Zachráň planétu, zabi sa

Cirkev eutanázie bojovala s populačnou explóziou.

V americkom Bostone vzniklo v 90. rokoch minulého sto­ro­čia zvláštne hnutie, ktoré sa snažilo zabrániť pre­ľud­ne­niu Zeme. Kvôli záchrane planéty zakázalo svojim priaz­niv­com rozmnožovanie a dokonca podporovalo myš­lien­ku samovraždy.

V septembri 1993 sa pri diaľnici neďaleko Bostonu objavil veľký biely transparent, ktorý čiernymi písmenami vo­di­čov vyzýval: „Zachráň planétu, zabi sa.“ Bolo to po prvý raz, kedy na seba verejne upozornila novo vzniknutá Cirkev eutanázie. Podivné zoskupenie, ktorého členovia sa vyžívali v najrôznejších provokáciách, malo jediný cieľ: zachrániť ekosystém Zeme tým, že ľuďom zabráni, aby sa ďalej rozmnožovali.

„Plody nie sú ľudia, nie sú to ani kurčatá. Koho to za­u­jí­ma?“ povedala zakladateľka Cirkvi eutanázie Chris Korda na jednej z demonštrácií.

Cirkev eutanázie zriadila i zvláštnu linku, na ktorú si mohli samovrahovia volať pre inštrukcie. Operátor ju však zrušil.

Demonštrácie pred potratovými klinikami niekedy vyzerali skôr ako umelecký happening. Nechýbali provokatívne transparenty a niekoľkometrové makety penisov.

Zakladateľku cirkvi, niekdajšiu programátorku a hu­dob­níč­ku Chris Kordu, inšpiroval sen, v ktorom ju oslovil mimozemšťan nazývaný Bytie. Ufón menom obyvateľov planéty Zem z inej dimenzie Kordu varoval, že ekosystém našej planéty sa rozpadá a politici nám to zatajujú.

„Prečo vám vaši vodcovia klamú? Prečo týmto klamstvám verí toľko z vás?“ opýtalo sa stvorenie Kordy.

Keď sa Korda prebudila, vykrikovala slová, ktoré sa neskôr stali sloganom cirkvi: Zachráň planétu, zabi sa!

So svojím snom sa zverila spolubývajúcemu Robertovi Kimberkovi a ten jej poradil, aby založila vlastnú cirkev.

„S Chrisom sme obedovali, keď sa ma opýtala, čo by mala robiť so zvyškom svojho života. Povedal som jej, že by mala založiť náboženstvo,“ opísal Kimberk.

Boj proti populačnej explózii

Vodkyňu Cirkvi eutanázie desila preľudnenosť Zeme. Sa­ma Korda svoje spoločenstvo označovala za „neziskovú vzdelávaciu inštitúciu venujúcu sa obnoveniu rovnováhy medzi ľuďmi a zvyšnými neľudskými druhmi na Zemi skrz dobrovoľnú redukciu populácie“.

Zjednodušene povedané, cieľom hnutia bolo zastaviť nadchádzajúcu ekologickú katastrofu a prinútiť oby­va­te­ľov Zeme, aby si prestali obstarávať potomkov. Stále narastajúci počet obyvateľov planéty bol podľa cirkvi dlhodobo neudržateľný. Cirkev preto na svojej webovej stránke (ktorá je stále k dispozícii) umiestila počítadlo ukazujúce tempo, ktorým pribúda ľudí.

Provokatívne názory a správanie členov Cirkvi eutanázie podľa mnohých pomohli k tomu, že sa o túto tému začali zaujímať masmédiá.

„Nech už boli ich metódy zložité a morálne sporné, Cirkev eutanázie bola s témou preľudnenia a ľudských dopadov na životné prostredie v 90. tokoch hlasom v pustatine,“ uviedol režisér Stephen Onderick pre server DigBoston.

Cirkev sa podľa neho už vtedy zaoberala témami, s kto­rý­mi sa spoločnosť začína vyrovnávať až teraz.

