovaná humanistickým postojom. Dogmy starých presvedčení, žiaľ, neupadajú úplne do zabudnutia a popri nich vznikajú nové ideológie, ktoré rovnako obmedzujú ľudské vnímanie sveta a sú rovnako nebezpečné. Preto je dnes humanizmus ako hnutie veľmi dôležitý, pričom čelí mnohým výzvam.

Básnik, spisovateľ novinár a hudobník Jacek Tabisz vyštudoval dejiny umenia. Na študijnom pobyte skúmal, aj z hľadiska ateizmu, kultúru v Indii, Srí Lanke a Turecku. Tri volebné obdobia bol prezidentom Poľského združenia racionalistov, v súčasnosti zastáva funkciu jeho viceprezidenta. Celebruje humanistické obrady.

Profesor PhDr. Erich Mistrík, CSc., sa vyjadril témou „Humanizmus a ateizmus“. Spomenul a stručne rozobral základy polyteizmu a monoteizmu. Je toho názoru, že v monoteizme sa nachádza antihumanizmus v myšlienke, že „hodnota človeka sa odvodzuje od hodnoty boha“.

„Skutočný humanizmus vedie človeka k tomu, aby suverénne poznával svet, aby sa k nemu staval ako samostatná bytosť, aby svoju hodnotu odvodzoval len od svojho života. Preto je plný humanizmus možný len v spojení s ateizmom,“ povedal Erich Mistrík.

„Humanizmus chápeme ako pritakanie prirodzenému svetu a pozemskému životu človeka. Humanizmus hľadá v človeku hodnotu práve preto, že je to človek,“ dodal na záver prednášky.

Pokračoval poslanec NR SR Ľuboš Blaha, ktorý prekvapil s prednáškou „Nová výzva pre sekulárny humanizmus: ako zastaviť fašizáciu a liberálny nihilizmus?“

Nasledoval sociológ Miroslav Tížik. Otvoril tému „Humanizmus v čase neoliberalizmu“. V prednáške zdôraznil, že humanizmus je dedičstvom osvietenstva.

Docent Branislav Fábry mal príspevok „Hodnota mieru a právo na mier v 21. storočí“. V téme zdôrazňuje silnú humanistickú dimenziu.

Nasledovala diskusia s rečníkmi.

Po výdatnom obede v Starobystrickej reštaurácii vystúpil Eduard Chmelár s témou „Čo je a čo nie je odluka cirkví od štátu“. Medzi iným spomenul tohoročné sčítanie obyvateľov, pričom očakáva, že k ľuďom bez náboženského vyznania sa prihlási okolo 20 %.

„Humanisti nebojujú proti katolíkom, bojujú proti dogmám. Humanizmus môže byť len ateistický,“ povedal počas prednášky.“

Poľský racionalista Kamil Gaweł informoval prítomných o situácii v Poľsku témou „Odluka štátu a cirkvi v Poľsku: právne a spoločensko-politické hľadisko“. Právnik Kamil Gaweł vyštudoval právo na Vroclavskej univerzite. Je autorom viacerých publikácií venovaných okrem iného otázkam politického, právneho a mestského myslenia. Na univerzite vo Vroclavi pôsobí ako zástupca šéfredaktora vedeckého časopisu Acta Erasmiana. Od roku 2013 je členom Hlavnej rady Poľskej asociácie racionalistov a podpredsedom Vroclavskej pobočky.

Marián Baťala sa vo svojom príspevku zameral na 20 rokov základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou.

O postavení sekulárnych občanov v Slovenskej republike sa rozhovoril Roman Hradecký. Zdôraznil, aké sú deklarácie a aká je realita.

Sociálny demograf a antropológ Juraj Majo z Univerzity Komenského v Bratislave sa zaoberal bezkonfesijnosťou na Slovensku v súčasnosti. Rozobral základné sociálno-demografické charakteristiky jednej z najväčších menšín.

Na záver nasledoval podnetná diskusia. V diskusii vystúpil aj docent Ján Chudík, ktorý má už 94 rokov. Poukázal na problém s tzv. Vatikánskou zmluvou.

Juraj Majo predpokladá pokles počtu katolíkov (RKC). A naopak, myslí si, že počet ľudí bez náboženského vyznania bude okolo 20 %, ak nie aj o čosi viac. Roman Hradecký tiež predpokladá, že ich bude asi okolo 20 %.

Foto:

Rečníci na konferencii: Juraj Majo, Eduard Chmelár, Kamil Gaweł a Marián Baťala
Rečníci na konferencii: Juraj Majo, Eduard Chmelár, Kamil Gaweł a Marián Baťala.
Kalman a Parada
Účastníci konferencie: Milan Kalman a Ján Parada.
Výdatný obed
Výdatný obed.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *