Nepočuje… a ani nikdy nebude.
Milí priatelia,
volám sa Elias a mám štyri roky. Od narodenia nepočujem. Svet okolo mňa je tichý, ale ja ho aj tak vnímam – cez pohľady, dotyky a úsmevy mojej mamy Liliany a ocka Ondreja.
Mama má len 22 rokov. Keď som bol ešte maličký, často so mnou chodila k lekárom. Nechápal som, prečo nás niekedy nechceli pustiť dnu. Mama hovorí, že to bolo kvôli farbe našej pleti. Ale nikdy sa nevzdala. Našla nemocnicu v Bratislave, kde nás prijali. Tam sa dozvedela, že mám zriedkavú chorobu, ktorú sa nedá liečiť. Nepočujem… a ani nikdy nebudem.
Potom sme sa presťahovali do Bratislavy, do krízového centra. Tam bývam s mamou a mojou malou sestričkou Rachel. Ocko nemohol byť s nami, tak spával pred centrom na ulici. Aj keď nepočujem jeho hlas, viem, že je pre mňa vždy tu.
Liliana oslovila Úsmev ako dar, v tom čase vďaka vašej podpore prebiehala rekonštrukcia kancelárskych priestorov na bytové jednotky a mohli sme tak celej rodine ponúknuť bývanie.
Odvtedy sa situácia zlepšila. Ondrej nastupuje na vodičský kurz, na ktorý si sami našetrili, aby mohol získať lepšie platenú prácu a zabezpečiť rodine lepší život.
Rodina má však stále jeden veľký sen. Elias sa v škôlke pomaličky učí posunkovú reč. Je veľmi veselý a komunikatívny chlapec, ale keď príde domov, nikto mu nerozumie. Rodičia ani naši pracovníci v centre posunkovú reč neovládajú. Chceme rodičom zaplatiť kurz, vďaka ktorému budú môcť so svojím synčekom komunikovať. Rozprávať sa s ním. Smiať sa. Byť mu bližšie.
Toto je jedna z rodín, pre ktorú organizujeme zbierku Deň Úsmevu. Prispejte aj vy – aj malá pomoc môže priniesť veľkú zmenu.
Chcem prispieť
Ďakujeme, že pomáhate!
S priateľským pozdravom
Štefan Adamjak
výkonný riaditeľ
Úsmev ako dar
Našu pomoc rodinám a aktivity môžete sledovať aj na sociálnych sieťach.