Spoznajte príbehy 12 finalistov súťaže a vyberte svojho obľúbenca.
Banská Bystrica – Sú staré, krásne a pre mnohých neodmysliteľná súčasť rodného kraja. Do finále ankety Strom roka 2025 postúpilo dvanásť jedinečných kandidátov z rôznych kútov Slovenska. Každý z nich je viac než len prírodným skvostom – sú to živé symboly našej histórie, komunity a spojenia ľudí s prírodou. O tom, kto získa prestížny titul Strom roka rozhoduje verejnosť v hlasovaní od 1. júla do 30. septembra na www.stromroka.sk.
Súťaž stromov organizuje Nadácia Ekopolis už po 23-krát.
„V ankete nerozhoduje vek, či výzor. My hľadáme príbehy stromov a ľudí, ktorí sú s nimi pevne prepletení. Vypovedajú o historických udalostiach, prvých láskach či smutných osudoch. Vďaka tomu sa dostane pozornosť práve zabudnutým starým, vzácnym, či ohrozeným stromom. Na víťaza čaká odborný posudok, ošetrenie a postup do európskeho finále,“ hovorí Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis.
Anketa už viac ako 20 rokov upozorňuje na význam, hodnotu a krásu stromov a v nemalej miere prispieva k ich odbornému ošetreniu a záchrane.
„Aj tento rok sme do finále vybrali majestátne stromy – staré platany, zabudnutý dub, vŕbu nezvyčajného tvaru, obľúbené lipy, ale máme tam aj zastúpenie netradičného ginka, oskoruše, hrušku s naozaj výnimočnou chuťou plodov a bútľavý buk, ktorý je dnes skutočne v ohrození,“ približuje Hromadová.
Na prvé tri víťazné stromy čaká odmena v podobe dendrologického posudku a odborné ošetrenie v hodnote 400 eur a víťaz automaticky postupuje do finále Európsky strom roka.
Ako hlasovať?
Hlasovanie potrvá od 1. júla do 30. septembra a za svojho favorita je možné zahlasovať štyrmi spôsobmi:
- Hlasovanie na webe: svojho favorita vyberiete v ponuke finalistov na webe www.stromroka.sk, váš hlas bude overený vďaka e-mailu, ktorý pri hlasovaní zadávate.
- Originálny hlasovací lístok: ten nájdete v letnom čísle časopisu Krásy Slovenska, v kníhkupectve Artforum v Bratislave, na verejných podujatiach, či priamo od nominujúceho. Počet vytlačených hlasovacích lístkov je obmedzený.
- Formou SMS správy: a to zaslaním správy vo formáte STROM*XX*kontaktne údaje (kde XX je číslo stromu v rozsahu 1 – 12) na číslo 7773. Ideálne je uviesť meno, priezvisko a e-mailovú adresu.
- Facebook hlasovanie: hlasovať sa dá na sociálnej sieti Facebook Nadácie Ekopolis, vo fotoalbume „Finalisti Strom roka 2025“ pri konkrétnej fotografii obľúbeného stromu.
Aktivity ankety
Poslaním ankety je upozorniť na krásu a hodnotu stromov a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Každoročne sa ako súčasť ankety uskutočňuje aj súťaž pre školy, ktorej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a zvýšiť záujem najmladšej generácie o svoje okolie.
„V rámci ankety spolupracujeme s odborníkmi – arboristami, ktorí neošetria len víťazov. Každý rok vyberáme aj také stromy, ktoré sa do finále nedostali, no pomoc potrebujú,“ dopĺňa Hromadová.
Súčasťou ankety je aj verejná výsadba stromov na jeseň. Na vyžrebovaných hlasujúcich tiež čakajú milé ceny z nadácie a od partnerov ankety.
Hlavným partnerom je Nadácia Slovenskej sporiteľne. Ďalšími partnermi sú ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum a Záhradníctvo ABIES. Patrónom ankety je viac ako 10 rokov známy spevák Peter Lipa.
Príbehy finalistov ankety Strom roka 2025
Platan javorolistý (Platanus acerifolia)
Približný vek: 300 rokov, obvod kmeňa: 509 cm, výška: 29 m
Lokalita: Areál parku materskej školy, Bardoňovo, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj
GPS: 48.11356, 18.42367
Nominoval: Peter Wurczer, starosta obce Bardoňovo
Bardoňovský platan
V tieni majestátneho platana, ktorý zasadil šľachtický rod Ambro pravdepodobne okolo roku 1700, sa písali príbehy nielen jednej rodiny, ale celého kraja. Dnes už ostalo len pár pôvodných stromov, no tento prežil – ako tichý pamätník minulosti je dnes chráneným stromom. Pod jeho košatou korunou rád sedával Antal Ambro de Adamócz, kráľovský miestodržiteľ. Park okolo stromu sa postupne stal obľúbeným miestom stretnutí vplyvných osobností Nitrianskej a Tekovskej župy. V roku 1943 sem dokonca zavítal arcivojvoda Jozef von Habsburg, a o niekoľko desaťročí neskôr, v roku 2019, sa k nemu symbolicky vrátila aj jedna z potomkov rodu Ambro. Od roku 1927 slúži bývalá kúria v parku ako základná a materská škola. Pod vetvami platana tak vyrástli celé generácie detí, ktoré ho s nadšením objímajú – ako by sa stávali súčasťou živej reťaze spájajúcej minulosť s prítomnosťou.
Lipa malolistá (Tilia cordata)
Približný vek: 300 rokov, obvod kmeňa: 330 cm, výška: 17 m
Lokalita: Beckov, Šľachtické sídlo rodu Ambro – nádvorie kúrie, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
GPS: 48.79185, 17.89703
Nominovalo: Trenčianske múzeum v Trenčíne
Beckovská lipa
Nad obcou Beckov sa týči rozľahlý hrad, výhľad naň má vzácna lipa. Stojí na mieste, kde sa môže pýšiť svojou plnou krásou – na nádvorí kúrie, kde sa písala história. Pod ňou sedával na lavičke Ján Ambro, ktorý bol priekopníkom v oblasti pôrodníctva – napísal prvú slovenskú učebnicu pre pôrodné asistentky. A možno práve táto lipa mu dodávala odvahu v ťažkých chvíľach, keď na jedno oko oslepol.
Keď sa do jej listov oprie vánok, pôsobí upokojujúco. Čaj z jej čerstvých kvetov vie pohladiť telo aj myseľ. Táto lipa nemá nepriateľa a je domovom veveričiek a vtáčikov, ktoré tam majú svoje hniezda. Je krásna a košatá po celý rok. Na jar sa prebúdza a na jeseň ukazuje svoju rozvetvenú korunu. Poznala veľa slávnych osobností. Ladislava Medňanského – známeho maliara, Jozefa Miloslava Hurbana, Dionýza Štúra a veľa ďalších, ktorí sú spojení s históriou Beckova. Dodnes jej majestátnosť obdivujú návštevníci hneď, ako vstúpia na nádvorie.
Jabloň planá (Malus sylvestris)
Približný vek: 150 rokov, obvod kmeňa: 242 cm, výška: 8 m
Lokalita: vrch Diel nad obcou Žiar, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
GPS: 49.1297028, 19.6786144
Nominovala: Viera Kacerová
Stará jabloň
Na samom konci poľa, ktoré celé generácie obyvateľov obce starostlivo obrábali, stojí jabloň – nenápadná, no výnimočná. Jej pôvod je zahalený rúškom tajomstva. Možno vyrástla z jadierka, možno ho tam priniesol vták, ako neúmyselný dar z diaľky. V neľahkých podmienkach, vo výške 860 metrov nad morom, vzdoruje jabloň už viac ako 150 rokov vetrom, dažďom, snehovým víchriciam aj páľavám. Z miesta zvaného Diel ticho dohliada na obec pod ňou – ako nemý svedok jej radostí, starostí i zmien. Je to miesto, kde sa zastaví čas. Miesto, kde človek zrazu cíti, že je súčasťou niečoho väčšieho. Príbeh starej jablone z Dielu je tichý, ale silný – rovnako ako samotný strom. „Už môj starý otec si ju pamätal z detstva. A teraz, o celé desaťročia neskôr, chodím k nej ja – hľadať pokoj, silu a spojenie s tým, čo nás presahuje.“
Dub letný (Quercus robur)
Približný vek: 250 rokov, obvod kmeňa: 600 cm, výška: 30 m
Lokalita: osada Cibajky, Klátova Nová Ves, okres Partizánske, Trenčiansky kraj
GPS: 48.534123949839966, 18.325178226786505
Nominoval: Marek Dobias
Dub na pasienku
Hoci sa k tomuto stromu neviaže žiadna známa legenda ani povesť, miestni ľudia ho milujú. A niet sa čomu čudovať – vyrastá uprostred pasienkov ako tichý velikán, o ktorom sa traduje, že má približne 250 rokov. Presný vek určiť nevieme, no jeho rozmery a prítomnosť hovoria jasne: je to svedok čias dávno minulých, strom, ktorý pamätá iný svet. Rastie na urbárskych pasienkoch, ktoré kedysi údajne patrili rodu Stummerovcov. Medzi okolitými dubmi vyniká svojou majestátnosťou – ako kráľ medzi svojimi. Jeho koruna má v priemere viac než 40 metrov, čo z neho robí nielen dominantu krajiny, ale aj symbol pokoja a stability. Mnohí ľudia z obce i okolia sem pravidelne prichádzajú – oddýchnuť si, rozjímať, alebo len tak mlčky pobudnúť v jeho tieni. Pre mnohých je tento strom ako chrám v prírode – miesto, kde človek môže načerpať silu, pokoj a vnútornú rovnováhu.
