Kategórie
Tlačové správy

Sociálna ekonomika môže byť súčasťou zelenej transformácie

V Litmanovej sa stretli odborníci aj ľudia z praxe.

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku – ASES

Litmanová, 29. 9. 2026 – Ako môže sociálna ekonomika pomáhať pri zelenej transformácii, znižovaní ener­ge­tic­kej chudoby či rozvoji regiónov? Aj o týchto témach diskutovali účastníci odborného sieťovacieho po­du­ja­tia Sociálna ekonomika v praxi – sieťovanie subjektov sociálnej ekonomiky, ktoré organizovala Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku (ASES) v Lit­ma­no­vej.

Podujatie, na ktorom sa stretlo takmer 30 účastníkov z prostredia sociálnej ekonomiky, samospráv a odborných organizácií, vytvorilo priestor na prepájanie re­gis­tro­va­ných sociálnych podnikov, odborných organizácií, sa­mo­sprá­vy a ďalších aktérov sociálnej ekonomiky. Hlavnými témami boli zelená transformácia, obehové hospodárstvo, zapájanie Rómov do zelenej transformácie, energetická chudoba, družstevníctvo či verejné obstarávanie so so­ciál­nym aspektom. Dôležitou súčasťou programu boli konkrétne príklady praxe z regiónov. Udalosť otvorilo predstavenie cieľov stretnutia a národného projektu Trvalá udržateľnosť sociálnej ekonomiky, po ktorom nasledoval príhovor Nataše Hlinkovej, starostky obce Litmanová.

Sociálna a zelená ekonomika majú spoločný priestor

Jednou z hlavných tém akcie bolo prepojenie sociálnej ekonomiky so zelenou transformáciou. Organizácia NARA-SK predstavila koncept Regionálneho centra obehového hospodárstva a poukázala na význam bu­do­va­nia funkčného ekosystému sociálnej ekonomiky v procese prechodu k udržateľnejšiemu hospodárstvu. Praktický rozmer obehového hospodárstva priblížila aj spoločnosť HOVEBA s.r.o., ktorá sa venuje recyklácii a zhod­no­co­va­niu textilného odpadu. Aj takéto aktivity ukazujú mož­nos­ti prepájania environmentálnych cieľov s tvorbou pra­cov­ných príležitostí a rozvojom lokálnej ekonomiky.

Zelená transformácia musí mať aj sociálny rozmer

Pozornosť patrila aj otázke, ako zabezpečiť, aby zmeny spojené so zelenou transformáciou nezvyšovali existujúce sociálne rozdiely. RESDI otvorilo tému účasti Rómov na zelenej transformácii a problematiku energetickej chudoby. Súčasťou prezentácie boli príklady z praxe registrovaných sociálnych podnikov v Ostrovanoch a na košickom Luníku IX, ktoré ukázali, ako možno en­vi­ron­men­tál­ne a sociálne ciele prepájať priamo na miestnej úrovni.

„Náš zámer je riešenie energetickej chudoby a podpora marginalizovaných rómskych komunít v zelenej transformácii prostredníctvom sociálnych inovácií. Ako jednu zo sociálnych inovácii vnímame aj sociálnu ekonomiku, konkrétne sociálny podnik ako taký. Ďakujem ASES-u, že som sa mohol zúčastniť na takomto type stretnutia, zoznámiť sa s ďalšími sociálnymi podnikmi na rovnakej vlne a mohol som získať veľmi kvalitné informácie,“ uviedol Viktor Teru, štatutár občianskeho združenia RESDI a konateľ sociálneho podniku RESDI s.r.o.

Družstevníctvo ako cesta k udržateľnosti regiónov

Ďalší blok patril družstevníctvu. Tradičné družstvo predstavilo družstevný model vrátane príkladu energetického družstva ako jednej z možností, ako prepájať lokálne zdroje, spoluprácu a ekonomickú udržateľnosť.

„Družstvo má mimoriadne veľa benefitov pre ľudí, komunitu a pre samotných členov. Určite by som družstvo zaradila do vzdelávacieho systému našich škôl a viac do mediálneho priestoru. Takéto stretnutia vytvárajú ekosystém sociálnej ekonomiky a som rada, že máme možnosť sa prepájať,“ uvítala zorganizovanie podujatia Zuzana Lukáčová podpredsedníčka Tradičného družstva.

Družstevné formy môžu vytvárať priestor na spoločné riešenia založené na spolupráci ľudí, samospráv a ďalších miestnych aktérov a zároveň podporovať to, aby vy­tvo­re­ná hodnota zostávala v regióne.

Verejné obstarávanie nemusí byť iba o najnižšej cene

Záverečná odborná časť podujatia patrila Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý predstavil príklady verejných obstarávaní so sociálnym aspektom. Verejné obstarávanie totiž môže byť okrem nástroja na nákup tovarov a služieb aj spôsobom, ako podporovať širšie spoločenské ciele, napríklad pracovné príležitosti pre znevýhodnených a zraniteľných ľudí či sociálne za­čle­ňo­va­nie. Práve prepájanie verejného sektora, samospráv a subjektov sociálnej ekonomiky môže pomôcť tomu, aby verejné zdroje prinášali popri ekonomickom výsledku aj pozitívny sociálny dosah.

Od príkladov dobrej praxe k novým spoluprácam

Podujatie v Litmanovej nebolo iba sériou odborných prezentácií. Jeho dôležitou súčasťou bol networking, výmena skúseností a vytváranie nových kontaktov medzi jednotlivými aktérmi.

„Sociálna ekonomika už dávno mala fungovať na plné obrátky, nemali by sme sa o nej už učiť, ale mala by byť samozrejmá,“ vyjadrila sa účastníčka sieťovacieho podujatia Laura Martinková, predsedníčka ob­čian­ske­ho združenia Odvážne.

Uvítala najmä odborné diskusie a získavanie nových kontaktov v rámci sociálnej ekonomiky, ktoré prinášajú efektívne riešenia aj ťažkých problémov.


Autorka: Mgr. Alexandra Boškovičová, koordinátorka sieťovania/masmediálna špecialistka Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku – ASES.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *