Vianoce sú pre nás akousi koncoročnou bilanciou, kedy si doprajeme oddych s najbližšími a chceme sa navzájom aj patrične odmeniť.
Sme tak oveľa ochotnejší siahnuť hlbšie do vlastného vrecka, aj keď na to nemáme. V predvianočnom období tak často bojujeme s výdavkami, ktoré môžu viesť až k nezdravému zadlžovaniu. Asociácia slovenských inkasných spoločností (ASINS) upozorňuje pred nepremysleným zadlžovaním na konci roka najmä v súvislosti s náročným a neistým obdobím vo financiách, ktoré náš čaká v roku 2026.
Tvorba rezervy vo svetle štátnej konsolidácie
Rok 2025 sa niesol v znamení plošného zvyšovania daňovej záťaže, ktorá sa dotkla najmä podnikateľov a živnostníkov. Tí toto zaťaženie preniesli do vyšších cien za svoje produkty a služby, takže sa zdražovanie dotlko úplne každého na Slovensku. Rok 2026 bude v danom trende pokračovať. Čaká nás progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb, zníženie nezdaniteľnej časti základu dane a opätovné zvyšovanie odvodov pre živnostníkov.
Rodinné rozpočty sú tak vďaka konsolidácií napnuté a k tomu prichádzajú najkrajšie sviatky v roku – Vianoce. Základom zdravého finančného hospodárenia v domácnosti je tak pravidelne si vytvárať finančnú rezervu, ktorá bude slúžiť na pokrytie nečakaných výdavkov, napríklad ak sa vám pokazí práčka a treba kúpiť novú, či počas čiastočného výpadku financií počas choroby. Z tejto rezervy môžete čerpať napríklad aj v prípade sviatkov ako sú Vianoce alebo narodeniny niekoho z rodiny. Ak to rozpočet domácnosti nedovolí, skromnejšie Vianoce bez dlhu sú určite lepším riešením ako dočasné potešenie z darčekov, ktoré budete následne splácať aj niekoľko mesiacov v novom roku.
„Ideálny scenár je nebrať si na sviatky žiadnu pôžičku. Ak sa predsa musíte uchýliť k takémuto kroku, zvoliť by ste si mali takú pôžičku, ktorá napácha čo najmenej škôd. Dôležité je vopred si zvážiť svoje platobné schopnosti, spraviť analýzu trhu, porovnať výhodnosť rôznych ponúk a nakoniec sa dôsledne oboznámiť s kompletnými podmienkami pôžičky. Nesprávnou voľbou môžete výrazne preplatiť a zadlžiť sa ešte viac, než ste pôvodne plánovali,“ radí Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Špeciálnu ostražitosť vyžadujú tzv. P2P (peer to peer) pôžičky
Tu je potrebné rozlišovať medzi spotrebným úverom poskytnutým bankou a nebankovou P2P (peer to peer) pôžičkou. Bankové produkty majú nastavené prísnejšie kritériá na poskytnutie týchto úverov, takže ich nezíska každý. P2P alebo peer to peer pôžička funguje na princípe sprostredkovania financií treťou stranou – sprostredkovateľom pôžičky. P2P úver je dostupný širokej verejnosti a väčšinou sa dá vybaviť veľmi rýchlo, keďže nemá povinnosť posudzovať tak prísne bonitu ako banky. P2P pôžička preto môže byť poskytnutá aj takému dlžníkovi, ktorému by finančná inštitúcia úver neposkytla.
„V ostatných rokoch sa u nás etablovali nové P2P subjekty. Novodobé P2P subjekty neposkytujú úvery ako klasické banky. Stavajú sa do úlohy sprostredkovateľa, kde na jednej strane ľudia ako investori požičiavajú za úrok peniaze tým, ktorí ich potrebujú. Odborne sa tento obchodný model nazýva peer to peer a naša legislatíva naň nevyžaduje žiadne udelenie licencie,“ vysvetľuje Martin Musil.
V praxi to znamená, že takáto peer to peer pôžička nie je podľa zákona spotrebiteľským úverom a dlžník tu do vzťahu nevstupuje ako spotrebiteľ. Dlžník tak nemá nárok na informácie pred uzavretím zmluvy a osoby, ktoré poskytujú prostriedky a sprostredkovanie pôžičky, nemusia mať odbornú spôsobilosť. Z toho prirodzene vyplýva, že je potrebné preskúmať podmienky pôžičky, prípadne poskytnutý úver bude spotrebiteľským úverom.
Varovné trendy v roku 2025
V súvislosti s bezhlavým zadlžovaním na sviatky sa treba pozrieť aj na celkové zdravie financií v slovenských rodinách. Podľa dávnejšie dostupných údajov sú čisté finančné aktíva priemerného Slováka najnižšie v rámci EÚ. Podľa interného prieskumu spoločnosti ASINS, ktorý sa uskutočnil na začiatku roka 2025, až 66,5 % [1] opýtaných uviedlo, že na svojich rozpočtoch pocítili nárast cien. Čo sa odzrkadlilo na plánovaní vyšších výdavkov a odkladaním nepotrebných nákupov na neskôr. Tu treba ešte spomenúť, že takmer polovica Slovákov (46,3 %) dnes spláca hypotekárny alebo spotrebný úver. Vo svetle plošného nárastu cien nám tu momentálne najrýchlejšie rastie skupina ľudí, ktorí nedokážu splácať svoje dlhy.
„Medzi ľuďmi, ktorí nedokážu splácať svoje dlhy, nájdeme tých, ktorí objektívne nevládzu. Až polovica z tejto skupiny pravidelne mešká pri úhradách svojich faktúr a až 80% z nich priznáva, že by nezvládlo jednorázový výdavok vo výške 400 €. Druhou skupinou sú ľudia, ktorí vôbec nešetria a neprispôsobujú svoje výdavky vlastnej finančnej situácii. Plošné zdražovanie, ktorému momentálne čelíme, tak môže túto ohrozenú skupinu Slovákov v budúcom roku významne rozšíriť,“ uzatvára Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
O Asociácii slovenských inkasných spoločností (ASINS)
ASINS je záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2010. Zasadzuje sa za etické inkaso na národnej aj európskej úrovni a za férovú legislatívu v oblasti správy pohľadávok. Reprezentuje tiež záujmy veriteľov, ale aj dlžníkov s cieľom nastaviť etické štandardy vymáhania a definovania účinnejšej a férovej legislatívy pre všetky zúčastnené strany. Cieľom je zakotvenie tzv. inkasného zákona, ktorý by jasne reguloval oblasť vymáhania nesplatených pohľadávok. Je aktívnym členom FENCA (Európskej federácie národných asociácií inkasných agentúr) a Republikovej únie zamestnávateľov.
[1] Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1 000 respondentov z celého Slovenska od 19. 2. 2025 – 25. 2. 2025.
Autor: Martin Musil, prezident ASINS.
Správu zaslal Vladimír Pabiš, PR manažér NEOPUBLIC.