Platan javorolistý (Platanus hispanica Munchh)
Približný vek: 180 rokov, obvod kmeňa: 910 cm, výška: 32 m
Lokalita: historický park Voderady, okres Trnava, Trnavský kraj
GPS: 48.27802218826623, 17.55464501637113
Nominovala: Goya Vitality
Platan pri jazere
Voderadský kaštieľ bol letným sídlom šľachtického rodu Zičiovcov. V roku 1794 povolal František Zichy mladého záhradníka Bernharda Petriho, aby premenil formálnu francúzsku záhradu na voľnejší anglický krajinársky park. Priviezol stovky drevín, medzi nimi platany, ktoré dodnes tvoria srdce tohto parku. Ich rozložité koruny sa dodnes zrkadlia v hladine jazierka, kde plávajú divé kačky a ryby. Práve pri tomto platane sa v spomienkach miestnych odohrávali prvé lásky, bozky aj detské dobrodružstvá. Kým sa šarvanci pretekali v hode nožom do škvrnitej kôry, iní do nej vyrývali srdcia — spomienky sladké pre ľudí, no bolestivé pre strom. Dnes sa pod jeho konármi odohrávajú svadobné obrady. Platan zostáva tichým svedkom generácií, nositeľom príbehov, ktoré formovali i spájali ľudí. Je to živý pamätník lásky, prírody a času.
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica)
Približný vek: 350 rokov, obvod kmeňa: 410 cm, výška: 22 m
Lokalita: obec Štvrtok časť Sedlišky, okres Trenčín, Trenčiansky kraj
GPS: 48.827406, 17.881861
Nominovala: Gabriela Vojtková, obec Štvrtok
Štvrťanská oskoruša
Pod Štvrťanskou oskorušou rodiny Zbudilovej sa zastavoval a sedával aj známy botanik a významná osobnosť regiónu Jozef Ľudovít Holuby, ktorý ako farár zo Zemianskeho Podhradia spravoval aj viacero fílií, ktoré patrili k jeho farnosti – Bošáca, Trenčianske Bohuslavice, Haluzice a Štvrtok. Zostavoval nové herbáre, preskúmal a opísal niekoľko dosiaľ nepreskúmaných druhov rastlín. Do Štvrtka chodieval na návštevy ku svojim farníkom, cestou sa rád pristavil pod oskorušou, aby si oddýchol či popremýšľal. Oskoruša je pre ľudí zo Štvrtka dodnes dedičstvom, ktoré im zanechali predkovia, symbolom spolupatričnosti a hlbokých koreňov, ktoré držia celé stáročia tento majestátny strom. Veria, že jedna zrelá oskoruška, je lepšia, ako všetky lieky na problémy s trávením. V dobrom roku sa na strome urodí aj tona tohto vzácneho ovocia.
Ginko dvojlaločné (Ginko biloba)
Približný vek: 100 rokov, obvod kmeňa: 404 cm, výška: 25 m
Lokalita: areál pri ZŠ s MŠ Masarykova v Košiciach, okres Košice I., Košický kraj
GPS: 48.827406, 17.881861
Nominovala: ZŠ s MŠ Masarykova
Ginko zo školskej záhrady
Uprostred školského areálu na Masarykovej ulici v Košiciach, v tieni bývalého kaštieľa rodu Klobušických, rastie strom, ktorý púta pozornosť nielen svojou krásou, ale aj výnimočnou históriou. Ginko biloba – živá fosília, ktorá prežila milióny rokov takmer bez zmeny – je dnes chráneným stromom a tichým spoločníkom každodenného školského života. Každé ráno víta žiakov vejárovitými listami, v lete ponúka tieň a na jeseň žiari zlatou farbou. Tento viac ako storočný jedinec je symbolom múdrosti, odolnosti a spojenia človeka s prírodou. V areáli školy rástol pôvodne ako súčasť historického parku, ktorý kedysi zdobili aj ďalšie vzácne druhy ako topoľ biely. Vďaka podpore je dnes o strom postarané. Ginko je dnes miestom oddychu, zamyslenia a každodennej inšpirácie – je srdcom školskej záhrady.
Buk lesný (Fagus sylvatica)
Približný vek: 200 rokov, obvod kmeňa: 536 cm, výška: 16 m
Lokalita: Čechánky – časť obce Látky, okres Detva, Banskobystrický kraj
GPS: 48.53858, 19.60996
Nominovala: Združenie Čechánky, o.z.
Bútľavý buk
Buk bol iste svedkom mnohých príbehov, no ten najdôležitejší sa odohráva práve teraz. Na Podpoľaní, pri ceste od osady Čechánky k vrchu Táňovo stojí buk, ktorého prítomnosť neprehliadnete. Jeho kmeň je dutý tak, že sa doň pohodlne zmestí človek či pár detí. Rastie v malebnom prostredí – v kraji pasienkov, kde dni vítajú stáda oviec a kráv, kde je osídlenie romanticky rozptýlené a kde vietor nesie krajinou omamnú vôňu materinej dúšky a pokosenej trávy. Tento buk tu stojí už desaťročia. Objavuje sa na vojenských mapách z 50. rokov a dodnes je živou súčasťou krajiny. Obdivujú ho turisti, cyklisti aj miestni – každý kto ide okolo sa pri ňom zastaví, oddýchne si, odfotí sa. Vidno od neho masív Poľany a na opačnej strane sa otvára výhľad cez Lučenec až hlboko do Maďarska – na ten možno hľadieť priamo z dutiny.
Nedávno však do tejto pokojnej krajiny vstúpil tieň – návrh na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. Hoci zatiaľ existuje len na papieri, vyvoláva obavy o osud krajiny, ktorá má svoju rovnováhu. Ak projekt bude realizovaný, zmiznú ovčie stáda. Prašnosť výstavby na dlhé roky zamedzí výhľadom. Zmizne pokoj aj čistý vzduch. A zmiznú aj ľudia, vďaka ktorým je tento unikátny fragment tradičnej krajiny stále živý. Tento buk je pamätníkom tradičného pastierskeho kraja, živým orientačným bodom a miestom, kde sa stretávajú cesty ľudí aj ich príbehov. Momentálne je však symbolom toho, že aj ťažké skúšky sa dajú zvládnuť – a že má zmysel to nevzdávať.
Vŕba trojtyčinková (Salix triandra)
Približný vek: 80 rokov, obvod kmeňa: 380 cm, výška: 12 m
Lokalita: vstup na kúpalisko v Cíferi – Páci, okres Trnava, Trnavský kraj
GPS: 48.53858, 19.60996
Nominovala: Obec Cífer
Mlynárska vŕba
V Cíferi – Páci stojí mlyn. Zakreslený je už v mape prvého vojenského mapovania z roku 1783. Mlyn si bral vodu z potoka Gidra a sústavou náhona a rôznych kanálov zavlažoval okolité územie. Vďaka tomu tu rástol kus lužného lesa a šťavnaté mokré lúky. Táto vŕba vyrástla v takejto krajine. Mlyn minulý režim odsúdil na zánik, spustol a kanály postupne zanikli. Krajina stratila vodu. Zostal len potok, brehové porasty, kúsky lesa a lúk. V susedstve vzniklo kúpalisko a reštaurácia.
Len celkom nedávno starý mlyn doslova vstal z mŕtvych vďaka cezhraničnému projektu a stal sa súčasťou Archeoparku Cífer-Pác. A stará mlynárska vŕba sa spolu so sestrou stala súčasťou malého útulného námestia pred ním. Hoci je celá bútľavá a v takomto stave je už dlhé roky, stále stojí, stále rastie, stále má zelenú korunu, stále chce žiť. A je doslova umeleckým dielom prírody.
