Navrhujeme transparentnejší výber šéfa ochrankárov.
Tlačová správa strany Sloboda a Solidarita (SaS) k tzv. Lex atentát.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) opakovane odsúdila atentát na premiéra Roberta Fica, pričom ho nijakým spôsobom nezneužívala ako politickú tému. Dokonca predstavila v záujme celospoločenského zmieru tri predpoklady, ktoré pomôžu situáciu na Slovensku upokojiť. Koalícia aktuálne pripravuje tzv. Lex atentát, ktorý si však podľa SaS vyžaduje konsenzus naprieč politickým spektrom. Preto prichádza s návrhom, ktorý by mal tento legislatívny balíček obsahovať, a tým je zmena voľby riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov.
SaS navrhovala v rámci troch predpokladov na celospoločenský zmier zastavenie nenávistných útokov, zaručenie slobody slova a ochrany masmédií pred politickými tlakmi a zriadenie vyšetrovacej komisie s koalíciou aj opozíciou. Takto by sa predišlo rôznym manipuláciám a konšpiráciám o tom, čo sa udialo.
„Naším cieľom bolo podniknúť kroky, aby bol atentát preskúmaný aj s dohľadom našich zahraničných partnerov a aby nedochádzalo k jeho zneužitiu politickými silami. My sme sa pritom k žiadnym lacným populistickým gestám neuchýlili,“ povedal predseda SaS Branislav Gröhling.
Ako však povedal, politickú zodpovednosť by mal vyvodiť riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Pavol Krejčí, ktorý bol v minulosti funkcionárom strany HLAS – SD a kandidoval za ňu aj do národnej rady.
„Preto v rámci Lex atentát navrhujeme zmeny pri voľbe riaditeľa ochrankárov, ktorý by mal byť verejne vypočutý na úrovni brannobezpečnostného výboru. Minimálne sa tak zabezpečí, že nový riaditeľ nielen predstaví svoju víziu a ciele, ako zlepšiť ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ale tiež verejnosť uvidí, či ide o skúseného odborníka alebo len o človeka, ktorý dostal funkciu za odmenu,“ vysvetlil Branislav Gröhling s tým, že ak takýto návrh nepredloží vláda v danom balíku, spravíme tak v parlamente my.
„Ide nám o to, aby sa podobný atentát už nezopakoval, ako aj o to, aby aj zahraničné delegácie, ktoré k nám prídu na oficiálnu návštevu, mali dôveru v zabezpečenie ich ochrany,“ dodal.
Priebeh atentátu a správanie sa ochrankárov vyvoláva podľa poslanca NR SR za SaS Juraja Krúpu viacero otáznikov.
„Považujem za dôležité, aj po rôznych názoroch na výkon ochrankárov počas atentátu, aby sme mali prehľad o tom, v akom stave sa úrad nachádza, keďže nemá na starosti len ústavných činiteľov, ale aj diplomatické misie,“ povedal Juraj Krúpa.
Je podľa neho správne, aby mal brannobezpečnostný výbor možnosť budúceho riaditeľa vypočuť a podrobiť ho výsluchu poslancami aj verejnosťou tak, ako to bolo v prípade policajného prezidenta či riaditeľa inšpekcie ministerstva vnútra.
„Aby sme poznali jeho minulosť, zámery, víziu a nezažívali to, že budú funkcie ponúkané straníckym príslušníkom,“ doplnil.
O avizovanom Lex atentát nemá SaS zatiaľ žiadne konkrétne informácie, aj keď sa poslanci na mimoriadnom výbore zhodli, že o ňom budú diskutovať predtým, ako bude predložený do parlamentu. No to sa podľa Juraja Krúpu nestane, keďže minister Šutaj Eštok už avizoval, že diskusia k návrhu bude prebiehať až v pléne.
„Je dôležité, aby sme sa na tom vedeli zhodnúť naprieč politickým spektrom, lebo aj toto je hľadanie zmieru. Návrh nesmie byť zneužitý na politické účely a na obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Máme totiž obavy, že príde k posilneniu inštitúcií na úkor slobôd,“ povedal Juraj Krúpa.
Jedným z predpokladov, ktoré SaS na dosiahnutie spoločenského zmieru navrhovala, bolo zriadenie vyšetrovacej komisie k atentátu. Takáto komisia pritom už na Slovensku zriadená bola, a to po úmrtí Milana Lučanského. Zriadila ju vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, jej členmi boli predstavitelia každej strany v národnej rade, aj všetkých opozičných, prizvaní boli aj odborníci zo zahraničia.
„Komisia mala k dispozícii všetko, čo malo k dispozícii ministerstvo spravodlivosti a mohla sa zaoberať čímkoľvek, čo považovali jej členovia pre vyšetrenie za dôležité. Na základe toho urobila v krátkom čase závery,“ vysvetlila podpredsedníčka SaS a poslankyňa NR SR Mária Kolíková a dodala, že je dôležité, aby bol minister Šutaj Eštok aktívny a zapojil do vyšetrovania aj opozíciu.
Mária Kolíková zároveň považuje za dôležité, aby bol vymenený šéf štátnych ochrankárov. Upozornila na to, že po smrti Milana Lučanského odstúpil šéf väzenstva, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že bude zasahovať do prešetrovania udalosti. Komisia môže byť podľa nej vytvorená buď pri ministerstve vnútra alebo na pôde parlamentu, čo umožňuje rokovací poriadok.
„Je dôležité vedieť, či sú ústavní činitelia dobre chránení a či bolo urobené všetko pre to, aby sa nič podobné už nikdy nestalo,“ dodala Mária Kolíková.
Celú tlačovú besedu SaS nájdete na Facebooku.
Plus reakcia predsedu SaS na názor Roberta Kaliňáka, že by mal byť predsedom NR SR Andrej Danko.
Autor: Ondrej Šprlák, hovorca SaS.