Kategórie
Zošity humanistov

Silvermanova stávka

Herb Silverman

Blaise Pascala (1623 – 1662) a Herba Silvermana (* 1942) spájajú dva spoločné záujmy: matematika, ktorá oboch viedla k tomu istému zamestnaniu, a teológia, ktorá viedla k ich dvom stávkam.

Hoci kresťan, Pascal bol aj veľký pochybovač. Pod č. 233 svojich Pensées (Myšlienky) hovorí:

„Ak je Boh, je nekonečne nepochopiteľný, pretože keďže nemá ani častí ani hraníc, nie je ako my. Nie sme teda schopní vedieť, ani aký je, ani či je.“

Ďalej Pascal povedal: „V tomto ohľade nemôže rozhodnúť rozum.“ Vo svojej dnes chýrnej stávke urobil záver, že jediná racionálna voľba, ktorú možno urobiť, je viera v boha, a povedal:

„If God does not exist, one will lose nothing by believing in him; while if he does exist, one will lose everything by not believing.“

„Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak budem v neho veriť; zatiaľ čo ak existuje, stratím všetko, ak v neho nebudem veriť.“

Prv než vyslovím svoju stávku, dovoľte mi krátko komentovať Pascalove výroky. Jeho prvé podmienečné konštatovanie by sa rovnako mohlo týkať Šípkovej Ruženky alebo hrnca dukátov pri koreni dúhy. Keby sme mali celý život zasvätiť takému neplodnému hľadaniu, zmárnili by sme svoj život neproduktívnou činnosťou, čo by bola iste strata.

Druhé podmienečné konštatovanie je ešte problematickejšie. Pascal zaiste predpokladá, že jediný boh, ktorý by mohol existovať, by bola jeho verzia kresťanského boha – ktorý odmeňuje veriacich večnou blaženosťou a neveriacich trestá večným zatratením. Okrem toho by to bol boh, ktorý alebo nerozozná pravú vieru od predstieranej, alebo by jednoducho odmeňoval aj pokrytcov, ktorí sa robia, že veria, kým neveria.

Súhlasím s Pascalom, že nie sme schopní pochopiť žiadneho boha. Predpokladajme však, len ako argument, že existuje stvoriteľ, ktorý sa ozaj bude zaujímať o ľudské bytosti ako svoje tvory a rozhodne sa stráviť s niektorými z nich celú večnosť. Aké selekčné kritériá určí taká Najvyššia Bytosť? Predpokladám, že tento božský vedec dá prednosť osobnému styku s takými ľuďmi, s akými by som sa aj ja rád stýkal – s inteligentnými, čestnými a racionálnymi ľuďmi, ktorí vyžadujú nejaké dôkazy, prv než uveria. Nepochybujem, že Pascal by súhlasil so mnou, keď hovorím, že naši najlepší študenti nám dávajú provokatívne otázky, kým ich nepresvedčíme rozumnými dôvodmi, kým naši tupí študenti bez rozmýšľania príjmu také stanovisko, o ktorom si myslia, že vyhovuje nám. Žeby najvyšší učiteľ zmýšľal inakšie? Môj typ Najvyššej Bytosti by iste favorizoval večný rozhovor s takým Carlom Saganom pred večným pohovorom s Otcom Hlinkom. (V originále s Patom Robertsonom; dúfam, že nekrivdím ani jednému – pozn. prekl.)

Taký vysoký intelekt by sa s tým druhým pravdepodobne nudil a nemal by veľa chuti do styku s ľuďmi, ktorí tak dôverčivo robia nezaručené závery o jeho nedokázateľnej existencii. Tento brilantný návrhár by sa tak ako ja zhrozil nad ľuďmi, ktorí hlásajú a zvelebujú slepú vieru. Majúc na mysli takéto božstvo robím v skromnosti nasledujúcu stávku: je to vlastne skoro plagiát. Nemením ani jedno z Pascalových slov (ani slovosled). Iba slovko not (v slovenčine predpona záporu ne-) prejde z druhej vety do prvej . Ale aký rozdiel urobí táto zmena!

Navrhujem teda „Silvermanovu stávku“:

„If God does not exist, one will lose nothing by not believing in him; while if he does exist, one will lose everything by believing.“

„Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak nebudem v neho veriť; zatiaľ čo ak existuje, stratím všetko, ak v neho budem veriť.“


Herb Silverman je od r. 1976 profesorom matematiky na Charleston College v Južnej Karolíne a zakladajúci predseda spolku Coalition for the Community of Reason. V roku 1990 jeden kolega upozornil úrady, že v Južnej Karolíne ateista nemôže zastávať verejný úrad. Až v roku 1998, po osemročnom boji Herb vyhral – Najvyšší súd Južnej Karolíny zrušil požiadavku náboženského testu pre kandidátov na verejný úrad, t. j. aj pre profesorov matematiky. Neuveriteľné, ale pravda.

Prameň: Herb Silverman, “Silverman’s Wager”, Free Inquiry, 21/2, s. 17, jar 2001.

Preložil Rastislav Škoda, Zošity humanistov č. 27, 3. 9. 2001.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.