Kategórie
Humanizmus

Pápež sa hlboko mýli!

Humanizmus nie je nehumánny.

Bývalý rímskokatolícky pápež Benedikt 16. v encyklike Caritas in veritate (Láska v pravde) napísal:

„Humanizmus, ktorý vylučuje Boha, je nehumánny humanizmus. Jedine humanizmus otvorený voči Absolútnu nás môže viesť v presadzovaní a realizácii foriem sociálneho a občianskeho života na poli štruktúr, inštitúcií, kultúry, étosu a chrániť nás pred nebezpečenstvom, že sa staneme väzňami momentálnych módnych trendov.“

Pápež sa mýli a o humanizme tára nezmysly. Preukázal vysokú neznalosť humanistického svetonázoru. Pôsobí ako analfabet, ktorý v živote nečítal nič od humanistov. Napríklad určite nepozná, alebo cynicky ignoruje, knihu Zakázané ovocie: Etika humanizmu, ktorú napísal humanista Paul Kurtz. Pápež Benedikt 16. svoj názor o tom, že „humanizmus, ktorý vylučuje boha, je nehumánny humanizmus“, nepovedal svojim kamarátom kdesi pri pive, ale v oficiálnom dokumente. Preto humanisti nemôžu mlčať, ak sú takýmto hrubým spôsobom urážaní. Dokedy budú humanisti urážaní cirkevníkmi?

Humanizmus je nenáboženský svetonázor, a je vysoko humánny. Je humánnejší než kresťanstvo.

Kresťania majú vo svojej základnej knihe, Biblii, napísané:

„Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný. Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti.“ (1 Kor, 7: 20 – 21).

„Otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z úprimného srdca, v bázni pred Pánom!“ (Kol, 3: 22).

„Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj!“ (1 Tim, 6: 1 – 2).

„Otroci nech sa vo všetkom podriaďujú svojim pánom, nech sú úslužní, nech neprotirečia, neokrádajú, ale nech vo všetkom preukážu skutočnú vernosť, aby vo všetkom robili česť učeniu nášho Spasiteľa, Boha.“ (Tit, 2: 9 – 10).

„Sluhovia, podriaďujte sa vo všetkom bázňou pánom a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí.“ (1 Pt, 2: 18 – 19).

Naopak, humanisti sú jednoznačne proti otroctvu. V knihe Zakázané ovocie: Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz, sa na strane 56 píše:

„Nezotroč inú ľudskú bytosť, ani keď je inej rasy, ani keď pochádza z chudobou sužovanej vrstvy obyvateľstva, ani keď je príslušníkom takej slabej národnostnej skupiny, že sa neubráni zajatiu a zotročeniu.“

V 3. časti Ľudské práva sa na strane 164 píše:

„Ochrana pred porobou a otroctvom. Nijakého človeka neslobodno kupovať ani predávať. Nikoho neslobodno držať niekde proti jeho vôli alebo prinútiť robiť nútenú prácu. Netýka sa to plnoprávne odsúdených trestancov alebo činností, ktoré sú označené za normálne občianske povinnosti, resp. spadajú do výkonu vojenskej služby. Právo odmietnuť vojenskú službu z dôvodov svedomia by sa malo rešpektovať.“

Kresťania, ktorí chcú ohovárať humanistov, že humanizmus bez náboženských predsudkov je nehumánny, by sa mali najprv dôverne oboznámiť s humanistickými zásadami opísanými napríklad na strane 72 a 73.

Dobrá vôľa znamená mať šľachetné úmysly a cnostnú povahu; vyžarovať dôveru. Je dôležité, aby sme pri svojich stykoch s inými ľuďmi prejavovali kladný postoj aj k tým ľuďom, ktorým táto vlastnosť chýba, a aby sme aj voči nim dali najavo svoje dobré úmysly. Opakom je zlomyseľnosť, zákernosť, nepriateľstvo, nedôvera, podozrievavosť.

Táto zásada znamená, že o iných máme myslieť a hovoriť dobre, že im máme želať dobro a že sa nemáme usilovať uškodiť im. Navrhujem, aby sme si o iných mysleli vždy len to najlepšie až dovtedy, kým sa neprejavia ako nestatoční darebáci; aj vtedy máme u nich hľadať a nachádzať nejakú inú cnosť, čo by ich vykúpila. Ak je to možné, máme sa vždy usilovať povedať o iných niečo dobré; máme skôr chváliť ich dobré skutky ako kritizovať ich chyby. Máme byť radi, keď niekto má úspech a byť spokojní, keď je niekto šťastný. Nemáme jasať nad biedou iných. Máme preukazovať starostlivosť, záujem alebo aspoň ohľad na potreby iných.“

„Zvláštna forma dobrej vôle, všeobecnejšia ako jej prejavy na osobnej úrovni, je dobročinnosť ako láska k ľudstvu a túžba zvýšiť celkový súhrn ľudského šťastia. Prejavuje sa filantropizmom, šľachetnými činmi, humanitárnou pomocou a podporou užitočných projektov.

Nerobiť zle iným ľuďom je zásada, ktorá zakazuje škodiť alebo ubližovať iným ľuďom. Súvisí s dobrou vôľou a zakazuje poškodzovať iné osoby, čo však neznamená, že by z toho vyplývala povinnosť robiť im dobre.“

Viac humanistických zásad si môžete prečítať priamo v knihe, ktorú si môžete stiahnuť zo stránky Zošity humanistov.

V e-zine Humanisti.sk boli uverejnené niektoré humanistické zásady. Prečítajte si aj úryvky z knihy Zakázané ovocie: Etika humanizmu: Prečo mám byť morálny? a Etika dokonalosti.

Práve v úryvku Prečo mám byť morálny? je zhrnutá humanistická etika:

„Rozvinutý vyspelý etický systém zahrnuje záujmy širokej spoločnosti na takmer celosvetovej úrovni. Je schopný preniesť sa ponad záujmy malých spoločenstiev a má tieto znaky:

• dodržiavanie všeobecných etických zásad, ktoré nemožno porušiť bez dostatočnej príčiny;
• vnútorný cit morálnej náklonnosti a láskavosti; snaha neublížiť bez príčiny iným ľuďom;
• rozum riadi správanie na základe pojmov dokonalosti; do určitej miery sa pripúšťa sebectvo, ale musí tu byť aj záujem o dobro skupiny;
• okrem toho je tu etické vedomie potreby rozšíriť mravné správanie za hranice vlastného úzkeho okruhu do širšej ľudskej spoločnosti. Jeho poslaním je zaistiť prežitie a šťastný život svetovej spoločnosti a celého ľudstva.“


Autor: Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.