Kategórie
Knihy

Povstanie Spartakovo

Dejiny starého veku.

Dejiny starého veku

Kým zúrili boje v Španielsku, v Itálii vzplanulo nové hnutie otrokov, vedené Spartakom (r. 74 – 71 pred n. l.). Spartakus, pôvodom Trák, bol predaný do rímskeho otroctva. Bol gladiátorom v Kapue, kde musel zápasiť pre zábavu obecenstva s inými gladiátormi. Za najlepšieho gladiátora pokladali toho, kto najrýchlejšie a najobratnejšie zabíjal svojich protivníkov.

Boj gladiátorov
Boj gladiátorov.

Život gladiátorov v Kapue bol neznesiteľný, a preto medzi nimi často vznikla nespokojnosť. V škole pre výcvik gladiátorov v Kapue sa sprisahalo dvesto otrokov na čele so Spartakom a rozhodli sa urobiť povstanie; jeho cieľ bol oslobodiť otrokov. Povstanie sa započalo, keď vojenské sily Rimanov boli viazané v bojoch so Španielskom a na východe s Mitridatom.

Ale sprisahanie predčasne odhalili a Spartakus s ostatnými sprisahancami ušiel na blízku sopku Vezuv. Tu sa sústreďovali otroci a slobodní bedári zo všetkých strán.

Rimania vyslali proti ním veľký vojenský oddiel, ktorý otrokov obkľúčil a obsadil jediný výstup na sopku. Spartakus nestratil duchaprítomnosť a spolubojovníkov zachránil. Rozkázal narezať svieže prúty vínnej révy a upliesť z nich laná. Po nich sa spustili zo strmej skaly do tyla Rimanov a prepadli ich. Rimania utiekli a otrokom zanechali celý svoj tábor.

Ani ďalšie útoky (r. 73 pred n. l.) Rimanov proti otrokom sa nedarili. Spartakus ich porážal. Jeho armáda zo dňa na deň rástla.

Roku 72 pred n. l. zaútočili proti nemu obaja rímski konzuli, ale porazili ich.

Rím sa ocitol v zúfalom položení. Spartakove sily mohutneli a stávali sa čoraz nebezpečnejšími. Nikto nechcel prevziať velenie armády proti vodcovi otrokov. Napokon velenie prevzal rímsky boháč a špekulant M. Licinius Krassus.

Spartakus si bol vedomý, že rímsku armádu nemôže celkom poraziť, a preto si predsavzal otrokov len oslobodiť a vyviesť ich za hranice Itálie. V snahe previesť otrokov do ich vlasti – do Grécka a do Galie – dal sa na pochod cez Itáliu k Alpám. Ale neprekonateľné prekážky prechodu cez Alpy prinútili ho zmeniť smer.

Pripravil nový plán: chcel preplaviť svoje vojsko na Sicíliu, tam vzbúriť otrokov a s ich pomocou dostať sa do Grécka. Ale plán sa mu nezdaril, lebo piráti, ktorí mu sľúbili preplaviť vojsko na Sicíliu, ho podviedli.

Potom sa rozhodol zhotoviť vlastné plte, na ktorých chcel vojsko preplaviť na Sicíliu. Otroci rýchlo budovali plte. Aby boli pevnejšie, pripevňovali pod ne sudy. Ale prudká búrka, ktorá zničila a odplavila všetky plte, zmarila aj túto nádej vymaniť sa z otroctva.

Medzitým Krassove vojská ustavične prenasledovali Spartaka. Keď po neúspešných pokusoch preplaviť sa na Sicíliu chcel sa vrátiť na sever, zistil, že aj túto cestu mu Krassus odrezal. Vtedy Spartakus povedal:

„Lepšie zahynúť železom ako hladom.“

Vrhol sa so svojím vojskom vpred a Krassove opevnenia prerazil.

Tretí pochod podnikol k prístavu Brindisi, odkiaľ sa mohli ľahšie a rýchlejšie dostať do Grécka.

Dlhotrvajúce pochody podlomili sily spartakovcov. Okrem toho vznikli medzi nimi vnútorné rozpory. Otroci na čele so Spartakom chceli odísť z Itálie do svojej vlasti; sedliaci, bojujúci v Spartakovom vojsku, nechceli opustiť svoju vlasť – Itáliu, ale chceli pokračovať v boji za svoje práva a pozemky doma. K nim sa pridružili otroci germánskych kmeňov, ktorí si navykli na Itáliu.

Ranený Spartakus
Ranený Spartakus.

Teda otroci a sedliaci neboli jednotní. Ba ani všetci otroci nedržali vedno. A v tomto čase Rím bol ešte silný. Tak sa stalo, že v rozhodnom boji na jar roku 71 pred n. l. spartakovci nevydržali mocný nápor čerstvého a dobre vyzbrojeného rímskeho vojska a boli porazení. Spartakus sa hrdinsky bil až do konca. Vrhol sa do najhustejších radov nepriateľa. Aj keď bol ranený do stehna, kľakol si a bojoval ďalej, kým ho na kusy nerozsekali. Jeho mŕtvolu nenašli.

Poprava potlačených otrokov
Poprava potlačených otrokov.

Šesťtisíc zajatých otrokov Rimania ukrižovali na ceste z Kapuy do Ríma. Zvyšok Spartakovho vojska, ktoré sa zachránilo, sa stiahol na juh a ešte dlho bojoval proti rímskym oddielom.

Spartakova odvaha udivovala aj Rimanov, ktorí hovorili, že vodca otrokov zahynul „ako veľký vojvodca“. Spartakus sa zapísal do dejín ako obetavý bojovník proti utlačovateľom. Lenin povedal:

„Spartakus bol jeden z vynikajúcich hrdinov v najväčšom povstaní otrokov.“


Úryvok pochádza z učebnice Dejiny starého veku.

Autor učebnice: A. V. Mišulin.

Učebnica je pomocná kniha dejepisu pre I. triedu škôl III. stupňa. Schválilo ju Povereníctvo školstva, vied a umení výnosom z 28. júna 1949, č. 105.413/49-III/1, ako pomocnú knihu pre I. tr. škôl III. stupňa v prvom vydaní.

Štátne nakladateľstvo v Bratislave 1949. Tlačila kníhtlačiareň Ľudotypia v Bratislave, Malinovského 27.


Pre čitateľov pripravil Ján Parada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *