Kategórie
Humanizmus Zošity humanistov

Bertrand Russell o svojom ateizme

Výber z predhovoru Bertranda Russella.

circa 1965: Welsh philosopher, mathematician, author and public figure Bertrand Arthur William Russell (1872 – 1970), 3rd Earl Russell. (Photo by Hulton Archive/Getty Images)
Bertrand Russell.

V ostatných rokoch sa rozšírila povesť, že náboženskú ortodoxiu už neodmietam ako kedysi. Táto povesť sa nezakladá na ničom. Stále považujem všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – tak za nepravdivé ako za škodlivé. Z logických dôvodov je jasné, že nanajvýš jedno by mohlo mať pravdu, keďže si navzájom protirečia. Je síce pravda, že scholastici formulovali logické argumenty pre božiu existenciu a že tieto argumenty, ako aj iné s podobným obsahom, prevzali početní filozofi. No logika, na ktorej tieto tradičné argumenty spočívajú, je aristotelovské myslenie, ktoré dnes odmietajú prakticky všetci logici okrem katolíckych. Myslím si, že nie je v poriadku etické vnímanie ľudí, ktorí veria, že všemocný, vševediaci a dobrotivý Boh je so sebou spokojný, keď v priebehu miliónov rokov pripravil z neživých hmlovín pôdu, z ktorej vzišli Hitler, Stalin a vodíková bomba.

Otázka pravdivosti náboženstva je niečo iné ako otázka jeho užitočnosti. No ja som rovnako presvedčený o tom, že náboženstvá páchajú škody, ako o tom, že nemajú pravdu.

Škody, ktoré napáchajú náboženstvá, sú dvojakého druhu. V prvom rade závisia od druhu zbožnosti, ktorú od nás vyžadujú a v druhom rade od obsahu učenia, ktoré nám predkladajú, aby sme tomu verili. Považuje sa za cnostné veriť, to jest mať presvedčenie, ktorým neotrasú protiargumenty. Dôvody vyvolávajúce pochybnosť treba potláčať. Preto nesmie mládež v Rusku počúvať nijaké argumenty v prospech kapitalizmu a mládež v Amerike nijaké v prospech komunizmu. Presvedčenie, že je dôležité veriť toto alebo tamto aj vtedy, keď to neodolá nezaujatému prevereniu, je typické pre všetky náboženstvá a zakladajú sa na ňom všetky systémy štátnej výchovy. Dôsledkom je, že duch mládeže zakrpatieva a zmocňuje sa ho fanatické nepriateľstvo jednak voči tým, ktorí hlásajú iný fanatizmus, jednak a ešte viac voči tým, ktorí sú proti všetkým fanatizmom. Keby sa stalo zvykom, že sa presvedčenie môže zakladať len na dôkazoch a priznal sa mu len taký stupeň istoty, aký oprávňujú dôkazy, vymizla by väčšina ziel, na ktoré svet chorľavie.

Toto zlo nezávisí od príslušného náboženského vyznania a pretrváva rovnako v každom dogmatickom náboženstve. Väčšina náboženstiev však má okrem toho ešte aj osobitné etické zásady, ktoré tiež zapríčiňujú skutočné škody. Keby sa katolícke odsúdenie kontroly pôrodnosti mohlo presadiť v celom svete, znemožnilo by akékoľvek zmiernenie biedy a odstránenie vojen. Viera hinduistov, že krava je posvätné zviera a že je odsúdeniahodné, ak sa vdova znovu vydá, spôsobuje úplne zbytočné utrpenia. Viera komunistov na diktatúru menšiny pravoverných prívržencov viedla k celému radu strašných ohavností.

Považujem za lepšie urobiť málo, ale dobrého, ako urobiť veľa, ale zlého. Rád by som mal svet, ktorý by nepoznal jed nepriateľstva rozličných skupín; kde by bola cieľom výchovy duchovná sloboda a nie uväznenie myslí mládeže do panciera dogiem, ktoré ju majú celý život chrániť pred strelami objektívnych dôkazov. Svet potrebuje otvorené srdcia a duchovnú vnímavosť; to nedosiahneme ustrnutými systémami, nech sú staré či novšie.

Preložil Rastislav Škoda.


Zdroj: Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 1, 6. 10. 1998.

Pôvodný zdroj: Bertrand Russell, Why I am not a Christian and Other Essays on Religion and Related Subjects (Prečo nie som kresťanom a iné eseje o náboženstve a príbuzných témach), George Allen & Unwin Ltd., London 1957. Vybrané z autorovho predhovoru.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.