Prof. Dr. Uta Ranke-Heinemannová bola prvá žena na svete, ktorá dostala na univerzite katedru pre katolícku teológiu a súčasne prvá, ktorá ju stratila, lebo vyslovila pochybnosti o panenstve Panny Márie. Jej knihy Eunuchovia pre nebo a Nie a amen! Návod na pochybnosti vo viere sú medzinárodné bestsellery. Pre časopis nemeckých humanistov Diesseits (Na tomto svete) sa s ňou zhovárala Patricia Blocková.
Patricia Blocková: Po prvý raz kandiduje autorka, ktorá píše do Diesseits, za spolkovú prezidentku. Túto príležitosť si nenecháme ujsť a pýtame sa celkom kacírsky: Nemáte čo robiť?
Uta Ranke-Heinemannová: Samozrejme mám veľa práce. Ale využívam túto príležitosť, aby som mohla protestovať proti vojne v Kosove. Nikde na svete nenájdete ospravedlnenie, aby sa bombardovaním zabíjali maskérky (v štúdiu CNN v budove srbského rozhlasu). Zamýšľam obžalovať týchto zločineckých zhadzovačov bômb pred Súdom pre vojnových zločincov v Haagu.
Patricia Blocková: Je úrad spolkového prezidenta vhodným rámcom na podujatie niečoho účinného?
Uta Ranke-Heinemannová: Nie som političkou. Nejde mi o ten úrad. Ide mi len o to, aby som ten protest mohla hlasne formulovať.
Patricia Blocková: A myslíte si, že by sa tým dalo niečo dosiahnuť?
Uta Ranke-Heinemannová: Nikdy v živote som na takom poli nič nedosiahla. Počas vojny vo Vietname som v jednej nemocnici navštívila dieťa, ktoré na ceste do školy pri bombardovaní prišlo o nohy. Za pár dní vyhodili Američania do vzduchu celú nemocnicu aj s tým chlapcom.
Patricia Blocková: Viete si predstaviť spravodlivú vojnu?
Uta Ranke-Heinemannová: Nie, slovo spravodlivá sa nedá zavesiť na nijakú vojnu.
Patricia Blocková: Vychádzate pri tom zo svojho kresťanského zmýšľania?
Uta Ranke-Heinemannová: Nemyslím, že by pre to musel niekto byť kresťanom. Kresťanstvo nie je nijaké mierumilovné náboženstvo. Verím, že všetci ľudia bez rozdielu náboženstva majú v sebe hlas rozumu a spravodlivosti, ktorý sa ozve, ak ho chcú počuť.
Patricia Blocková: Znamená to, že tie tzv. humanitárne vojnové ciele sa vôbec nedajú dosiahnuť?
Uta Ranke-Heinemannová: Bombami nikdy!
Patricia Blocková: Dosiahnuť mier, ale bez zbraní – mohlo to ísť v tomto konkrétnom prípade? Povedzte mi, ako sa dá dosiahnuť mier zabíjaním žien a detí? Keď bombardujú v Belehrade továreň na umelé hnojivá a uvoľnené jedovaté plyny berú vzduch na dýchanie malým deťom – mám to azda nazvať prostriedkom na dosiahnutie niečoho humánneho?
Patricia Blocková: Čo by ste považovali za lepší spôsob riešenia tohto konfliktu?
Uta Ranke-Heinemannová: Nie som povolaná na riešenie všetkých konfliktov tohto sveta. Pre mňa platí len jedno: V nijakom prípade vojna. Medzinárodný mierový zbor OSN vrátane Ruska by bol mohol pre utečencov urobiť viac, ako tieto zločinecké masakry civilného obyvateľstva.
Patricia Blocková: Čo však, ak sa nepodarí zostaviť mierový zbor OSN?
Uta Ranke-Heinemannová: Nemôžem robiť zázraky. Na tom sa musí pracovať krok za krokom. Ja robím prvý krok.
Patricia Blocková: Máte návrhy pre časy po vojne?
Uta Ranke-Heinemannová: Budem úplne spokojná, ak vôbec bude raz opäť mier.
Prameň: Uta Ranke-Heinemannová a Patricia Blocková: „Protest gegen den Krieg“, Diesseits č. 47, 1999.
Preložil Rastislav Škoda.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 09 v nedeľu 1. augusta 1999.