Tri (4?) generácie na pracovisku – zdroj problémov alebo pozitív?
Počas tohto desaťročia veľmi výrazne zamestnávatelia vo všetkých sektoroch hospodárstva riešia generačný mix a nedostatok pracovnej sily. Stále častejšie vnímajú medzigeneračné problémy, ktoré majú vplyv na pracovný výkon, atmosféru na pracovisku, aj fluktuáciu zamestnancov, bez toho, aby si uvedomovali, že príčinou problémov je práve správne nastavenie komunikácie, pohľad na riadenie zamestnancov, ich výber na danú pozíciu bez ohľadu na vek.
Podľa klasického delenia máme predproduktívnu generáciu (deti a mládež), produktívnu (mladí zamestnanci, stredná generácia, na ktorú je najväčší tlak, a starší zamestnanci) a poproduktívnu (seniori).
Na pracoviskách sa stretávajú tri generácie v produktívnom veku – mladí zamestnanci (po škole, do 30 r.), stredná generácia (tzv. „husákove deti“ alebo aj „sendvičová“) a starší zamestnanci nad 55 rokov. Ďalšia skupina – štvrtá? – sú pracujúci seniori, ktorých stále pribúda a bude pribúdať.
Najstaršia generácia študovala a prvé pracovné návyky získavala ešte za socializmu, najmladšia si nevie predstaviť život bez internetu, mobilu, home office…
„Je na manažmentoch organizácií ako nastavia komunikáciu, pravidlá organizácie (firemnú kultúru) pre rôzne vekové kategórie zamestnancov, ako majú pristupovať k plánovaniu, náboru, získavaniu informácií, využívaniu technológií, k prítomnosti na pracovisku, pretože je väčšina profesií, kde treba byť fyzicky. Je potrebné si uvedomiť, že nie všetko sa odohráva v offise, ale v tvrdej realite – výrobe, škole, nemocnici, farme, doprave… Najstarší často nemajú pochopenie pre všadeprítomné technológie, rýchle zmeny, najmladší zas na požiadavky nadčasov a prítomnosti na pracovisku. Spôsobuje to mnoho napätia,“ konštatuje Ilona Hegerová, riaditeľka SAAM.
„Tieto konflikty sa neraz končia odchodom mladých ale hlavne starších z pracoviska, za ktorých nie je náhrada. Okrem toho, odnášajú so sebou cenné skúsenosti. Je to predovšetkým o riadení zamestnancov a nastavení pravidiel, spokojný zamestnanec = lojálny zamestnanec,“ dodáva Ilona Hegerová.
Podľa údajov demografov a špecialistov na ľudské zdroje máme dlhodobé dáta z viacerých európskych zdrojov, predovšetkým z Fínska – Fínskeho inštitútu zdravia (FIOH) – priekopníka stratégie age managementu (80. roky 20. storočia) vo svete. Rozličné východiská a prostredie, z ktorých vyšli pracujúce generácie zamestnancov, prinášajú mnoho výhod. Spôsobov, ako s nimi pracovať, je niekoľko. Zmysel dávajú rozdelené aj kombinované tímy, kde sa dôraz kladie na pracovnú úlohu a nie spôsob, akým k jej plneniu jednotlivci pristupujú. Nastavenie rovnakých podmienok pre všetkých nie je nevyhnutné.
„Ak je toto otvorene komunikované a všetci poznajú pravidlá hry, možno tak predísť zbytočným (aj generačným) konfliktom,“ konštatuje Ilona Hegerová, riaditeľka SAAM.
Pracovná schopnosť zamestnanca sa vekom znižuje, ale dá sa merať, teda aj riadiť. Ovplyvňuje výkon zamestnanca v procese starnutia na pracovisku – prosperitu organizácie. Ak sa organizácie nebudú starať o svojich zamestnancov, neplánujú, čo s nimi bude o 5 – 10 rokov, nemajú možnosť prežiť. Technológie pomôžu, ale bez ľudí to aj tak nepôjde.
Téma bude prezentovaná aj na konferencii Age Management SALON 10. apríla 2025, Hotel Sorea Regia.
Program Salon 2025.
Slovenská asociácia age managementu, o.z. (SAAM) je nezávislé, apolitické združenie, ktorého priority sú:
- Zmena pohľadu na vek v pracovnom živote zamestnanca
- Podpora rovnosti príležitostí a kariérneho rozvoja podľa veku
- Riešenia pre dlhodobú pracovnú schopnosť
- Prepájanie našich expertov s organizáciami a dobrou praxou
- Prehlbovanie znalostí a získavanie nových kompetencií
Infolinka: 0907 133 500.
Autorka: PaedDr. Ilona Hegerová, riaditeľka SAAM, predsedkyňa AM.sk.