Lipa malolistá (Tilia cordata)
Približný vek: 85 rokov, obvod kmeňa: 210 cm, výška: 21 m
Lokalita: Pri kríži pod Dielami – obec Oslany, okres Prievidza, Trenčiansky kraj
GPS: 48.53858, 19.60996
Nominovala: Obec Oslany
Lipa pri kríži
Na okraji obce Oslany, pod lesíkom „Pri Kríži“ už viac ako 85 rokov stojí stará lipa a pozerá sa na široké okolie. Vysadil ju miestny občan okolo roku 1940, ktorý v blízkosti vlastnil pozemok a udržiaval kríž. Hovorí sa, že strom má pamäť dlhšiu než väčšina ľudí, a že ak sa k nej posadíte potichu, začne vám šepkať príbehy dávnych čias. Lipa, mohutná a rozvetvená, drží korene hlboko v zemi. Pri nej dnes stojí jednoduchá drevená lavička – ošúchaná, ale pevná. Vraj každé ráno pod lipou sedával starček. S klobúkom na hlave, palicou opretou o lavičku, díval sa do diaľky, ako keby niekoho čakal. Niekedy sa len usmieval, inokedy si potichu pohmkával staré pesničky. Ľudia vravia, že sa rozprával so stromom, a zveroval mu svoje spomienky a tajomstvá. Miesto pod lipou, alebo miestni by vám povedali miesto „Pri Kríži pod Dielami“ je významným orientačným bodom pre občanov obce Oslany. V minulosti sa na lúke konali kultúrne podujatia a sväté omše. Komunita miestnych obyvateľov miesto využíva na oddych a odpočinok pri prechádzkach a turistike. Lavička osadená v blízkosti slúži najmä starším občanom na relax s krásnym výhľadom na obec a blízke okolie. Možno, keď si raz sadnete na tú lavičku aj vy, lipa vám pošepká vlastný príbeh. Alebo vás nechá rozpovedať ten váš.
Hruška domáca (Pyrus communis)
Približný vek: 150 rokov, obvod kmeňa: 280 cm, výška: 12 m
Lokalita: Lipovec, okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj
GPS: 48.5443447 20.0596459
Nominovala: Veronika Rízová
Zabudnutá hruška
Blízko obce Lipovec rastie nezvyčajná hruška, ktorá si už na prvý pohľad získa pozornosť svojou netypickou, takmer bonsajovou korunou. Nie je to však dielo záhradníka – tvar stromu vytvarovala sama príroda. Rokmi bohatých úrod sa jej vetvy ohýbali a skrúcali pod váhou plodov, až vznikla jedinečná, plastická silueta. Jej hrušky sú skutočnou raritou – sladké, s príchuťou pripomínajúcou punč alebo rum. Odborníci sa márne snažia zaradiť ich k známej odrode, no táto hruška si zatiaľ uchováva svoje tajomstvo. Neďaleko nej stoja dve mohutné hrušky odrody „Sterkmanova“, ktoré spolu s ňou tvoria živú spomienku na tradíciu ovocinárstva v Lipovci. Táto hruška nie je len stromom – je to prírodné umelecké dielo, voňavý poklad a svedectvo o tom, že aj v tichu sadu môže rásť niečo výnimočné.
Lipa malolistá (Tilia cordata)
Približný vek: 400 rokov, obvod kmeňa: 565 cm, výška: 20 m
Lokalita: zrúcanina Monastyra – Krásny Brod, okres Medzilaborce, Prešovský kraj
GPS: 49.22568, 21.89555
Nominoval: Baluďanského rozvojový inštitút n.o.
Lipa pri Monastyre
Podľa legendy sa po vyhnaní z Veľkej Moravy žiaci svätého Metoda rozptýlili po rôznych krajoch. Jedna z týchto skupín prišla do Krásneho Brodu, kde našla útočisko pre pokoj a rozjímanie. Na tomto mieste zasadili niekoľko líp ako symbol nového začiatku a nádeje, pripomínajúci ich poslanie. Časom sa na tomto mieste vybudoval monastyr, ktorý sa na stáročia stal centrom duchovného a vzdelanostného života v regióne. V roku 1603 však došlo k nešťastnej udalosti. Gróf Valentín Drugeth, rozhnevaný po páde z koňa neďaleko kláštora, v hneve nariadil nielen zbúrať monastyr, ale aj vyrúbať všetky staré lipy, ktoré pri ňom rástli. Drevorubači s námahou pílili pevné kmene stromov, pričom si zlomili nejeden nástroj. Napokon sa im podarilo lipy zrúbať. Osud to však zariadil inak. Na ich mieste vyrástol nový, silný strom – tá istá lipa, ktorá tam stojí dodnes, akoby vzdorovala zlosti a pomste. Neskôr prežila aj ničenie počas stavovského povstania Františka II. Rákoczyho v rokoch 1703 až 1711. A hoci bola svedkom tragédie monastyra, ktorý bol zničený ostreľovaním z kanónov počas prechodu frontu v roku 1915, sama zostala stáť. Stala sa tak tichým pamätníkom stáročí, symbolom vytrvalosti a nezdolnosti ducha miesta.
Autor: Ekopolis.