V štátnom IT šetríme desiatky miliónov, spustili sme antibyrokratickú revolúciu a vyvinuli systém na boj proti kyberhrozbám.
Štátne IT meníme zásadne k lepšiemu. V roku 2021 sa Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) sústredilo na rozvoj kybernetickej bezpečnosti, efektívne vynakladanie verejných zdrojov a budovanie proaktívnych služieb štátu.
„Za jeden zo zásadných úspechov tohto roka považujem fakt, že profesionálnym a bezkorupčným riadením sme v oblasti informatizácie štátu ušetrili 72 miliónov eur. Klientelizmus dostal po mojom nástupe jasnú stopku. Bývalá vláda sa snažila narýchlo, mesiac pred parlamentnými voľbami, zrealizovať zaobstaranie zvyšku budovy dátového centra za vyše 39 miliónov eur. Po dôkladnom posúdení zámeru sme sa rozhodli nové priestory pre datacentrum nekupovať a dátové centrum Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby sme presunuli z priestorov súkromnej firmy do priestorov štátnej spoločnosti. Iba na datacentre celkové úspory dosiahli viac ako 44 miliónov eur,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.
Ďalšie milióny sa rezortu podarilo ušetriť vďaka dodatkom k zmluvám s dodávateľmi služieb.
„Zvyčajne to býva v biznise tak, že dodatkami k existujúcim zmluvám sa ceny navyšujú. Nám sa podarilo dosiahnuť pravý opak,“ uviedla ministerka.
„Iba s jedinou firmou, ktorá pre nás robí tri projekty, sme vyrokovali sadzby nižšie až o 15 %, čím sa ušetria 4 milióny eur. U iného dodávateľa, ktorý zabezpečuje prevádzku portálu Slovensko.sk, sme znížili cenu o ďalších 1,2 milióna eur.“
Antibyro
Ministerstvo informatizácie tento rok tiež odštartovalo najväčšiu antibyrokratickú reformu v dejinách Slovenska.
„Naša novela zákona proti byrokracii, za ktorú hlasovala aj opozícia, prináša doteraz najväčšie rušenie výpisov a potvrdení. Už od 1. januára 2022 občania nebudú musieť na úradoch predkladať 10 dokumentov – napríklad kópiu sobášneho listu a rodného listu, potvrdenie o pobyte, potvrdenie o pridelení IČO… Celkovo však rušíme až 21 okruhov potvrdení, výpisov a formulárov v papierovej podobe, vďaka čomu občania a podnikatelia ušetria ročne viac ako 42 miliónov eur,“ zhrnula Remišová.
Len pre porovnanie, napríklad rodný list si úrady od ľudí vypýtajú každoročne takmer 1,6 milióna raz. Štát tiež začne poskytovať proaktívne služby v rôznych životných situáciách – prvou plne digitalizovanou životnou situáciou bude narodenie dieťaťa.
Medzi proaktívne služby, o ktoré sa pričinili experti MIRRI SR patrí tiež automatický zápis údajov o štatutároch do obchodného registra. Ministerstvo iniciovalo zmenu systému zápisu údajov tak, aby štát zapisoval údaje automaticky a podnikatelia nemuseli o zmenu žiadať a platiť za ňu.
Digitálne Slovensko v Pláne obnovy a odolnosti
MIRRI SR pripravilo pre Plán obnovy a odolnosti komponent 17: Digitálne Slovensko s rozpočtom 580 miliónov eur. Investície pôjdu do štyroch oblastí: elektronické služby štátu, digitálna ekonomika a inovácie, rozvoj digitálnych zručností seniorov, kybernetická a informačná bezpečnosť verejnej správy.
„Digitálne zručnosti seniorov a ďalších znevýhodnených skupín obyvateľov považujem za kľúčové preto, aby bola digitálna transformácia na Slovensku úspešná. Všetci musia mať rovnaký prístup k jej výhodám, k službám štátu, ktoré budú čoraz viac v elektronickej podobe, k dištančnému vzdelávaniu, k tele medicíne… V rámci nášho projektu 170 000 seniorom umožníme účasť na bezplatných certifikovaných IT školeniach, aby lepšie porozumeli online svetu, jeho výhodám aj nástrahám. Tieto školenia môžu vykonávať napríklad učitelia informatiky na školách a podobne. Absolventi kurzov tiež dostanú špeciálne upravené tablety s nainštalovanými užitočnými aplikáciami. Celý projekt pripravujeme v spolupráci s Jednotou dôchodcov Slovenska a ďalšími organizáciami, a už teraz je jasné, že záujem seniorov je obrovský,“ povedala ministerka.
Aplikácie COVID-19
V boji s pandémiou pomáhajú občanom aplikácie od štátnej spoločnosti Slovensko IT. Rýchly a prehľadný spôsob informovania o pravidlách platných v jednotlivých okresoch poskytuje aplikácia Covid Automat na adrese automat.gov.sk. Ďalšou úspešnou aplikáciou je GreenPass, ktorý má už takmer 2,5 milióna používateľov či aplikácia OverPass, ktorá slúži na kontrolu Covid certifikátov. Aplikácia GreenPass získala 2. miesto v súťaži App Gallery Code 2021 v kategórii Cestovanie.
„Našou snahou je prinášať moderné a funkčné riešenia, ktoré dosahujú kvalitu aplikácií z komerčnej sféry. Že to ide, ukazuje aj úspech GreenPassu,“ uviedla Remišová.
V roku 2021 prešli zmenou aj organizácie v pôsobnosti ministerstva informatizácie.
„Odpolitizovaním stoličky generálneho riaditeľa NASES a zabezpečením transparentného výberového konania v roku 2020 sa agentúra mohla začať naplno zaoberať svojím rozvojom,“ skonštatovala vicepremiérka, pod ktorej rezort NASES kompetenčne patrí.
Jedným z problémov, ktorý agentúra aktívne rieši je tzv. vendor-lock-in v prípade portálu Slovensko.sk, vyrokovala výrazné úspory na prevádzke systému a tiež začala hardvérovú modernizáciu portálu. Nedávna kontrola Najvyššieho kontrolného úradu ukázala, že štát zadal v roku 2010 tvorbu ústredného portálu verejnej správy firmám Globaltel a SWAN za nevýhodných podmienok – drahšie ako boli aktuálne riešenia na trhu a navyše sa vzdal kontroly nad správou portálu Slovensko.sk.
„Štát sa tak na dlhé roky stal rukojemníkom súkromných firiem. My dostávame kľúčovú IT infraštruktúru a systémy pod kontrolu,“ upozornila ministerka.
Digitálna agenda
Základnou a zároveň nutnou podmienkou pre úspešnú digitálnu transformáciu Slovenska je rýchle a spoľahlivé internetové pripojenie do každej domácnosti. Ministerstvo pripravilo Národný broadbandový plán, ktorý na jar schválila vláda. Broadbandový plán počíta do roku 2030 s pokrytím všetkých domácností pripojením na internet aspoň 100 Mbit/s s možnosťou rozšírenia na 1 Gbit/s, a zároveň s pripojením subjektov sociálno-ekonomickej interakcie ako sú školy, inštitúcie, dopravné uzly, a pod internetom s rýchlosťou aspoň 1 Gbit/s. Na jeho vypracovaní spolupracovali experti Žilinskej univerzity aj odborná verejnosť.
Aby firmy aj štátne inštitúcie mohli efektívnejšie čerpať európske zdroje z programu Digitálna Európa pre roky 2021 – 2027 a využívať výhody digitalizácie, MIRRI SR spustilo projekt budovania Európskych centier digitálnych inovácií. Ministerstvo informatizácie spolu s rezortom hospodárstva vyhlásili súťaž, do ktorej sa mohli prihlásiť subjekty, ktoré mali záujem stať sa centrami digitálnych inovácií a predložili svoje súťažné návrhy. V národnom výbere uspeli siedmi kandidáti, z ktorých Európska komisia vyberie v roku 2022 víťazov. Inovačné centrá budú poskytovať znalosti, know-how a služby v zavádzaní digitálnych riešení ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty, posilnenie kybernetickej bezpečnosti a podobne. Malým a stredným podnikom poskytnú priestor na testovanie a experimentovanie, prístup k technológiám, pomoc pri získavaní ďalšej finančnej podpory alebo pri zvyšovaní digitálnych zručností ich zamestnancov.
„Nasadzovanie inovácií a využívanie pokročilých technológií je zásadným predpokladom pre úspech slovenských firiem na globálnom trhu. Vďaka tomu ľudia na Slovensku dostanú viac pracovných príležitostí a lepšie platenú prácu s pridanou hodnotou.“
Kybernetická bezpečnosť
Na odhaľovanie kybernetických zraniteľností bol vládnou jednotkou CSIRT vyvinutý systém Achilles. Proaktívne odhaľuje zraniteľnosti jednotlivých inštitúcií tak, aby ich mohli efektívne a rýchlo napraviť. Aktuálne je nasadený približne v 150 najdôležitejších inštitúciách verejnej správy.
„Achilles bol vyvinutý výlučne internými kapacitami vládnej jednotky CSIRT na základe open source riešení. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že pred uvedením tohto systému do prevádzky sa štatistika odstránených zraniteľností spracúvala ručne. Achilles priniesol do spracovávania týchto informácií automatizáciu a vďaka tomu vieme, ako rýchlo inštitúcie odstraňujú odhalené zraniteľnosti a samotné inštitúcie vedia pružne reagovať,“ povedala Remišová.
Sekcia kybernetickej bezpečnosti MIRRI SR spustila v lete vzdelávanie zamestnancov verejnej správy v tejto téme a rovnako tak aj semináre pre odbornú verejnosť. Od leta do decembra bolo v kyberbezpečnosti vyškolených tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy.
Ministerstvo tiež rozbehlo kľúčovú spoluprácu s Centrom NATO pre kybernetickú obranu v Estónsku.
„Kľúčovým faktorom v boji proti kyberhrozbám je vyškolený, skúsený a odborne zdatný personál, ktorého je však akútny nedostatok. Teší ma, že v priebehu troch mesiacov od návštevy v Estónsku sa nám podarilo rozbehnúť kľúčovú spoluprácu s expertmi z NATO a naši odborníci v centre absolvovali už štyri školenia,“ dodala ministerka.