Cielia na voličov, ktorí majú pocit neprijatia a neistoty.
Populizmus je na vzostupe nielen u nás, ale i v iných kútoch Európy a sveta. Často sa skúma zhora, cez politikov, ich prejavmi a volebnými programami. Zaujímavý je ale i pohľad z opačnej strany: prečo slová populistov rezonujú u toľkých ľudí? Historické i sociálne korene tohto javu skúma na svojom rodnom Opavsku antropologička Johana Wyss pôsobiaca v Etnologickom ústave Akadémie vied ČR. O svoje poznatky sa s nami podelila v aktuálnom A/Magazíne.
„Fascinovalo ma, keď som zisťovala, ako sú si podobné tak vzdialené oblasti ako Sliezsko a napríklad Baskicko, koľko toho majú spoločného napríklad s chorvatsko-italskou Istriou alebo fínsko-ruskou Karéliou,“ konštatuje vedkyňa.
Vo všetkých prípadoch ide o prihraničné regióny, ktoré si niesu špecifické dedičstvo a budujú si vlastnú identitu, nie vždy kompatibilnú s hlavným mestom krajiny, v ktorej sa práve v danej dejinnej epoche nachádzajú.
Pohľad do hĺbky
V sychravých dňoch roku 2019 Johanu Wyss po prvý raz napadlo, že by sa mohla na situáciu pozrieť hlbšie. Prečo sa voliči (nielen) v Sliezsku odkláňajú od tradičných politických strán? Nakoľko spolu súvisí pamäť a populizmus? A ako je to v iných kútoch Európy? Pokúsila sa nápad rozpísať do širšieho bádateľského zámeru s medzinárodným presahom a požiadala o finančnú podporu. V roku 2022 sa jej podaril výnimočný kúsok – komisia Európskej výskumnej rady jej projekt schválila a udelila jej prestížny ERC Starting grant vo výške 1,5 milióna eur (v prepočte asi 37 miliónov českých korún). Získať ho pritom vôbec nie je jednoduché, každý rok sa ním môžu pochváliť len jednotky českých vedcov a vedkýň.
Jadrom projektu je skúmanie fenoménu populizmu „zdola“. Tím antropológov a antropologičiek vedených Johanou Wyss chce zachytiť každodenné konanie ľudí, ich spôsoby spomínania na minulosť a vzťahovanie sa k nej. Vybrali si pritom skupinu lokalít, ktoré dnes nie sú prepojené, ale viažu ich k sebe hlbšie historické väzby.
Západoeurópski politológovia často dávali populizmus do súvislosti s postkomunizmom. Menovali pritom Poľsko, Maďarsko, Slovensko, do určité miery i Česko. Obľuba politikov, ktorí svojim voličom sľubujú „nebo na zemi“ a ponúkajú im jednoduché recepty na zložité problémy, mala byť podľa niektorých odborníkov výsledkom nevydarenej a nedokončenej premeny posttotalitných krajín v demokraciu.
Čím ďalej viac sa ale ukazuje, že sa populistickým tendenciám darí i v regiónoch, ktoré komunizmus nezažili.
„Kladieme si tak otázku, či historická logika neleží v niečom inom a nie je ďaleko hlbšia. Zaujíma nás osemdesiaty deviaty ako prelomový rok, ale zároveň skúmame i postimperiálne dedičtvo,“ vysvetľuje Johana Wyss.
Všetky lokality, do ktorých chcú nazrieť, totiž ležia na hraniciach, ktoré vznikli po rozpade rakúsko-uhorského mocnárstva.
Autor: Akadémia vied ČR a Facebook.