Kategórie
Tlačové správy

Študentský dlh je problém aj na Slovensku

V USA majú problém so zadlženými študentmi. Celkový dlh za štúdium na vysokých školách tam nedávno dosiahol výšku 1 600 miliárd dolárov. Za posledných 10 rokov sa viac ako zdvojnásobil a predbehol celkový dlh na kreditkách alebo dlh za autá. Ako sa to stalo? Jednou z príčin je rast cien vysokoškolského vzdelania. Samotná výška dlhu nemusí byť problém, ak z neho financovaná investícia prináša dostatočné výnosy. A to je kameň úrazu v USA.

študent

Možno tušíte, že na Slovensku máme veľmi podobnú situáciu s počtami prihlásených vysokoškolákov, ako aj budúcnosťou absolventov. Od roku 2009 do roku 2020 vzrástol podiel mladých ľudí s vysokoškolským titulom zo 17,6 % na 40,2 %. V absolútnych číslach to je 300-tisíc ľudí. Hlavný problém je, že približne polovica z nich sa zamestnala na pracovných pozíciách, ktoré nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Teraz si vysokoškolsky vzdelaný čitateľ tohto textu určite vydýchne, že tu nie sme v Amerike a on nemusí platiť vysoký dlh za svoj titul. Ale to je iba klam. Aj keď si to väčšina ľudí neuvedomuje, aj na Slovensku máme podobný problém so študentským dlhom. Akurát nesvieti na našich súkromných účtoch, ale na tom štátnom a splácajú ho daňoví poplatníci.

Inými slovami, za progresívne služby pre bohatšiu časť populácie, v podobe bezplatného vysokoškolského vzdelania, platia do značnej miery daňoví poplatníci cez regresívne dane v podobe nepriamych, spotrebných daní. To sú daňoví poplatníci, z ktorých stále drvivá väčšina nemá vysokoškolské vzdelanie. Napriek tomu sa musia skladať svojím spoluobčanom v lepšom prípade na 5 rokov investície do ich kariéry. V horšom prípade na 5 rokov predĺženej bezstarostnej mladosti.

Róbert Chovanculiak, INESS

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.