Kategórie
Zošity humanistov

Viera vo vieru

Už dávno hľadám odpoveď na túto otázku: Viem, že ne­ve­rím ani v žiadneho boha ani žiadnemu náboženstvu a viem na to uviesť dôvody, ktoré druhá strana môže pri dobrej vôli pochopiť. Dá sa povedať to isté o ľuďoch, ktorí tvrdia, že veria? Položme si otázku, či naozaj mienia to, čo zrejme hovoria.

Christopher Hitchens
Christopher Hitchens.

Nedávne odhalenie, že matka Tereza takmer pol storočia nebola schopná cítiť prítomnosť Krista ani v eucharistii (v hostii z nekvaseného chleba, ktorý kňaz pri jednom z obradov omše premení na telo Kristovo a ktorý veriaci pojedajú, preto aj teofágia – pozn. prekl.), ani v božom uchu, načúvajúcom jej modlitbám, má v tejto súvislosti značný význam. (Pozri recenziu nedávnej knihy Matka Tereza: Príď, buď mojím svetlom v článku Daniela van Biemu „Kríza viery matky Terezy“, Zošity humanistov č. 66, s. 21 – 28.) Ani jej najoddanejší obdivovatelia nevideli v tejto žene v žiadnom zmysle nejakého intelektuála a sama sa zrejme snažila potláčať svoje po­chyb­nos­ti vy­slo­ve­ne tradičným spôsobom, vydávajúc stále extra­va­gan­tnej­šie a dokonca aj masochistické vyznania „viery“. Vi­dím v tom nádherné potvrdenie tézy Daniela Dennetta o „viere vo vieru“ – o čudesnom názore, že hoci viera môže byť nehodnoverná, ba môže byť až smiešna, už jej sa­mot­né vyznávanie robí človeka cnostným.

Matka Tereza
Matka Tereza.

Hoci som ju párkrát opísal ako podvodníčku pre jej pak­to­va­nie s bohatými utláčateľmi chudobných, napríklad s Du­va­lierovou rodinou na Haiti (a Marcosovcami na Filipínach – pozn. prekl.), ako aj pre jej úplatkárske finančné transakcie, teraz váham zaradiť ju do tej istej kategórie ako sú v USA taký Falwell, Haggard, Sharpton alebo Robertson (známi evanjelickí, prípadne evan­je­li­kál­ni biskupi a kazatelia). Títo muži za celý ich život ne­od­vied­li ani jeden skutočný pracovný deň; sú to dokonalí paraziti, ktorí sa každé ráno prebúdzajú do svojho bo­hat­stva a ľahkého života na základe vykorisťovania ľah­ko­ver­ných spoluobčanov. Pre nich je náboženstvo iba obchod, niekedy aj podvod.

Myslím si, že to isté sa dá povedať o nespočetných kňa­zoch, ktorí zneužívali detí. (Prečo vôbec dovoľujeme tento hlúpy zľahčujúci eufemizmus „zneužívanie”, keď ide o viac?) Ich hnusný zločin nie je pretvárka. Žiaden kňaz, ktorý by čo len desať sekúnd veril na boží súd, by ne­mo­hol ohroziť svoju nesmrteľnú dušu takýmto spôsobom; a každý predstavený, ktorý by chránil takého vinníka pred trestom na tomto svete, je samozrejme rovnako vinný zo zatvrdilého a hanebného cynizmu.

Ale podvody a využívanie náboženstvami, ako aj ich nie menej výrazný sklon vyvolávať vojny, dopúšťať hrôzy a utláčať, ani to nie je ešte všetko. Čo povedať o tých, ktorí sa snažia urobiť čokoľvek, čo môžu, aby pomohli iným a vedú počestný život, pripisujúc svoje správanie svojej viere v Pannu, Proroka alebo aj nejakú historku z biblie či iný podobný ľudský výmysel? Pri rozhovoroch s takými ľuďmi sa neprestávam čudovať, či naozaj hovoria, čo si myslia, respektíve či si vážne myslia to, čo hovoria.

