Slovensko a „lekárenské púšte“.
Aj slovenský lekárenský trh prešiel v ostatných rokoch zásadnými zmenami, hoci k liberalizácii predaja OTC (predaj liekov bez lekárskeho predpisu) ako v Česku neprišlo. Počet verejných lekární za posledných 15 rokov narástol asi o 50 % na úroveň cez 1 800 lekární, čo je po prepočte na obyvateľa zhruba o 30 % viac, ako v Česku. Podľa údajov Eurostatu ide v Európe o priemernú až mierne nadpriemernú hodnotu.
Už pomerne dávno vznikli lekárenské siete, v ktorých je asi štvrtina všetkých slovenských lekární. Väčšina zvyšných nezávislých lekární je zapojená do virtuálnych sietí, ktoré sú vytvorené distribútormi liekov. Štandardom na OTC trhu sú aj privátne značky liekov, ktoré niektoré siete nakupujú priamo od výrobcov. Rovnako sa bežnými stali vernostné systémy pre zákazníkov a online predaj. Distribúcia ku koncovému zákazníkovi dnes zahŕňa nielen priamy predaj, ale aj dopravu cez balíkové boxy, výdajné miesta, či kuriérov. V prípade kuriérov je v niektorých mestách možné využiť aj medzinárodnú aplikáciu Wolt.
Okrem rozšírenia palety produktov prišlo aj rozšíreniu ponúkaných služieb. Dnes už pomerne bežnou službou najmä sieťových lekární je vyšetrenie CRP, glykovaného hemoglobínu, hladiny cholesterolu a ďalšie. Poslednou novinkou je vznik prvej veľkoplošnej lekárne.
No slovenskom lekárenskom trhu panuje vysoká konkurencia. Tá rovnako ako v iných odvetviach prináša zákazníkom lepšie ceny, kvalitu služieb a inovácie. No konkurencia prirodzene vyvoláva tlak na poskytovateľov týchto služieb – lekárne.
Pri pohľade na celkovú situáciu zatiaľ nie je dôvod k obavám. Počet lekární na Slovensku za ostatné roky významne narástol a ani prípadná konsolidácia ich počtu by nijak neovplyvnila makro pohľad na dostupnosť lekárenských služieb. Liberalizácia predaja OTC, opäť aj vzhľadom k situácii v Česku, nemá potenciál zásadnejšie zmeniť finančný obraz v sektore. Predaj OTC mimo lekárne plní doplnkovú funkciu a zákazníci po ňom siahajú väčšinou len v akútnych situáciách, kedy nemajú dostupnú lekáreň.
Lekárenské púšte? Príklad Banskobystrického kraja
Preskúmajme kľúčovú tému – vznik „lekárenských púští“. Teda mikroregiónov, ktoré nemajú dostupnú lekárenskú starostlivosť. Ako ukazujeme nižšie, drvivá väčšina lekární v malých obciach sú nezávislé lekárne. Vzhľadom k meniacemu sa trhu a zmene spotrebiteľského správania, kedy sa nákupy koncentrujú do miest a obchodných stredísk, sa dá predpokladať úbytok lekární v menších obciach.
Na detailnejšie zmapovanie situácie nezávislých lekární v menších obciach sme si vybrali Banskobystrický kraj pre jeho členitý geografický charakter a vysoký počet obcí. Zamerali sme sa na lekárne v obciach s menej ako 5 000 obyvateľmi. Takýchto obcí je v kraji 496. Nachádzalo sa v nich 58 lekární, z toho 56 nezávislých (mohli však byť súčasťou virtuálnych sietí). V dvoch prípadoch boli v obci až dve lekárne, išlo teda o súbor 56 obcí s aspoň jednou dostupnou lekárňou. Desať obcí z 56 bolo v bezprostrednej blízkosti (do 5 kilometrov) mesta. Konštatujeme teda, že zhruba 10 % obcí pod 5 000 obyvateľov v Banskobystrickom kraji má priamo v obci dostupnú lekáreň, pričom drvivá väčšina z nich je nezávislých.
V 16 prípadoch išlo o dvojičky lekární s jedným majiteľom (väčšinou išlo o kombináciu lekárne v meste a pobočky tejto lekárne v menšej obci), čo treba brať do úvahy pri posudzovaní finančných výsledkov. Pri 15 nezávislých lekárňach sa jednalo o prevádzkovanie fyzickou osobou, takže k nim neboli dostupné účtovné závierky a ich výsledky v nasledovnom grafe zahrnuté nie sú.
Ziskovosť (podiel zisku na tržbách) vzorky 39 [1] lekární dosahuje priemernú hodnotu 1,6%, pričom 9 lekární bolo v roku 2023 v strate, 13 mierne nad nulou a 17 lekární malo ziskovosť nad 2,5 %.
Celkový počet všetkých lekárni v Banskobystrickom kraji sa medzi rokmi 2016 – 2022 znížil z 212 na 207, teda o 2 %, ide však skôr o bežný výkyv, nie trend. Celkovo v tomto období v kraji ukončilo činnosť 97 lekární. Z toho 27 lekární bolo v obciach pod 5 000 obyvateľov, no len pri 7 po zániku nevznikla/neostala v obci iná lekáreň. Z menších obcí v kraji tak za 6 rokov prišlo 7 obcí o lekáreň, v 56 obciach ostala lekáreň prítomná.