„Sú príkladom skupiny, ktorá kreatívnou a bizarnou manipuláciou masmédií dokázala popularizovať nie­kto­ré veľmi nepopulárne názory na sexuálne normy, reprodukčné práva a práva zvierat,“ dodal.

Cirkev eutanázie sa vďaka svojím názorom dostala napríklad do populárnej Show Jerryho Springera.

„Ľudská populácia každé štyri dni vzrastie o jeden milión. To je čistý nárast o 95 miliónov ľudí ročne, čo je súčasná populácia Mexika (Mexiko má v súčasnosti už asi 122 miliónov obyvateľov, pozn. red.). Dokonca ani veľké vojny či epidémie týmto tempom rastu neotrasú. A moderné vojny majú navyše obrovské následky pre životné prostredie. Z praktických a morálnych dôvodov preto podporujeme dobrovoľné formy re­duk­cie po­pu­lá­cie,“ hlásala cirkev v 90. rokoch minulého storočia.

Práve slovo „dobrovoľné“ bolo pre cirkev veľmi dôležité. Vraždy a genocídy v záujme záchrany Zeme odmietala. Viac než na zníženie existujúceho počtu obyvateľov Zeme sa preto sústredila na to, aby ich počet už ďalej ne­na­rastal.

Samovražda, potrat, kanibalizmus a sodomia

Hnutie malo jediné prikázanie – „Nerozmnožíš sa!“ – a to muselo byť prísne dodržiavané. K cirkvi sa síce mohli pripojiť i ľudia, ktorí si potomkov v mladíckej ne­roz­váž­nos­ti zadovážili, museli však sľúbiť, že sa toto zlyhanie už nebude opakovať.

Korda v rozhovore pre server VICE News priznala, že niektorí museli cirkev opustiť, pretože prikázanie po­ru­ši­li.

„Došlo k niekoľkým exkomunikáciám a bolo mojou nepríjemnou povinnosťou ich presadiť. Vzhľadom k tomu, že ctíme len jediné prikázanie, máme k zlyhaniu nulovú toleranciu,“ prehlásila.

V boji proti populačnej explózii sa členovia cirkvi mohli oprieť o jeden zo štyroch pilierov cirkvi – samovraždu, potrat, kanibalizmus a sodomiu. Kanibalizmus cirkev odporúčala v prípade ľudí, ktorí trvali na jedení mäsa. Ich obed však už musel byť po smrti, vražda bola ne­prí­pus­tná. Pod pojmom sodomia cirkev chápala všetky sexuálne praktiky, ktoré neviedli k počatiu dieťaťa.

Štyri piliere vyvolali v americkej spoločnosti vlnu kritiky. Cirkev eutanázie totiž na svojej stránke uverejnila od­po­rú­ča­nie, ako efektívne uskutočniť samovraždu, alebo recepty, ako chutne pripraviť ľudské mäso. Dokonca zriadila i zvláštnu telefónnu linku, na ktorú mohli sa­mo­vra­ho­via volať pre inštrukcie (telefónny operátor ju neskôr zrušil).

Sekty, kulty, mesiáši

I v prípade štyroch pilierov bol úplne zásadný princíp dobrovoľnosti.

„Zabijem sa, až sa na to budem cítiť. Samovražda je voliteľná. Možno, že keby ľudia nemali toľko detí, mohli by sme vybudovať súcitnú a udržateľnú budúcnosť, a ja už by som sa nechcel zabiť,“ odpovedali predstavitelia cirkvi na otázku, prečo k samovražde doposiaľ neprikročili.

„Preferujeme metódy, ktoré sú dobrovoľné. Populácia sa zmenší tak či onak. Môžeme nechať veci tak, ako sú, a prírodné živly zredukujú populáciu za nás. Ale bude to bolieť. Alebo môžeme podniknúť dobrovoľné kroky k zmenšeniu populácie skrz štyri piliere našej cirkvi,“ vysvetľovala neskôr Korda.

Demonštrácie pred potratovými klinikami

Transparenty so sloganom „Zachráň planétu, zabi sa“ v polovici 90. rokov zaplavili Boston a jeho okolie. Úderné heslo sa objavovalo na odznakoch, ktoré si vymieňali študenti stredných škôl, i na samolepkách pripevnených potajomky na policajné autá.

V roku 1994 Cirkev eutanázie oficiálne uznal štát De­la­wa­re, o rok neskôr dostala výnimku z platenia daní. Korda začala vydávať magazín Snuff It a svojim priaznivcom rozosielala svoje e-kázania. Predstavitelia cirkvi sa takisto čím ďalej častejšie objavovali na verejnosti. Ich vystúpenia boli značne provokatívne.

Keď sa v Bostone v septembri 1994 oslavoval Svetový deň populácie, hnutie usporiadalo prvý pochod. Korda, ktorá sa v tom čase obliekala ako žena a nechávala sa oslovovať Chrissy alebo Christine, kráčala v jeho čele. V rukách niesla palicu, na ktorú napichla zakrvavenú panenku zmotanú kúskami americkej vlajky. Zvláštna rekvizita mala symbolizovať potrat. Ostatní členovia cirkvi do sprievodu dorazili s obrovskou maketou potratovej pilulky. Nechýbal ani Kordov niekdajší spolubývajúci Robert Kimberk, ktorý si v tom čase nechal hovoriť Pastor Kim.

Podpora potratov sa pre Cirkev eutanázie stala zásadnou úlohou. Od roku 1996 sa jej členovia vydávali k in­ter­rup­čným klinikám a stretávali sa s odporcami potratov, ktorých provokovali drsnými transparentmi: „Plody sú na škrabanie!“ „V depresii? Skúste spermovraždu“ alebo „Má­te materské pudy? Adoptujte!“

Demonštrácie pred potratovými klinikami niekedy vyzerali skôr ako umelecký happening. Nechýbali provokatívne transparenty a niekoľkometrové makety penisov.

Cirkev eutanázie často demonštrovala pred klinikami, kde sa uskutočňovali potraty. Na ich podporu tam ľudia grilovali a jedli „ľudské plody“.

Svoju činnosť považovali za zvláštnu misiu. Niekoľkokrát zamierili i ku klinikám, na ktoré odporcovia potratov v minulosti zaútočili. Špeciálne sa zamerali i na mi­li­tan­tné­ho kresťanského aktivistu Neala Horsleyho, autora we­bo­vej stránky Nüremberg Files (Norimberské dokumenty), kde uverejňoval adresy lekárov uskutočňujúcich potraty. Pokiaľ radikáli niektorého z nich zavraždili, Horsley jeho meno červene preškrtol. (Nebolo ich veľa, ale boli; pozn. red.)

Umelecké zoskupenie?

Stretnutia členov Cirkvi eutanázie skôr pripomínali ume­lec­ké happeningy. K nemocniciam prichádzali vyzbrojení farebnými transparentmi či niekoľkometrovou maketou penisu. Rozšírili fámu, že bostonská spermobanka ob­cho­du­je s embryami, čím vyprovokovali demonštráciu roz­čú­le­ných aktivistov. Pripravili si tak obecenstvo pre svoj ďal­ší kúsok, počas ktorého Korda pred nemocnicou vyliala spermie (nie je isté, či boli pravé).

Dadacirkev?

Domnienky, že Cirkev eutanázie založili recesisti, po­tvr­dzu­je i to, že sa inšpirovali dadaizmom.

„Povedal som jej, že by mala založiť náboženstvo, ale že mám jedinú podmienku. Jedným z jeho prvkov by malo byť dada,“ povedal Kimberk svojej spolubývajúcej Korde.

Dadaizmus bol avantgardný umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia. Je pre neho typický úmyselný nezmysel, totálna anarchia a niekedy až nihilizmus.

Nie je jasné, nakoľko brala cirkev svoje myšlienky vážne. Podľa niektorých to bola skôr skupina bláz­ni­vých umel­cov, ktorí posúvali hranice slobody prejavu.

Po atentáte na newyorské Dvojičky v roku 2001 Korda uverejnila štvorminútové video s názvom Rád sa po­ze­rám, na ktorom sa striedajú zábery rútiacich sa mra­ko­dra­pov, amatérskeho porna a športových súbojov. Korda tým podľa svojich slov vyjadrila svoju „perverznú fas­ci­ná­ciu a sexuálne vzrušenie“ zo sledovania teroristických útokov v televízii. Okrem toho tiež skladala elektronickú hudbu. V textoch jej piesní sa objavovali vety ako: „Krava, kurča, prasa, človek. Aký je tu rozdiel?“

Podobne ironické boli i jej rady venované čitateľom magazínu Snuff It (Oňuchaj to).

„Samozrejme, že sa nemusíte zabiť! Ale pokiaľ naozaj chcete, počkajte, až sa pripojíte k Cirkvi. Takým spô­so­bom sa automaticky stanete svätými, bez dodatočného papierovania. Nezabudnite zanechať odkaz, v ktorom poďakujete alebo obviníte našu Cirkev. A nebojte sa nám odkázať svoj majetok, pokiaľ nejaký máte,“ od­po­rú­ča­la.

„Pre niektorých bola Cirkev eutanázie hrdinskou or­ga­ni­zá­ciou, ktorá upozorňovala na dôležité ekologické otázky, pre iných to bola prepracovaná séria žartov. Niektorí ju však považovali za skutočne nebezpečný kult,“ uviedol režisér Stephen Onderick, ktorý o hnutí pripravuje dokument.

Potenciálna nebezpečnosť Cirkvi eutanázie dokazuje prípad z roku 2003, kedy sa v meste St. Louis v Missouri našla mŕtvola ženy, ktorá spáchala samovraždu. Vedľa nej ležal manuál vytlačený z internetovej stránky cirkvi.

Keď miestna prokuratúra začala prípad vyšetrovať, cirkev zo svojej stránky návod na efektívnu samovraždu urýchlene stiahla. Korda prípad odmietla komentovať.

„Nie som si vedomá žiadnej takej činnosti, ani nemám chuť ju komentovať alebo o nej diskutovať, pokiaľ by teda vôbec existovala,“ vyhlásila.

Koniec cirkvi

Aj keď už Cirkev eutanázie svoju činnosť ukončila, jej zakladatelia v jej myšlienky stále veria. Webová stránka cirkvi je neustále aktualizovaná a Korda sa príležitostne objavuje v masmédiách.

Vlani v jeseni sa režisér Stephen Onderick rozhodol, že o cirkvi natočí dokument, v ktorom zistí, či išlo o skutočné náboženské hnutie alebo umeleckú skupinu. Aby mohol film natočiť, musel najprv vyzbierať takmer 12 000 do­lá­rov na crowdfundingovej platforme Kickstarter. Do­ku­ment by mal byť hotový v auguste toho roku.

---

Autorka: Sabina Netrvalová.

Prameň: Sabina Netrvalová, Zachraň planetu, zabij se. Církev eutanazie bojovala s populační explozí; iDNES.cz, 8. 5. 2016.

Poznámka redakcie Zošitov humanistov: Neviem ani o jednom argumente, ktorý by boj proti populačnej explózii robil cirkvou a výzva k eutanázii tu pôsobí ako žart. Dokumentárny film o vzniku a zániku tzv. „cirkvi“ z nej za­ru­če­ne neurobí objekt záujmu ateistov, hoci si be­rie­me na mušku všetkých 30 000 cirkví, siekt a ná­bo­žen­ských hnutí sveta (podľa niektorých au­to­rov len kresťanských je 30 000). Okrem toho z toho, čo o tomto hnutí viem, mám dojem, že ich cieľom nebolo zabrániť ľuďom, aby sa roz­mno­žo­va­li – ako im v tom vôbec mohli brániť? – ale presvedčiť ich, že pre planétu bude lepšie, ak sa nerozmnožia.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 108 v piatok 13. mája 2016.