Každý humanista chápe, že mesto Kalkata má osoh z prílivu dobrovoľných ošetrovateliek, lekárov, zdra­vot­níc­kych technikov, odborníkov na odpad a iných takýchto pracovníkov, no ničomu neslúžia činnosti jednotlivcov, ktorí považujú chudobu a smrť za sprievodný jav „mys­té­ria“ ukrižovania. V súčasnosti je v meste značný počet ľudí prvej skupiny – sám som s nimi strávil určitý čas, sledujúc napríklad prácu vynikajúceho brazílskeho fotografa Sebastiao Salgadu, dokumentujúceho pre UNICEF hromadnú akciu očkovania proti detskej obrne. Z tajuplných dôvodov však v súvislosti s Kalkatou príde každému na myseľ len jedna žena, ktorá celý svoj život strávila brojením proti kontrole rodičovstva – hlúpou kampaňou, ktorú Bengálsko zaručene nepotrebuje a nesmie si dovoliť.

Nie je mysliteľné, že misionárky(ri) „viery“ považujú predmety svojej dobročinnosti za surovinu – za ľudské subjekty pokusov podľa vlastných predstáv? Vidí sa mi, že čím viac strácala matka Tereza vieru v učenie vlastného náboženstva, tým energickejšie prehlušovala svoje po­chyb­nos­ti vyzývavým križiackym ťažením proti roz­vo­dom, potratom a antikoncepcii medzi „najchudobnejšími z chudobných“; to sa stalo ospravedlnením a pozadím jej snáh. Neznehodnotilo to jej každodennú prácu? Pre ňu bol bezmocný žobrák v prvom rade bezmocný – práve preto bol k dispozícii pre jej vyčerpávajúcu propagandu. Pomoc hladujúcim Bengálčanom je úchvatný program, ale väčšina peňazí, ktoré nazbierali jej „misionárky lásky“, sa použila – ako matka Tereza šťastná pripúšťala – na stavbu kláštorov, zasvätených jej vlastným ambíciám, šíreniu jej extrémneho chápania katolíckych dogiem. Takéto učenie neprispelo ničím pri odstraňovaní chudoby – pri emancipácii žien zo stavu rodiacich strojov, toho najhoršieho, čo ľudstvo kedy vymyslelo.

Inými slovami, „viera“ nie je najjedovatejšia a naj­ne­bez­peč­nej­šia vtedy, keď je falošná, pokrytecká a korupčná, ale keď je pravá. Vtedy jej energia istoty a sebavedomia posilňuje nielen príslušnú cirkev, ale zapôsobí aj na sekularistov – ako o tom svedčí trvalá reputácia matky Terezy. Máme v rukách dôkaz, ako spolu so svojimi spovedníkmi dokázala kvadratúru kruhu. Potlač svoje pochybnosti, premôž svoje zúfalstvo, zdvojnásob svoje úsilie – a urobíme z teba svätca; neskoršie ti potvrdíme, že si aj ako mŕtva vyliečila chorých. (Práve čítam, že mníška Marie Simon Pierrová vyzdravela „z nevyliečiteľnej Parkinsonovej choroby po modlitbách k zomretému pápežovi Jánovi Pavlovi II.“; neznesiteľné bolesti úplne prestali; zázrak bol úradne uznaný a pápež môže byť vyhlásený za v nebi mocného svätého – pozn. prekl.) V tomto bode sa cynická slučka stretne s naivnou a povie sa, že všetko je dovolené, ak to len udržuje pri živote ilúziu. Ohúrení sledujeme duchovenstvo, ktoré ako verbujúci poddôstojník používa na reklamu biednu starú ženu, o ktorej sa vie, že sa jej vlastná viera scvrkla na šupku.


Autor: Christopher Hitchens.

Po knihe Boh nie je veľký (God Is Not Great) vydal Christopher Hitchens v roku 2007 antológiu klasikov humanizmu Kufríkový ateista (The Portable Atheist).

Christopher Hitchens: Boh nie je veľký
Christopher Hitchens: Boh nie je veľký.

Prameň: Christopher Hitchens: Belief in belief, Free Inquiry, 28/1, s. 16, 2008.

Free Inquiry
Free Inquiry.

Preložil Rastislav Škoda.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 69 v nedeľu 2. marca 2008.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *