Kategórie
Tlačové správy

Daň z ruskej ropy

30% daň pre Slovnaft za ropu z Ruska?

Daňové nápady lietajú z Ministerstva financií s kadenciou leteckého kanónu. Čerstvou dávkou je nápad zdaniť ruskú ropu tečúcu do Slovnaftu špeciálnou daňou.

Na úvod treba napísať, že daň na ruskú ropu nie je unikátny nápad Igora Matoviča. Daň na ruskú ropu ako alternatívu embarga začali viacerí ekonómovia diskutovať prakticky od prvých dní vojny – napríklad Ricardo Hausmann, či John Sturm.

Oproti embargu má daň niekoľko výhod. Neznamená okamžité prerušenie dodávok s potenciálne drastickými dopadmi na európsku ekonomiku, ale zvyšuje motiváciu rafinérií hľadať si iného odberateľa. Zároveň znižuje príjmy do ruskej pokladnice, pretože Rusi budú musieť svoju ropu ponúkať s ešte vyššou zľavou, aby ju udržali konkurencieschopnú. Získané príjmy z takejto dane je možné využiť napríklad ako fond na obnovu Ukrajiny, na rýchlu transformáciu spracovateľského sektoru a podobne.

No ak ste teraz nadobudli pocit, že idem nápad slovenského Ministerstva financií pochváliť, tak to pozor. Výkričníkov spojených s touto daňou je nemálo.

Začnime tým, že takáto daň môže byť otázna z pohľadu práva. Je nadizajnovaná prakticky na jednu jedinú spoločnosť na konkurenčnom trhu, čo súťažné právo veľmi nerado vidí. Druhým zásadným problémom je jej lokálny charakter. Daň dopadajúca len na jednu rafinériu bude mať minimálny dopad na ruské exporty. Osamotený Slovnaft si sotva dokáže vydupať dodatočné zľavy. Zdanenie ruskej ropy by muselo byť koordinované na celoeurópskej úrovni, vrátanie zdanenia dovážaných ropných produktov, napríklad nafty.

Samotné technické prevedenie dane bude zaujímavá úloha. Ešte horúce paragrafové znenie zákona vo mne vyvoláva otázky ohľadom časového súladu porovnávania jednotlivých cien Brentu a Uralsu. Naviac sa nejedná o totožné suroviny, z každej sa dá vyrobiť iná kombinácia nafty a benzínu (a ďalších produktov).

Ďalší výkričník sú budúce investície. Útlm dovozov ruskej ropy v nasledujúcich rokoch je viac-menej istou vecou. Dokáže sa naň Slovnaft pripraviť, ak bude musieť ročne zaplatiť desiatky, možno až stovky miliónov eur na špeciálnej dani?

Všetky tieto poznámky ale nie sú môj hlavný problém s „ropnou“ daňou. Navrhovaná daň síce využíva vojnovú situáciu, no nijakým spôsobom sa netýka Ukrajiny, Ruska, armády, cien energií, či energetickej transformácie. Predložený návrh zákona sa týchto oblastí nijak nedotýka. Hovorí len o „výhodách z osobitej situácie na trhu“. Inými slovami, jediný argument je jánošíkovské „darí sa vám, tak vám zoberieme.“

Vyzbierané zdroje nebudú nasmerované na transformáciu energetiky, nákup strategických rezerv, rozvoj protivzdušnej obrany ani obnovu Ukrajiny. Je to len ďalšia z daní, ktoré majú slúžiť jedinému účelu – financovaniu nekonečnej série nových výdavkov a sociálnych balíčkov. Je pokračovaním mimoriadne škodlivého trendu, započatého už vládami Róberta Fica – snahy vytiahnuť z ekonomiky skoro každé dostupné euro a okamžite ho minúť na náhodné, často populistické opatrenia. Tento trend vedie nielen k devastácii slovenských verejných financií a hrozbe ich kolapsu.

Hoci táto daň má v návrhu stanovený dočasný charakter (do roku 2024, alebo kým nezmizne veľký rozdiel medzi nákupnou a referenčnou cenou), ale zvýšené výdavky majú byť trvalé. To znamená, že keď sa daň neskôr „vypne“, bude ju musieť nahradiť nová, trvalá daň. Lebo zavedené kolotočovné už nezruší nikto. Zároveň takýto postup vytvára imidž krajiny, v ktorej môže byť akékoľvek podnikanie selektívne zdanené z večera do rána s chabým zdôvodnením „nadmerných“ ziskov, marže a vlastne hocičoho, čo sa politikom prisní. Veď za dverami je prehodnotenie osobitného odvodu z regulovaných činností, ktorému je táto daň len predskokanom.


Autor: Martin Vlachynský, INESS.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.