„Môžeme ale rebelovať,“ hovorí biológ Dawkins.
Richard Dawkins bol hosťom Hyde Parku Civilizácia v Českej televízii.
„Je možné, že máte gény, ktoré mal váš predok pred sto miliónmi rokov,“ hovorí Richard Dawkins, autor teórie mémov či sebeckého génu.
Jeho reinterpretácia Darwinovej evolučnej teórie nielenže pozmenila vedeckú paradigmu, ale zaistila mu i pozíciu váženého intelektuála svetového renomé. Využíva ju k popularizácii vedy a boja proti náboženstvu. Viera v Boha je podľa neho vírus. Preto si vyslúžil prezývky „militantný ateista“ či „Darwinov rotvajler“.
Od spoločného prvopočiatku všetkého života až po súčasnú rozmanitosť a rôznorodosť sa jeho vývoj riadi dedičnosťou, bojom o prežitie a prirodzeným výberom. Princípy evolúcie opísal ako prvý Charles Darwin v knihe O pôvode druhov z roku 1859. Za 150 rokov ju vedci niekoľkokrát upresnili.
„Charles Darwin bol extrémne predvídavý, bol sto rokov pred svojou dobou. Takmer všetko napísal správne, až na genetiku. V Darwinových dobách sa genetika považovala za akési zmiešavanie dedičnej informácie otcovskej a materskej tekutiny. Keby tomu tak bolo, každá generácia by bola úplne rovnaká ako predchádzajúca. Všetci by boli rôzne uniformné odtiene šede svojich rodičov. To sa nedeje,“ opisuje Richard Dawkins limity Darwinových úvah.
Riešenie mal pritom otec evolučnej teórie už k dispozícii vďaka práci Gregora Johanna Mendela, objaviteľa dedičnosti, na ktorej tento hynčický rodák pracoval v kláštore v Brne.
„Mendel mal skvelé experimenty s hráškom. Ukázal, že genetika je, moderne povedané, digitálna. Gény sú špecifické a nemiešajú sa. Každý jednotlivý gén je buďto od matky, alebo od otca, a prišiel od jedného z prarodičov,“ vysvetľuje Dawkins.
Sám v roku 1976 predstavil smelú tézu, ktorá je dnes chápaná ako štandardná interpretácia evolúcie. Kompetícia neprebieha medzi jednotlivými druhmi ani indivíduami, ale na úrovni génov.
Gény – nesmrteľní sebci, proti ktorým je možné rebelovať
Každý človek je dočasným nositeľom génov, polovicu z nich odovzdá svojim potomkom.
„Organizmy, ktorým ide odovzdávanie génov dobre, sú organizmy úspešné. Gény sú úspešné, pokiaľ tieto organizmy a ich telá vytvárajú.“
Celá evolúcia od spoločného prazákladu života cez dinosaury až po možné budúce vyššie formy života spočíva v jedinom, vo výskyte génov v populácii.
„Tie gény, ktoré sú dobré vo vytváraní tiel, ktoré sú vo všetkých ohľadoch odolnejšie, sú v populácii početnejšie. Všetky druhy robia to isté, odovzdávajú gény. I keď každý iným spôsobom,“ vysvetľuje britský vedec.
Biologicky prísne vzaté sme len nástroje svojich génov. Ľudia však majú výsadné postavenie.
„Zvieratá sú celkom oddané prežitiu a reprodukcii. My sme ale vyvinuli spoločnosť, jazyky, vedu, technológie, umenie, vzdelávacie systémy. To sú všetko prostriedky, ako môžeme rebelovať proti sebeckému génu. Máme napríklad antikoncepciu. Sexuálne správanie nemusí viesť k počatiu detí, môžeme si vybrať,“ hovorí.
Preto sa môžeme emancipovať a svoj život, na rozdiel od našich predkov, zasvätiť i iným veciam než posluhovaniu génom.
Boh je blud a náboženstvo vírus
Richard Dawkins svoj život, okrem impozantnej vedeckej kariéry, venoval predovšetkým popularizácii vedy, napokon na Oxforde pôsobil ako profesor pre verejné porozumenie vedy. Ale aj intenzívnemu boju proti náboženstvu. Sám o sebe rád vyhlasuje, že je militantným ateistom.
„To, že ľudia v niečo veria a činí ich to šťastnými, ešte neznamená, že je to pravda. Tá nezávisí na tradícii, moci, svätých knihách alebo na súkromnom zjavení,“ usudzuje.
„Myšlienka, že existuje božský diktátor, ktorý vám hovorí, aký by mal byť zmysel života alebo, že by ste mu mali slúžiť, je strašný,“ odsudzuje Dawkins nekompromisne vieru.
Má preto mnoho zástancov, ale i odporcov na život a na smrť. Navzdory tomu vyzýva, aby si každý určil zmysel života sám a nezveroval ho do náruče „neexistujúcich mýtov“.
Richard Dawkins: „Som proti náboženstvu, pretože nás učí byť spokojnými s nechápaním sveta.“
Najviac potom varuje pred fanatizmom a tmárstvom.
„Keby som hovoril o štvorročnom existencialistovi, logickom pozitivistovi alebo trockistovi, asi by ste si mysleli, že som šialenec. To sa deje v náboženstve. Všetci prijímame frázu typu ‚katolícke dieťa‘,“ rozčuľuje sa.
Indoktrinácia detí podľa Dawkinsa pripomína ovládnutie mysle parazitom. I preto o náboženstve tvrdí, že ide o akýsi druh memetického vírusu.
„Keď má myšlienka silu šíriť sa v populácii, ako napríklad chytľavá melódia, tak je to niečo ako vírus. V dnešnej dobe v súvislosti s internetom často hovoríme o virálnych myšlienkach,“ vysvetľuje rodák z Kene.
Gén totiž nie je jediná mysliteľná jednotka prirodzeného výberu. Slovom mém Dawkins mieni akúsi jeho obdobu, základnú jednotku kultúrnej dedičnosti, ktorou sa riadi kultúrna evolúcia. Mémy sa šíria kopírovaním. Niektoré sú jednoduché, ako napríklad ľudová pieseň, iné komplexnejšie, napríklad politické presvedčenie alebo práve náboženstvo.
Autor: Česká televízia (jak).
Článok bol pôvodne uverejnený 19. 4. 2015.