Až teraz lepšie vnímam, kto je mi priateľom alebo priateľkou. To sú tí, ktorí mi aj v mojej ťažkej situácii pomáhajú prekonať krízu.
Viem, sám som si na vine. Moja ľahkovážnosť. Prisilná dôvera v ľudí, ktorí ma nakoniec sklamali. Doplatil som na veľkú dôveru.
Ale život sa teraz so mnou nemazná. Viete si predstaviť, že mám len jedno teplé jedlo od pondelka do piatka? V sobotu a nedeľu len chlieb s maslom.
Jedlo mám vďaka ústretovosti a dobrej vôli vedúceho reštaurácie. Reštaurácii už dlhujem 2 nezaplatené faktúry.
Na nájomnom za byt meškám takisto.
Z invalidného dôchodku mi máločo ostane, keď zaplatím dlhy.
Je to doslova živorenie.
Najviac dbám na to, aby som nemal nedoplatky za elektrinu a internet, lebo keď ma odpoja, neviem, akým iným spôsobom budem platiť dlžoby.
Ale čo chcem povedať? Mám okolo seba dobrosrdečných ľudí, ktorí mi pomáhajú. Veľmi si to cením. Ani slovami sa to nedá vyjadriť.
Za niekoľko mesiacov som schudol 5 kíl. Poviete si, že tak mi treba, aspoň nebudem tučný. Ale cukrovka mi vystúpila na 25. Zdraví ľudia majú okolo 5 alebo 6. A užívam na cukrovku tri lieky. Nechcem prejsť na inzulín, viem dobre, čo to potom znamená. Môj otec si pichal injekcie s inzulínom, a neraz odpadol. Napokon raz odpadol tak, že zomrel. A mne sa ešte chce žiť. Mám len 59 rokov.
Mám aj vysoký krvný tlak. Priemerne 180 na 120. Ale niekedy asi aj zabudnem zobrať lieky, lebo mám už ťažkosti s pamäťou. Raz som si nameral 220 na 130. Ale nijako vysoký tlak nepociťujem. Keby som si nemeral, ani by som nevedel, že ho mám taký vysoký. Je to tichý zabijak.
Bieda človeka veľa naučí. Vnímam dnes svet inak ako predtým, než som sa dostal do finančných ťažkostí.
Aj som uverejnil výzvu, ale do cieľovej sumy mi ešte chýba 175 €.
Vyrozprával sa: Ján Parada.