Existuje priestor na oveľa komplexnejšiu analýzu priestorového rozloženia lekární, ich vzniku a zániku v dlhšom časovom horizonte (15 – 20 rokov), či ich hospodárenia. Prvým krokom by však malo byť zadefinovanie samotného problému v merateľných pojmoch. Spojenie „lekárenská púšť“ je síce chytľavé, ale s veľmi nejasným obsahom.
Jeden (pseudo)problém, viacero riešení
Geografická dostupnosť lekárenskej starostlivosti je faktor, ktorý ovplyvňuje celkovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti v krajine. Zmeny ktoré sa za posledné roky dejú sú však skôr pozvoľné a sú dôsledkom vývoja nielen celého sektora, ale aj jeho zákazníkov. Zvýšila sa mobilita ľudí a rozšírili sa distribučné kanále. Prípadná liberalizácia OCT trhu, ktorej sme sa venovali v predošlých dvoch častiach, by na dynamiku trhu mala skôr nepatrný dopad.
Ak ale pripustíme možný problém s dostupnosťou lekárenskej starostlivosti v budúcnosti, je možné naň hľadať viacero odpovedí. Prvá odpoveď je regulačná a spočíva v zmene odmeňovania lekární za existujúce služby. Marže lekární pri liekoch uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia sú regulované štátom a ich zvýšenie je jednoduchou možnosťou, ako zvýšiť rentabilitu lekární aj v odľahlejších miestach. Rovnako tak taxa laborum, teda platba za prípravu lieku lekárnikom.
Nevýhodou takéhoto riešenia sú zvýšené finančné nároky na systém zdravotného poistenia v časoch, kedy verejné financie pracujú s konštantným hlbokým deficitom. Takáto zmena by mala byť odôvodnená konkrétnou a kvantifikovanou potrebou na vyššiu dostupnosť lekární. Momentálne zhruba 27 % obyvateľov nemá v mieste bydliska lekáreň. Je to veľa, alebo málo? Aké reálne problémy to spôsobuje? Niečo ako „minimálnu lekárenskú sieť“ je momentálne ťažké si predstaviť a vytvorenie takéhoto konceptu by pravdepodobne prinieslo viac problémov, ako úžitku.
Druhá odpoveď je technologická. Zabezpečiť dostupnosť lekárenskej starostlivosti je možné nielen klasickou kamennou prevádzkou, ale aj kombináciou liekových boxov, kuriérov a telefarmácie. Dôležitou regulačnou podmienkou je však uvoľnenie možnosti zasielania aj liekov na predpis. V krajinách západnej Európe je doručovanie liekov na základe e-receptu bežnou praktikou. V Nemecku si dokonca môžu pacienti nechať doručovať lieky na predpis už od roku 2004. Tento systém sa nazýva „Liefergesetz“ a umožňuje doručovanie liekov priamo do domu alebo na pracovisko pacienta a celý proces je regulovaný zákonom, ktorý stanovuje pravidlá ich doručovania, aby nebola ohrozená bezpečnosť pacientov.
Český prípad ukazuje, že čiastočnou reakciou na problém lekárenských púští je aj samotná liberalizácia trhu s OCT. Tie sú obyvateľom dostupné aj v potravinách COOP, či vďaka spolupráci obce a Českej pošty aj na poštách, dokonca po dohode aj mimo otváracích hodín.
Tretia odpoveď spočíva v zmene kompetencií samotných lekární. Problém dostupnosti zdravotnej starostlivosti v odľahlejších obciach nespočíva len v dostupnosti lekární, ale aj lekárskych ambulancií. Na Slovensku tento problém prehlbuje nielen veľmi nízka miera urbanizácie (jedna z najnižších v Európe), ale aj geografická členitosť a dopravná infraštruktúra. Lekárne predstavujú príležitosť, ako časť služieb ponúkaných lekárskymi ambulanciami udržať v obciach. Zároveň je to pre lekárne príležitosť, ako diverzifikovať svoje príjmy.
[1] Zo súboru 56 lekární je odčítaných 15 prevádzkovaných SZČO a v prípade 4 obcí ide o dve „dvojičky“ lekární (t. j. spolu 2 právne subjekty), výsledný počet právnych subjektov v súbore je preto 39.
Článok vychádza z publikácie INESS: Bližšie k zákazníkom – lekárne a maloobchod.
Pozri: Ozdravme (11. 12. 2024).
OTC (Over-The-Counter) trh nie je centralizovaný ani regulovaný, regulované sú iba inštitúcie, ktoré na tomto trhu pôsobia, ale to vždy podľa legislatívy krajiny, v ktorej pôsobia. Keďže ide o neregulovaný trh, jednotlivé obchody a ich podmienky sú dohodnuté priamo medzi účastníkmi.
Autor: Martin Vlachynský, INESS.