Boli objavené už v rokoch 1915 – 1917, ktoré sa špecializujú na infikovanie a ničenie baktérií.
Skladajú sa z genetického materiálu (DNA alebo RNA) obaleného v proteínovom obale, sa rozmnožujú výlučne vnútri hostiteľskej bakteriálnej bunky. Hoci každý typ bakteriofágu má relatívnu špecifickosť voči určitým druhom baktérií, táto selektivita nie je absolútna a jeden fág môže infikovať viacero príbuzných bakteriálnych kmeňov. V súčasnosti sa bakteriofágy intenzívne skúmajú ako sľubná alternatíva k tradičným antibiotikám, najmä v boji proti multirezistentným bakteriálnym infekciám.
Bakteriofágy sú najhojnejšími biologickými entitami na Zemi – v jednej lyžici morskej vody sa nachádza viac bakteriofágov než ľudí na celej planéte! Tieto mikroskopické „vírusové roboty“ každú sekundu zabijú približne 40 % všetkých oceánskych baktérií, čím zásadne ovplyvňujú globálne biogeochemické cykly a udržiavajú rovnováhu v mikrobiálnych ekosystémoch.
Pozoruhodné je, že počas procesu lýzy (rozloženia) bakteriálnej bunky uvoľňujú obrovské množstvo organických látok do okolitého prostredia, čím „kŕmia“ iné mikroorganizmy. Bez bakteriofágov by oceány boli doslova „zadusené“ baktériami a celý planetárny systém by sa zrútil. Paradoxne, tieto najmenšie „zabijaky“ v prírode sú kľúčové pre udržanie života na Zemi.
Autor: MUDr. Juraj Šaling.